Říjen 2010

30.október - Pokiaľ máš svoje sny, máš sa na čo tešiť.

30. října 2010 v 14:29 Diary
Konečne prázdniny! Aj keď ja takéto krátke volno nepovažujem za prázdniny ale dobre:D Aj tak mám dnes pocit, že je nedeľa. Ale sobota je, že?:D
Je možné aby ma na tomto všetkom tešilo len to, že akurát v stredu sa ide do školy?:D:D:D A prosím, nepripomínajte mi, že 17.11. je volno lebo je to akurát streda!:((
Fajn... "jeho" som stretla tento týždeň v utorok!!! Nečakané... takže si viete predstaviť aká som bola šťastná:D

.......

Z utorka na stredu sa mi sníval sen o tom druhákovi, ktorého tu voláme Majk:D Bože... bol to tak krásny sen! Je neuveritelné ako sa dá v sne cítiť vôňa, dych, dotyky... Proste... Chápete, v živote som pri ňom nebola bližšie ako na dva metre a aj tak...
A potom v stredu ráno keď som ho uvidela, normálne som ľutovala, že to bol len sen a nie realita:((

.......

Ešte vám sem pridám fotky bábätiek, ktoré som si sťahovala minulý týždeň. Mala som totiž takú náladu, že už chcem manžela a bábätko:)) No nebolo by to krásne?:)) Viem, že mám na to všetko ešte čas... ale aj tak:D Snívať predsa môžem:))


24.október - Strach je najhoršia vec, ktorá ti bráni robiť veci, ktoré chceš.

24. října 2010 v 0:57 Diary

Zabite ma. Zasa som nič nepodnikla s autobusovým:D Áno, som blbá. Ďalšie otázky?:D
Bože... už som to mohla mať za sebou:D
Bože... hneď druhá veta je o ňom.
Bože... áno, som závislá, posadnutá... napadá vám ďalšie slovo, ktoré ma charakterizuje?:D

Stretla som ho v pondelok, v stredu, vo štvrtok aj v piatok...
Bože... ty kokso... náhody? zázraky?
Chcete detaili?
Aj keď nie, tak aj tak vám ich napíšem:D

Pondelok (18.10.2010)
Triedna nás pustila domov o 13:50, bol to dosť stres lebo autobus ide o 13:55. Ja som sa síce ponáhlala (vedela som, že ho stretnem - závislá) ale mojej spolužiačke sa nechcelo ísť rýchlo... No ale keď som už z dialky zbadala, že ide aj ON tak som spolužiačku tak hnala že konec:D A stihli sme to. Ja aby som nestihla autobus, ktorým ide ON?:D
Áno... bol krásny.
Áno... bála som sa niečo spraviť.
Potom v autobuse sme stáli pri dverách, on sedel niekde vzadu. Neviem presne kde, nepozerala som sa tam. Ale moja spolužiačka ano. A jak sa pozrela naňho, on na ňu, ona na mňa, tak to vyzeralo, že sa bavíme o ňom. A potom nás ževraj sledoval. Hm. Nepáči sa mi to slovo, tak hovorme, že sa na nás pozeral.
Možno už niečo tuší:D Ale podľa mňa si myslí, že zaujíma moju spolužiačku, nie mňa. Zabijem ju ak mi ho prebere!!!:D

Streda (20.10.2010)
V tento deň som chcela niečo podniknúť. Ale ráno som nejak zle vstala, lebo celý deň som mala nervy a bola som nasratá. Tak zasa z toho nič nebolo. Klasika.
Ale vďaka tejto mojej zlej nálade som si uvedomila, že načo budem niečo podnikať, veď aj tak keď niečo plánujem, tak to nevyjde. A keď sa má niečo stať tak sa to stane tak či tak.
A definitívne som si povedala, že na to serem, že mi to je jedno.

Štvrtok (21.10.2010)
No... a keď si poviete, že na niečo kašlete, stane sa niečo nečakané.
Stála som v autobuse, nastupovali poslední ľudia, keď som sa zrazu pozrela cez okno a tam bol ON. Bolo dosť nepravdepodobné, že ho stretnem, lebo vo štvrtok som ho ešte nestretla (áno, už viem ktoré dni ho stretávam a ktoré nie - posadnutá:D)... Ale bol tam. Bol. Tam. A mne tak strašne bilo srdce, že som skoro infarkt dostala. Naozaj. Dávno mi takto nebilo:D
Ale zasa som nič nepodnikla.
Sprostá.

