Duben 2011


Príbeh - Melanie&Victoria 1.časť

27. dubna 2011 v 12:35 The Sims 2
Rozhodla som sa, že spravím ďalší Sims príbeh:D
Takže zasa upozorňujem, že to nebude žiadny komiks ale prííííbeh:D
Simíkov som vytvorila už v januári, ale vtedy sa mi za nich nechcelo hrať. Až doteraz...


17.apríl - Vesmír se zmenšil a srdce ti buší. Jsi zázrak, zázrak co hledám už léta.

17. dubna 2011 v 0:14 Diary
Načo úvod:D Prejdem rovno k veci, že som tento týždeň stretla dvakrát autobusového ♥ A vlastne celkovo tento týždeň, a aj ten týždeň pred tým bol super:))
11.4. [pondelok] - bola som so spolužiačkou na stanici. Stáli sme oproti mojej zastávke, pod stromami v tieni. Čakala so mnou na autobus, lebo jej vlak išiel ešte oveľa oveľa neskôr. O niečom mi rozprávala, keď som zrazu prerušila jej monológ a povedala: ,,To je on! Ten v červenom! Bože ďakujem ti, milujem ťa.":D:D:D Ona že: ,,Pekný je." :)) Tak nejak som cítila v kostiach, že ho stretnem a ani za nič som nechcela ísť skorším autobusom. Vyplatilo sa ♥
Medzitým tam prišiel môj bývalý spolužiak ešte zo základnej. Skoro ma nespoznal ale tým, že som sa mu pozdravila ma zaregistroval a ostal tam stáť s nami. Zmenil sa, už nebol taký otravný ako na základnej:D A bola som fakt úprimne rada, že ho vidím. A to sa mi nestáva často. Aspoň sme sa celý čas rozprávali a ani raz nebolo to trápne ticho. Lebo s tou spolužiačkou niekedy naozaj nemám o čom... Síce celý čas som rozmýšlala nad tým, že čo sa bude diať v autobuse:D A bola som celá happy, že konečne po troch týždňoch zažijem ten skvelý autobusový deň ♥
Potom ako už prišiel autobus, tak aj spolužiačka mi povedala, že ten "môj" už tiež ide:D Tak som šla aj ja. Neviem, netuším, že či sa pozeral alebo nie, lebo mal tie svoje prekliate okuliare, ktoré ma tak neskutočne serú:// (:D) Ale pred autobusom stál najprv tak vedľa mňa, kecal tam s nejakou babou, volačo mu púšťala na mobile, ešte schválne som sa pozrela, že či je pekná ale podľa mňa nebola:D Potom už obaja stáli predomňou a on povedal: ,,Prečo to ide tak pomaly..." a tá baba, že: ,,Lebo si tu ty." a on, že: ,,Tak choď už (akože do autobusu:D)". A pustil ju pred seba:// (:D) A má taký zvláštny hlas, čojaviem... No potom ja som nastúpila až niekedy ďaleko za nimi, ešte som si dobíjala aj kartu. A potom som sa otočila a šla som pri dvere. Viem, že on sedel tak vzadu a ako som išla tak bol tak divne natočený na mňa:D Ale kokso!!! V buse je tma a on má slnečné okuliare! Je to možné?:D A potom nastupoval ešte kočík. No nie nastupoval:D Ale chápeme sa:D Tak som sa musela trocha posunúť, a stála som asi dva kroky od neho. Nedokázala som zdravo uvažovať ani nič. Sústredila som sa na to, že som určite zhrbená a snažila som sa stáť rovno, ale ako sa poznám tak bezvýsledne:D Zaregistrovala som, že v rádiu hrali Technotronic Flow od Rytmusa ♥ Osud:D Tá pesnička mi už nejaký ten piatok pripomína autobusového ♥ Celá tá cesta trvala nejak divne dlho:D Či sa to len mne zdalo alebo čo...:D Naozaj vôbec neviem, že čo sa dialo v tom autobuse, bola som nejak mimo...:D Rozmýšlala som nad tým, že či sa na mňa pozerá alebo nie. Ale nechcela som sa otočiť. A aj tak by som z toho hovno mala lebo tie jeho okuliare... Pamätám sa ešte na to, že som si vkuse napravovala kabelku, lebo sa mi šmýkala, až sa jej to napokon podarilo a padla mi tak na ruku jak som sa držala sedadla. Chvalabohu nepadla na zem:D To by bol trapas:D No a potom som už konečne vystúpila a vydýchla som si:D

