Březen 2011

20.marec - Práve prechádzam do tvojich snov. My sme budúcnosť. Tak poď so mnou.

20. března 2011 v 13:11 Diary
Čo napísať? Asi len toľko, že tento týždeň som nebola v škole, dala som sa vypísať. Vsugerovala som si, že chcem byť chorá a ono to vyšlo - ochorela som. Chvalabohu. Škola ma už vážne nebaví...
Ale zato v piatok som bola s kamarátkou v dedine, v ktorej býva autobusový. Nestretla som ho. Nevadí. Nabudúce.
Ja som len potrebovala ten stres, to rýchle bitie srdca... tú nádej, že možno tam bude. Bože. Tak veľmi mi už chýbali tieto pocity:D
Neviem či to, že som ho nestretla mám brať ako znamenie, že sa mám na to vysrať. Alebo "niekto (niečo)" skúša moju trpezlivosť a to, ako dlho viem byť optimistka.
Ale na znamenia už neverím... takže smola. Ja to nevzdám!
Pretože tie náhody, čo mi ho pripomínajú v hociktorej časti dňa a to, že sa mi o ňom skoro každú noc sníva... to mi už naozaj nedovolí vzdať to. Pretože najlahšie by bolo vzdať to. Lenže ja to nechcem. Nechcem si vyčítať, že som sa ani len o niečo nepokúsila. Aj tak toho ľutujem už dosť. A nemôžem čakať so založenými rukami na zázrak, ktorý zrejme už sám od seba nepríde. Musím konať. A baví ma to. Preto do tej dediny pojdem aj nabudúce.
A to najhlavnejšie na tomto všetkom je to, že som sa z toho, že som ho nestretla psychicky nezrútila:D Pokrok:D Zobrala som to s úsmevom. Aj tak som to čakala. Že sa to nepodarí na prvýkrát.

Jediné čo ma sere je to, že som sa dostala do takého štádia, že odmietam sedieť celé víkendy doma. Už ma to nebaví. Potrebujem začať žiť a nie len sa tak tváriť. Víkendy doma ma už zabijú.
Háčik je v tom, že... ehm... nemám s kým chodiť von. Na kamošku sa stále spoliehať nemôžem, pretože ju to veľmi rýchlo omrzí chodiť tam každý víkend:D A kto iný?... Je to na hovno byť závislými na jednej osobe, ktorá má svoje plány, svojich kamošov, svoj život, ktorého sa tak ľahko nevzdá.

Bože... chcem už s niekým chodiť. Potrebujem cítiť niekoho lásku. Nechcem byť už sama. Už stačilo...
A tie sny čo mám o autobusovom, že sme spolu nakupovali, a že som odmietla u babky spať v tetinej izbe lebo tam má manželskú posteľ a nevedela som či to autobusovému nebude vadiť, tak sme nakoniec spali v ocinovej starej izbe, kde je jedna postel a rozťahovací gauč. V tom sne som plánovala, že ja budem spať na posteli a on na gauči, alebo opačne, a nakoniec sme obaja spali na tom rozťahovacom gauči:D ♥ Povedzte, neni to pekné? Chcem si to splniť. Tak strašne to chcem ♥ Bože. Musí to s autobusovým vyjsť, proste musí ♥
Mám toľko dôvodov prečo chcem práve jeho. Po prvé: je to najkrajší chalan akého som kedy videla. Po druhé: neni z mojej dediny, čo je vééééééééééľmi veľké plus, lebo nemám rada ľudí z mojej dediny a nerada som vonku práve tu. Po tretie: nesedela by som celé dni a hlavne víkendy doma, vždy by som mala nejaký plán. Po štvrté: viem si s ním hocičo predstaviť, a napríklad so sss som si nevedela predstaviť vôbec ale naozaj vôbec nič. On sa mi len páčil. Nič viac, nič menej. Ale zato autobusový... to je už iná káva.
A... zo začiatku keď som ho len začala stretávať, som ho brala ako niečo nedosiahnuteľné... Ale teraz... Príde mi to také, že môžem ho mať... ale neviem, nedokážem to, niečo alebo niekto mi v tom bráni... A skúša ma.

Ešte jeden sen sa mi o ňom sníval:D:D:D Sedel niekde na nejakej zastávke, ja som stála oproti nemu a boli tam ešte nejakí ľudia. A on mi hovoril, že: ,,Ja nefajčím, nepijem, neberem drogy..." ... Ja, že uhm a pozrela som sa na ostatných ľudí, a on tam potom začal kričať, teda nie kričať, skôr tak zvýšil hlas a povedal, že: ,,Pijem, berem drogy a fajčím. Čo si čakala?":D:D:D Neviem prečo, ale je mi to smiešne:D Pretože ja čakám, že je takýto... no až na tie drogy:// :D

Musím sem dať jedno video. Je to rytmus. Nemám ho rada... ale toto je úžasná pesnička:D A to video... wau:D Nejak opeknel nemyslíte?:D


5.marec - Taký je život, povedal Klaun so slzami v očiach, a na tvár si namaľoval úsmev...