Piatok (22.10.2010)
Mali sme síce 6 hodín ale ja som išla na autobus 14:40. Išla som ešte so spolužiačkami do mesta. Ano, bolo to naschval:D Len som si chcela overiť, či aj on pojde autobusom 14:40.
A išiel.
Toľko ľudí bolo na zastávke, že som rozmýšlala nad tým, že pojdem iným autobusom. Ale vykašlala som sa na to, povedala som si, že prežijem:D
A on stál za mnou. Už na 100% viem ako sa volá. A má taký čudný hlas. Ale mne sa páči.
No a ako stál za mnou, zrazu som zacítila, že na mňa niečo spadlo. Pri nohy. Hneď som si pomyslela, že do riti kto na mňa čo hádže. Potom som sa pozrela dole, tam karta na autobus, a niekto povedal že: Do riti (alebo niečo podobné) a zrazu len vidím ako sa ON zohýba pre svoju kartu. Nestihla som si nič pomyslieť, iba že čooo, a uhla som mu aby to mohol zobrať. Kokso! Stalo sa to tak rýchlo! Že mám pocit, že som nejak oneskorene reagovala:D
A potom jak došiel autobus, ľudia len nastupovali a nastupovali ale aj tak ich bolo na zastávke stále viac a viac. A tí chalani za mnou (on s kamošmi) tam rozprávali, že stále stoja na jednom mieste:D:D:D
No a potom som nastúpila skôr do autobusu ako ON. A sadla som si tak dopredu:D Aby som vedela vystúpiť. Ešte som pozerala, že koľko je vzadu miesta, že možno si ON sadne ku mne. Ale v tom tam došiel taký iný chalan a ten si ku mne sadol:( Potom už došiel ON a tak sa zapozeral dozadu, ale nakoniec si sadol tak predomňa, len do druhého radu, k nejakému chalanovi. Takže som mala naňho skvelý výhlad:D
Potom už keď som chcela vystupovať, tak som sa samozrejme musela prepchať cez tých ľudí, ktorí stáli vpredu. More. A preto už NIKDY nepojdem v piatok autobusom 14:40! Ani kvôli nemu. Bolo to hrozné!!! Hrozný autobus, hrozný šofér, strašidelní ľudia. Normálne som sa bála.
ALE najviac ma sralo to, že som nič nepodnikla!!! Mala som toľko príležitostí niečo spraviť, a mala som aj pocit že: Teraz niečo sprav!... ale ja NIE!... jak vždy...
Strašne som sa na seba hnevala. Nevyužila som príležitosť. A príležitosti sa majú využiť, veď žijeme len raz. A ja kvôli svojmu strachu strácam čas. A štve ma to!
Ale už som sa ukludnila... Veď ho ešte stretnem... A bude iná príležitosť... Dúfam... A ak nie tak si ju spravím...

Je až strašidelné, že každý moj článok je o ňom. Aj prvý článok na tomto blogu je o ňom. Celý moj život je momentálne o ňom. Všetko ostatné mi je jedno. Je mi jedno aj to, že neznášam svojich spolužiakov, a minule som sa tak zahladela do triedy a povedala som si, že: ,,Nič mi tu nebude chýbať keď skončím školu. Nič.". Žijem len pre stredu, niekedy pre pondelok... Žijem len pre to, čo bude po škole. Školu pretrpím. Odignorujem.
Vyzerá to tak, že mám zlú presnejšie smutnú náladu. Ale nie, je mi celkom dobre:)
Chcela som povedať len to, že preto je každý článok o ňom, lebo o škole písať nechcem, o tom čo sa deje doma písať netreba, lebo sa nedeje vôbec nič, a čo iné písať? Zase len nič.

Obdivujem toho kto to prečítal až sem... Nemala by som písať takéto dlhé články:D
Teraz nebudem slubovať nič o tom, že nabudúce s ním už konečne niečo podniknem. Pretože typujem, že tento týždeň ho ani nestretnem. V pondelok budem končiť asi 14:10, v utorok ho nestretávam, v stredu ideme so školou do divadla, to budem rada keď prídem domov o štvrtej, vo štvrtok neviem čo bude, a v piatok sú prázdniny. Hm.
A viete čo? Je mi to jedno. Naozaj. Nechám to na... osud? Na náhody? Zázraky?... Proste, čo bude to bude.