12.4. [utorok] - zasa som bola na stanici s dvoma spolužiačkami a nejakým chalanom. Mala som taký vnútorný pocit, že ho znova stretnem ale... Ako mi došiel autobus, tak som sa obzerala a on nikde. Ešte som si hovorila, že neobzeraj sa lebo nepríde!!! Potom som už nastúpila a dokonca som si aj sadla, že čo ak by náááhodou prišiel a sadol by si vedľa mňa:D... Ale nič, nechodil. Potom jak sme už išli, tak som ho zbadala cez okno. Nestihol bus!!! Do šľaka! Keby prišiel aspoň o 10 sekúnd skorej stihol by. Lebo ten šofér ho pozná a už nie raz mu zastavil. Ach. No nič. Ale videla som ho a to je dôležité ♥ :D

Potom v piatok 15.4. sme celá trieda vrámci jedného predmetu išli predávať narcisy:) Ten deň bol úplne úžasný. Nie len to, že sme sa neučili, čo sa aj čudujem, že nám to riaditeľka dovolila... ale celkovo som sa cítila asi po prvý raz s mojou triedou dobre.
No... a čo sa mi stalo!!!
Boli sme v jednom obchode a stáli sme oproti pokladniam. A ja som tam zbadala chalana, ktorý sa mi páčil ešte na základnej, čiže som ho nejak 3 roky nevidela!:D A kokso... zbadala som ho a hneď ten stres, srdce nevedelo čo má robiť:D Ešte hovorím spolužiačke, že: ,,Tak a teraz si hlavu zakrijem krabicou..." ona že: ,,Prečo je tu?" ja že: ,,On nie." ona že: ,,Tak kto?" ja že: ,,Nikto. Tvár sa nenápadne." ona že: ,,Jak sa mám tváriť nenápadne keď neviem o koho ide?" a úplne sa ku mne nahla a vkuse že: ,,Nooo povec kto." ja som sa pozerala do zeme, ale keď som sa pozrela naňho tak sa pozeral na nás:D Trapááás:D A potom si jeden jeho kamoš šiel kúpiť od nás narcis, on zatial ešte platil pri pokladni. Bože, som sa modlila aby neprišiel aj on:D A potom jak odchádzal tak si nás tak obzrel. A jak odišiel tak ja že: ,,Ufff." spolužiačka že: ,,To bol on? Kto to bol?" ja že: ,,Nikto." ona že: ,,Nooo kto to bol?" ja že: ,,Nikto naozaj." a potom sa ešte aj učiteľka zasmiala:D Omg:D Som nerátala s tým, že náš počúva...:D:D:D
Ježiši... ale to musel byť krutý osud... po troch rokoch ho stretnem práve v takom obchode, čo som ani nedúfala, že ho tam niekedy v živote stretnem:D Dobre som niekomu na smiech tam hore:D:D:D
Aspoň mi to pripomenulo časy keď sa mi páčil... Síce teraz to už nebolo vôbec také ako vtedy... Ani ten jeho pohľad nebol taký ako vtedy... A ani ja som necítila to čo vtedy... Iba také, že: bože! to je on! čo teraz?...
Som rada, že tie časy keď som ho chcela sú už preč. Bože:D Hľadala som nejakú spojitosť medzi ním a autobusovým, ale oni nemajú nič spoločné... myslím výzoro... a pochybujem, že autobusový je povahovo taký debil ako tento chalan. Lebo tento chalan je naozaj debil... ale naozaj:D
No dobre. Dosť o ňom:D