5. března 2011 v 1:33 Diary
Posledné dva dni mi je na hovno. Úplne zle.
Začalo sa to, myslím, vo štvrtok. Keď som sa dozvedela, že sss odchádza na externé štúdium. To je môj spolužiak, ktorý sa mi páčil cca 2 roky a ktorý ma už nezaujíma. Teda aspoň som si to myslela. Ale štvrtková nálada hovorila o opaku. Od utorka sa sss vkuse na mňa pozeral, dokonca mi zízal na prsteň. A na mňa to proste vo štvrtok všetko naraz dolahlo. Že odíde... že už nebudú pohľady, ktoré aj tak nič neznamenali ale mňa bavili. Vždy som si hovorila, že by ho mohli vyhodiť, že je to debil, že mi ani nebude chýbať a že proste na každého raz dôjde. Lebo božie mlyny melú pomaly ale isto. Ale teraz, keď sa môj "sen" stáva skutočnosťou... tak ma to bolí. Teda bolelo - vo štvrtok. Dnes ma už štve iná vec ale o tom potom. Proste si neviem predstaviť, že už tam nebude. Budú mi chýbať tie jeho hlášky. Jeho oči. Čo boli väčšinou malé, červené a sklenené lebo bol skoro stále zhúlený.
Ale táto nálada mi dokázala len jedno - že pre mňa niečo znamenal. A je mi jedno čo všetko mi spravil, že ma trápil, ja neviem či úmyselne alebo nie, ale všetko som to dokázala ustáť. Veľa sĺz už bolo. Možno zajtra budem mať na toto všetko iný názor, možno zasa budem hovoriť, že mi nechýba a chvalabohu, že ide na externé... Ale ja vlastne ani neviem či ešte v pondelok príde do školy... Všetko mi to dojde až keď si uvedomím, že už tam naozaj neni, a že všetko skončilo...

Prejdeme k ďalšej veci čo ma štve. Ano tých vecí je viac. Ale to je tak, keď sa snažím nahovoriť sama sebe, že je všetko ok, ale pritom ok nie je skoro nič.
Autobusového som nestretla ani tento týždeň!!! Už nám totiž zmenili rozvrh, dosrali mi stredu lebo nám na ten deň dali 8 hodín. Potrebovala by som 7. Áno, to by bolo ono. Viete, myslela som si, že keď nám zmenia rozvrh, že všetko bude lepšie, že ho budem mať možnosť stretávať častejšie a nie len tú jednu stredu. Ale zrejme som sa mýlila. Pretože je jedno na ktorý autobus idem, on tam proste nie je. Neviem kde zmizol ale rada by som to vedela. Či už má vodičák a chodí autom alebo čo. Ale to keď je pravda, tak mu prepichnem kolesá a nechám mu odkaz, že láskavo chodievaj autobusom!:D Ale do šlaka, benzín je drahý na to aby chodil autom každý deň:( :D
Povedzte mi čo mám spraviť... lebo ja to už naozaj netuším. Dobre že si nerozložím stan na zastávke a nesledujem kedy chodí... Dobre že si nezavolám detektíva aby vypátral jeho fejsbúk alebo pokec. Ale zrejme to je málo. Čo robím zle?
Naozaj netuším ako ďalej.
Rozmýšlala som nad tým, že by som šla jeden piatok do jeho dediny a našla ho tam. Určite by bol niekde v nejakom bare. Ale neviem na čo by to bolo dobré, lebo aj tak by som sa neodvážila nič spraviť. A kto ešte toleruje tú moju posadnutosť ním, nikto. Všetkým to ide na nervy. Pochybujem, že by tam moja najlepšia kamoška išla so mnou. Aj keby som dala hocijakú zámienku, že napr. poďme tam do cukrárne. Kukala by na mňa jak na debila povedala by mi, že on mi za to nestojí. Ale stojí mi za to!!! Bože, kde je ten krásny október:(( Ja chcem naspäť tie autobusové dni...
Inak naozaj to bude skvelé, ani sss ani autobusový. Nádhera. Čo viac som si mohla priať.