16.október - Neboj sa urobiť veľký krok, nemôžeš preskočiť priepasť dvoma malými skokmi.

16. října 2010 v 17:37 Diary
...

Tento týždeň bol dosť nudný a pre mňa hlavne nešťastný. Chýbalo plno učitelov a nás ani za nič nechceli pustiť skôr domov. A každý deň sa mi niečo stalo: v pondelok som zaspala, v utorok sa mi vylialo v taške piť, v stredu asi nič:D vo štvrtok sa mi roztrhla taška cez jedno plece, kedže školská taška sa opratá sušila na sušiaku:D v piatok nám pred nosom odišiel autobus lebo sme si mysleli, že pojdu dva. Lenže nakoniec sme zistili, že ten druhý premáva len cez víkendy a cez sviatky:D tak sme museli čakať pol hodinu na druhý autobus:D:D:D
Ale inak v pohode... Som rada, že som tento týždeň prežila v zdraví:D
A ani s autobusovým som nič nepodnikla... bála som sa, že aj v tom by som mala nešťastie:DDD
Inak v stredu som ho stretla ♥ Bože ♥ Mal takú hnedo-bielu mikinu ♥ ... A zas sme stáli tak vedľa seba:D Umrem:D a spolužiačka ma drgala a hovorila že: ,,No choď choď ":D A aj on sa tak hral s preukážkou na autobus ako ja :DDD Dobre, všímam si už moc velké detaili:D A potom v autobuse som stála pri dverách, a on sedel oproti dverám. A neviem o čom som sa tam rozprávala so spolužiačkami, viem len to, že keď som sa pozrela naňho, on sa pozeral na mňa... ale... tak divne:D Nebol to pekný pohľad...:D A vystúpila som až na druhej zastávke kvôli nemu! A domov som šliapala krásne cez celú dedinu!!!:D Ani nevie čo všetko preňho robím:(( :D
A vlastne aj preto som s ním tento týždeň nič nepodnikla, lebo som ešte chcela zistiť, aká bude situácia... Ale keďže už viem, že vie, že existujem, tak niečo spravím:D Ani ten jeho pohľad, ktorý nebol moc pekný, ma neodradí:D
Dobre... a teraz hlavný dôvod toho, že som nič nepodnikla bol ten, že som mala strach:( Ja mám len velké reči, ale skutky žiadne... Môžem byť aj na milión percent rozhodnutá, že niečo spravím, keď potom na to príde chvíla a ja len stojím a rozmýšlam nad tým, že radšej nebudem riskovať...
Ale rozhodla som sa, že to len predsa risknem... Ale teraz naozaj... Tento týždeň keď ho stretnem, niečo spravím... Možno doňho "náhodou" narazím:D
Proste uvedomila som si, že nemám čo stratiť... jedine získať môžem niečo... jeho!... A aj tie náhody, čo ma prenasledujú už druhý týždeň ešte neprestali... Ako keby mi všetci a všetko naznačovalo, že mám niečo spraviť, že to dopadne dobre...
A keď to nedopadne dobre, že on zle zareaguje, tak sa jednoducho budem vyhýbať tomu autobusu:D A budem chodiť tým, čo chodí len do našej dediny:D:D:D

Tak... nabudúce čakajte buď nenormálne štastný článok, alebo depresívny článok 'a la' príprava na samovraždu...:D:D:D
Alebo ešte článok o tom, že som zasa nič nepodnikla:D Je to dosť možné, lebo keď tam bude mať kamošov tak serem na to... strápniť sa aj pred nimi?:D Potom sa kolkátim ľuďom budem musieť vyhýbať?!:D

9.október - Životné šťastie závisí od kvality a charakteru myšlienok...

9. října 2010 v 12:35 Diary

Nežijeme, aby sme dosahovali výsledky, ale aby sme preciťovali zážitky.