Inak spolužiačka mi v pondelok priniesla rozťahováky do ucha. Obidva sú nejaké divné, lebo ten chalan od ktorého ich mám, ich vyrába sám. Aspoň si mohol dať záležať:D Ale nevadí. Zobrala som si jeden tyrkysový, ten je taký úplne úzky a s tým som ešte v pondelok začala. A ešte jeden čierny, ten je už väčší, a tým chcem pokračovať potom:D Lenže nerátala som s tým, že to bude tak bolieť. Ani nie že bolieť, skôr to štípe. A zapálilo sa mi z toho ucho:D Takže som s tým celý tento týždeň nemohla nič robiť, musela som si to vybrať aby sa to zahojilo. Už to je v pohode, aspoň dúfam. Ale ja tak strašne chcem v uchu tunel, že ma žiadne štípanie nezaujíma:D Lebo čo si všímam, tak strašne veľa ľudí má v uchu tunel, tak prečo by sa to práve mne nemalo podariť? Keď to prežili oni, prežijem to aj ja:D


2.apríl - Jeden člověk, který v něco věří se vyrovná devadesátidevíti, kteří mají pouze zájem.

2. dubna 2011 v 12:48 Diary
Tento článok som chcela napísať už pred týždňom, ale neišiel nám internet. To čo sa stalo už neni moc aktuálne ale rada sa k tomu vrátim, lebo keď na to spomínam hneď sa mi ľahšie žije ♥
21.3. som konečne po neskutočne dlhej predlhej dobe stretla autobusového. Vôbec som to nečakala, ale naozaj, že vôbec. Inokedy mám aspoň nádej, že "možno" sa tam objaví ale v poslednej dobe som už v nič nedúfala.
Stála som už v autobuse pri dverách keď som zrazu videla, že niečo čiernovlasé s naušnicou v uchu práve nastupuje. Pomyslela som si, že bože zas mám halucinácie a každého chalana chcem naňho premeniť:D
Začala som spolužiačke rozprávať niečo o divadle, a potom som sa jej opýtala, že: ,,A v stredu sa óóóóó (otočil sa a ja som zbadala, že skutočne je to on ♥)"... spolužiačka, že: ,,Čo?"... ja že: ,,V stredu sa o kolkej vrátime z divadla? Počkaj musím sa ukludniť:D"... ona už úsmevy na mňa:D a ja som ju buchla po pleci a povedala: ,,Konečne!":D:D:D
Mal čiernu mikinu ♥ Slnečné okuliare ♥ Bundu držal v ruke ♥ A mne šibe:D
Potom si sadol dopredu tak na kraj. A spolužiačka mi hovorí, že: ,,Choď si k nemu sadnúť."... ja že: ,,Blázniš?"... ona že: ,,Prečo? Ja by som šla. Veď keď niečo chcem, tak si za tým idem." A v tom tam k nemu došla nejaká baba a on ju pustil sadnúť si k oknu :// Neviem čo s ňou má, ale už druhýkrát som ich videla spolu. Vôbec som nežiarila:D Klamem. Ja vždy žiarlim:D Lebo nejak sa k nej nakláňal. Debil:D A ja som vystúpila až na ďalšej zastávke a potom pekne krásne šliapať domov cez celú dedinu. Spomínala som už, že mi šibe?:D