Trošku odbočím od témy... dnes (ehm včera) som išla so spolužiačkami do takého jedného obchodného domu alebo čo to je zač. A bol tam jeden pekný chalan:D Presne taký typ ako... no ako vám to vysvetliť... vy ho nepoznáte:D Ale to je jedno. Mal také brčkavé vlasy, krátke, hnedé a tancoval alebo čo robil pred takou obrazovkou:D Najprv som kukala, že čo mu šibe? Ale potom spolužiačka hovorí, že to je taká hra. A mal určite cez 20 rokov. A videla som ho asi prvýkrát v živote a zároveň aj naposledy:D
Ale dobre bolo:D Zistila som, že naozaj mi chýba chodenie do spoločnosti:D
Ehm... no boli sme na druhom poschodí a keďže ja sa bojím chodiť výťahom tak som išla po schodoch... a ešte sa pýtam spolužiačok, že kam idú či na prvé poschodie alebo na prízemie:D A oni, že na prízemie. Tak som šla pešo na prízemie a oni nikde:D Bol tam len ten chalan ♥ Aaach... krásny ♥ Nakoniec som šla teda naspäť hore na prvé poschodie a oni tam vyškerené, že však svietila nulka, že mali ísť na prízemie... šibnuté:D:D Tak potom sme išli na prízemie pešo. Keď sme vychádzali skoro som zobrala so sebou dvere... :D:D:D

A v škole :D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D dávno som nemala taký záchvat:D:D:D:D
No... jeden náš spolužiak raz povedal, že sa podobá na Channinga Tatuma, lebo sme pozerali o ňom film:D A odvtedy si robíme z neho srandu:D Lebo ten spolužiak je strašne škaredý, čo vám budem hovoriť:D Úplný opak Channinga:D A spolužiačka má v mobile fotky Channinga, nastavila si ich a porovnávala s tým spolužiakom, že ty kokso nevidí rozdiel medzi nimi:D A potom ja že: ,,Nájdi 10 rozdielov.":D:D:D A raz mu jedna učitelka vyčítala, že veľa chýba a moja spolusediaca mi šušká že: ,,Však nakrúca nový film...":D:D:D:D:D:D Alebo... raz sa cez hodinu vypýtal na záchod a ja že: ,,No musí ísť, lebo mu volá štáb.":D:D:D:D Alebo spal na hodine a spolusediaca že: ,,To filmovanie ho strašne unavuje.":D:D:D Alebo (alebo, alebo:D) sa vrátil z veľkej prestávky a my že: ,,Bol na autogramiáde.":D:D:D:D:D Alebo... odpovedal zo slovenčiny aj literatúry a mal otázku, že čo je vnútorný monológ, a spolužiačka že: ,,Filmová hviezda a nevie čo je vnutorný monológ..." a ja že: ,,Mali by ste mu radiť, veď je to filmová hviezda"... ďalšia spolužiačka že: ,,On to nejak zahrá."... a trepal blbosti tam pri tabuly:D a spolužiačka že: ,,Asi hovorí z praxe.":D:D:D:D Alebo som mu dala papier na písomku a spolužiačka že: ,,Vieš komu si dala papier? To sa nestáva každému, váž si to.":D:D:D:D
Ale dnes (včera) :D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D to bola čerešnička na torte:D:D:D:D:D:D
Cez velkú prestávku nás už bolo málo lebo všetci utiekli. A prišla triedna kontrolovať a pýtala sa, že kto odišiel, a spolužiačka že: ,,Šani Tatum." (tak ho voláme, že Šani:D). A triedna, že kto? A povedali sme jej to. Ešte aj fotku Channinga sme jej ukázali a tak, a že ten spolužiak si myslí, že sa naňho podobá:D
A potom... už na konci veľkej prestávky:D:D:D:D:D:D:D... sa otvorili dvere na triede, vošiel do nich ten "Šani" jak veľký oný, a povedal: ,,To ste sa posrali, čo?":D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D Takto to neni vtipné, to by ste museli vidieť:D Hlavne to jak vošiel:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D Mňa v momente chytil záchvat smiechu, ale snažila som sa to udržať tak som sa len usmievala. Horšie to bolo keď som sa pozrela na tie spolužiačky a oni sa tiež usmievali a zadržiavali záchvat smiechu. Lenže tá jedna jak sme sa na seba pozreli tak sa začala smiať. A ja tiež. A jak bolo otvorené okno, tak som sa to tam snažila rozdýchať ale márne. A ďalšia spolužiačka, že ona ide von z triedy lebo to sa nedá... a ja a ďalšie dve baby sme utekali za ňou. A išli sme až na záchod a tam sme plakali od smiechu:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D Vrátili sme sa až po piatich minútach, aj to nás zastihla jedna spolužiačka na chodbe, čo vie o "Šanimu" a hovorila nám, že čo nám šibe?:D A keď sme sa vrátili do triedy tak ďalšia jedna sa na nás usmievala - čo tiež chápala o čo ide:D...
A potom po škole sme sa pýtali ďalšej spolužiačky, že čo bolo keď sme utiekli z triedy, že či nás ohovárali, tak ona, že nie, len že sa pýtali, že prečo sa smejeme. Ale podľa mňa nás ohovárali len nám to nechcela povedať:D Ale je mi to tak strašne jedno, že to ani neni možné:D Dávno som sa tak z chuti nezasmiala:D:D:D:D