4.10.2010 (pondelok)
V pondelok mávame 7 hodín, ale tento pondelok nás triedna pustila po šiestej hodine domov. Išla som teda na stanicu, postavila som sa tak ďalej od ľudí a proste len som tam stála, na nič som nemyslela, na nič som nečakala. Keď prišiel autobus a ľudia nastupovali, zrazu sa tam objavil autobusový:-O V momente ma zalial pocit šťastia a ďakovala som všetkým svätým:D Prihovoril sa mu tam nejaký starý ujko, samozrejme po maďarsky takže som nič nerozumela.
Potom sme zasa (tak ako v stredu) stáli tak vedľa seba, že buď ja by som nastúpila skôr do autobusu, alebo on, podľa toho kto by koho pustil. Ešte som sa kukala naňho, že tak čo bude, ale on tam len stál a tak som išla ja. A on potom išiel za mnouuu ♥ A jak si pýtal lístok, počula som odkial je ♥
Nemohla som byť už viac šťastná:D ♥

Máte radi zázraky?
Pretavte tento pocit oduševnenia
do svojej príťažlivosti a nič neočakávajte.
A ak predsa, potom očakávajte zázrak.


6.10.2010 (streda)
Ako vždy som po škole išla na stanicu. Vedela som, že ho stretnem. Aj horoskop mi to hovoril:D
No ale na stanici bola iná situácia, pretože on tam nebol. Trocha som zosmutnela, ale zasa mala som ešte nádej, že príde. Potom ako už prišiel autobus a ľudia nastupovali, počula som za sebou chalanské hlasy. Hneď pocit že: To bude on!... ale neotočila som sa. Potom som nastúpila a cez okno som ho zbadala:D Zasa ten pocit šťastia!!!:D Stála som pri dverách a predomnou sedela taká jedna baba. A ON aj s jedným chalanom išli k nej. A vtedy som zistila ako sa volá autobusový:DDD Oslovila ho aj tá baba a aj ten chalan. A ON sa len usmieval:D A ten chalan si sadol vedla tej baby a ON si sadol pred nich. Ale celú cestu bol otočený dozadu k nim:D A mne sa chcelo strašne smiať:D:D:D Ani neviem prečo:D:D:D Ale pozrela som sa naňho a skoro som vybuchla do smiechu:D:D:D
A oni sa tam rozprávali o tom, že majú falošné ospravedlnenky a tak:D A ON má čudný hlas. Neviem ho opísať... ale... niečo tam rozprával po slovensky a rozumela som mu asi štyri slová:D Potom zasa rozprával o niečom a to som mu už rozumela všetko:D:D:D
No a potom som už vystupovala:D Som aj rozmýšlala nad tým, že vystúpim na ďalšej zastávke, ale vysrala som sa na to lebo sa mi nechcelo šliapať cez celú dedinu:D
A keď som došla domov taký záchvat smiechu som dostala že koniec:D:D:D

Okey... musela som to napísať do detailov:D Inak to nešlo:D

Začala som čítať knihu Tajomstvo príťažlivosti sŕdc. Nechcem váš názor na tú knihu, pretože mne pomohla a to, čo si o nej myslia druhí ma nezaujíma. Proste mi zapasovala presne do tohto obdobia a otvorila oči.
Dobre k veci: je tam písané o tom, že keď sa nám niekto páči, určite musíme urobiť niečo pre to aby sme ho získali. A že neexistujú nesprávne rozhodnutia. A že sa máme rozhodovať podľa toho, čo nám hovoria naše pocity lebo rozum sa riadi len podľa minulosti a nedokáže pochopiť pocity. A naše pocity nám kolkokrát hneď naznačia čo máme urobiť, lenže my si ich nevšímame lebo sa snažíme riadiť rozumom, ktorý nevie čo máme spraviť a tak prepásneme priležitosť. Je tam aj pekný citát k tomu:

Vždy, keď rozhoduje rozum, rozhoduje minulosť. Len kúsok odvahy bude odmenený tým, čo nazývame novým zážitkom.

Viem, že vyzerám ako posadnutá tou knihou:D Ale snažím sa dostať k tomu, že keď stretnem autobusového jednoznačne niečo urobím. Proste musím. Musím. Musím. A musím. Buď sa naňho usmejem alebo... alebo neviem. Ale niečo urobím.
A od vás potrebujem hlavne podporu a pozitívne myšlienky. Nie, negatívne nie. Takže ak máte momentálne negatívne myšlienky ihneď sa prepnite na pozitívne lebo to potrebujem:D
Takže žiadne také komentáre, že aj tak sa mi to nepodarí a že bohvie ako zareaguje on, že možno zle a blá blá. Nie to nechcem!!! Nechcem na to myslieť. Nemá zmysel myslieť na zlé veci.