22.3. som ho stretla zas ♥ Ááách.
Sedela som už so spolužiačkou v autobuse hneď za šoférom. Ešte ona sa ma opýtala, že: ,,Vystúpiš na druhej zastávke?"... ja že: ,,Prečo? Je tu?" a začala som sa obzerať:D:D:D Ale nebol tam. Po pár minútach sa tam však z ničoho nič objavil. Hovorím spolužiačke, že: ,,Je tu, je tu. Vystúpim na druhej.":D
A potom ako stál na schodoch... tak... sa asi na mňa pozeral. Neviem to naisto lebo mal slnečné okuliare. Ale bol natočený na mňa. No a potom ako si kupoval lístok som videla odkiaľ je:D (ako keby som to doteraz nevedela:D). Potom si už šiel niekde sadnúť, neviem kde, nevidela som, ale asi niekde dopredšie lebo som ho počula rozprávať. Nejak nahlas rozprával:D
Ehm, zasa tu je jav, ktorý si neviem vysvetliť: nikoho som ešte nevidela keď nastupuje pozerať sa tým smerom, ktorým sa pozeral on. Každý kto nastupuje do autobusu tak sa pozerá cez predné okno, alebo na šoféra, alebo do zeme, alebo na ten stroj priložte kartu píííp ale nikto sa nepozerá akože do autobusu na ľudí. Neviem či si to len ja namýšľam alebo akože čo... ale povedzte mi, kam sa pozeráte vy keď nastupujete do autobusu?:D
Chcem len vyriešiť dilemu chápete:D
Druhý raz mu asi dám dole tie okuliare a zničím mu ich:D Lebo načo ich nosí? Nevidím mu potom do očí:D
A milujem tú jeho čiernu mikinu ♥

Inak všimla som si, že keď vôbec nečakám, že sa objaví na zastávke, keď sa neobzerám a v duchu neprosím všetkých svätých aby prišiel, keď sa s tým všetkým už zmierim, tak vtedy sa tam objaví.
Ale keď dúfam, keď ho chcem stretnúť tak vtedy nič.

Ešte by som mohla spomenúť, že mi idú na nervy moje spolužiačky a na žiadnu stužkovú s nimi nejdem. A to, že som sa pohádala s mojou (ževraj) najlepšou kamarátkou, tak to tiež akože... Načo kaziť taký pekný článok?
Ja len... keď už ona mi povedala, že nechce chodiť do dediny, v ktorej býva autobusový, že sa jej tam nechce sedieť v bare a čakať kedy dojde, lebo aj keby prišiel tak sa nič nestane. Pani jasnovidka. Ako vie, že by sa nič nestalo?! Lebo podľa mňa by sa istotne niečo stalo. Neverím tomu, že nič. Už len pohľady by boli. A to je nič?! To už je niečo!
Aspoň viem ako to ona bere a čo si o tom myslí. Od nej som čakala najväčšiu podporu a povzbudzovanie a ona mi toto napíše. Neviem prečo ma s autobusovým nikto nebere vážne. Ako mám oňho bojovať, keď mi každý pripomína len tie temné stránky? Že aj tak sa nič nestane, a je to debil lebo v tej dedine nebývajú normálni ľudia. Kde teda bývajú tí normálni? Nech mi ich ukáže. Pre mňa je potom hrozne ťažké nájsť tú vnútornú silu a pokračovať v tom, nenechať sa znechutiť.
A to, že si na mňa nevie nájsť čas a ešte potom je všetka vina na mne, že ja s ňou nechcem chodiť von, lebo som lenivá a podobné blbosti. A ževraj najlepšie kamošky. Ani zďaleka. Ona má asi inú predstavu o tom ako sa majú správať najlepšie kamošky. Alebo to len ja mám skreslené predstavy?

Ešte raz, už aspoň po stýkrát, hovorím, že ja stále verím, že s autobusovým to vyjde. Žiadne také, že nie. Lebo to musí vyjsť a je mi jedno ako. Chcem chodiť do tej dediny za ním. Chcem aby ma čakával na zastávke. Chcem aby sme išli na kofolu, alebo do cukrárne. Chcem zistiť aký je. A keby som odchádzala tak by ma odprevadil na autobus a povedal by mi, že keď prídem domov nech ho prezvoním. Naozaj všetky tieto veci chcem, a je ich ešte oveľa oveľa viac.
Ja sa nenechám znechutiť ľuďmi, ktorí vidia len to čo oni chcú a o všetkom dokonale vedia, všetko dokonale poznajú. Ide predsa o mňa. A ten kto mi to praje tak ma bude podporovať. Dokým ma neodmietne ON osobne, dovtedy to nevzdám.

Ja si len chcem splniť svoje sny... A na tom predsa neni nič zlé...