Dôležitý okamih vo vašom živote je teraz! Všetko, čo si teraz myslíte a cítite, formuje vašu budúcnosť.

Robte to, čo chcete vytvoriť!
Začnite sa správať tak, akoby vám to
bolo práve sľúbené, a môžete to začať
prežívať. Vesmír miluje pocit,
keď konáte, a reagujete na to.


Vnútorný priestor je pocit mať v živote skutočne miesto pre niečo túžobne očakávane. Je to pocit chcieť zmeniť život, keby prišiel niekto nový. Nie je to pocit nedostatku, ale naplnenosti. Práve teraz cítite, čo príde, a máte pre to miesto. Je to pozvánka pre druhého človeka, aby zaujal miesto vo vašom živote.

Dobre, už som trápna s tymi citátmi:D Ale jednoducho... chcem to tu mať. A bodka.:D

Proste, to sú už moc veľké náhody a zázraky... V pondelok zistím odkial je, v stredu zistím ako sa volá a ešte si sadne blízko mňa a mám naňho skvelý výhlad. Stretávam ho viackrát do týždňa ako minulý školský rok.
Kebyže nevyužijem túto výzvu a nespravím niečo, tak som blbá. A budem si tú moju "nečinnosť" vyčítať asi najbližšie dva roky...
Jednoducho niečo spravím.
Musím.
A prosím si pozitívne komentáre:D

Rozhodnutia sú len vtedy naozaj účinné, keď rozhodlo aj vaše srdce. V prípade, ak máte pochybnosti, počkajte, kým povedia ,,áno" rozum aj srdce. Nerozhodujte sa v rozpore so svojimi pocitmi.

Ja už som sa rozhodla...

2.október - Milujem náhody ♥

2. října 2010 v 12:17 Diary
...

29.9.2010 (streda)
Po škole som stála na stanici a čakala na autobus. Rozmýšlala som nad tým, že určite ani dnes nestretnem autobusového, že zas budem musieť čakať do utorka a možno ani vtedy ho nestretnem, keď som ho nestretla ani tento utorok. A vtedy som sa pozrela doprava a tam išiel ON ♥ Normálne mi prestalo biť srdce, potom zas začalo biť veľmi rýchlo. Ten šok šťastia:D Mal oblečenú čiernu bundu a čiernu šiltovku ♥ Ale išiel na inú zastávku lebo tam mal kamošov. A potom keď prišiel autobus, ja som sledovala autobusového, že kedy príde aj on. Medzitým ľudia nastupovali a prišla aj moja spoližiačka, ktorú moc nemám rada, presnejšie: neznášam ju:D ale mne takej šťastnej to bolo vtedy jedno:D
Potom keď už ON stál na našej (:D) zastávke, tak som sa naňho pozrela (trvalo to asi 2 sekundy:D) a potom keď som už otáčala hlavu na tú moju spolužiačku lebo mi niečo rozprávala, sa ON pozrel na mňa. A potom asi po 3 sekundách som sa zasa pozrela naňho a on sa pozeral na mňa ♥ ♥ ♥ A ten pohľad ♥ ♥ ♥ Odpadla som ♥ ♥ ♥
A potom sme stáli tak vedľa seba, že buď ja by som nastúpila skôr do autobusu alebo on. Podľa toho kto by koho pustil:D Ale ja som pustila jeho:D Lebo som chcela nastúpiť za ním aby som počula odkial je. Ale jeden debilko ma predbehol:-//
No nevadí... ♥
Aj tak som potom bola taká šťastná že až. Celý deň som sa usmievala ako mesiačik na hnoji:D ♥

-Tu máte príklad toho, ako sa dá rozpísať 5 minutová záležitosť:D Pre niekoho to bolo len obyčajné nastupovanie do autobusu, ale pre mňa... ♥
Najkrajší deň v týždni ♥ ♥ ♥

A inak MÁME UŽ NOVÉ AUTOOO!!!!!!!
Akurát včera sme preňho boli :)) Bože také je pekné, tak potichučky ide, tak dobre sa v ňom sedí ♥ ♥ ♥

_______________________________


Neviem prečo ale stredu mi pripomína táto pesnička ♥