Květen 2011

5.máj - Odvaha nie je nemať strach, ale mať strach a predsa ísť do toho!!!

5. května 2011 v 13:11 Diary

Po nejakej dobe sa zasa ozývam. Ja totižto píšem článok len vtedy, keď sa niečo stane:D A že to čo sa stalo je wau, o tom nepochybujte:D Len háčik je v tom, že potrebujem vašu pomoc.
Pred pár dňami som našla na FB autobusového. Teda najprv som nevedela či to je naozaj on. Nemal tam fotku, ani nič. Prednedávnom sa len zaregistroval. Dosť dlho mu vydržal život bez fejsbúku:D Mala som len ten svoj vnútorný pocit, že je to on, a ja to musím na 100% zistiť. Tak som sa pustila do pátrania. A áno, uvažujem nad povolaním detektívky:D A včera mi jeden chalan poslal fotku jeho sestry, že sa podobajú ako vajce vajcu. No, ale ako určiť podľa jeho sestry či je to on? A ani nie za 5 minút som klikla na profil autobusového (vtedy som ešte nevedela, že je to on) a uvidela som na nástenke, že komentoval nejakú fotku. Klikla som na to. A čo neuvideli moje oči:D Rozmazanú fotku, niečo podobné autobusovému a takú babu s ktorou sa raz bavil v buse:D A už som na 80% vedela, že je to on:D Potom som tú fotku poslala spolužiačke, a ona povedala, že sa podobá, že možnože je to on. A ja že do riti potrebujem istotu nie možno:D A povedala, že na 90% je to on:D Potom som čumela na tú fotku, a všimla som si retiazku akú má on. Ešte dobre, že som taká všímavá:D A na to sa ozval môj vnútorný hlas, že určite to je on.
A ovládla ma panika - napísať mu? nenapísať? a čo mu napísať? a čo ak neodpíše?
Potom som si prezerala profil jeho sestry, a omg, tuším som to nemala robiť, príliš veľa vecí som sa dozvedela:D Svet je malý.
A na to prišla ešte väčšia panika.

Poznáte to, niečo veľmi chcete, snažíte sa o to zo všetkých síl, a keď to konečne príde, tak neviete či to naozaj chcete.

Chápete, doteraz som žila vo svojom svete, stretávala som ho v autobuse a potichu som ho obdivovala, a nič iné som nepotrebovala ku šťastiu. Mala som tú nádej, že možno sa niečo wau stane a ja budem skákať meter dvadsať od radosti.
Lenže teraz... už ide do tuhého. Keď mu napíšem, a on neodpíše, tak stratím všetko to, prečo som žila tento rok.
Proste, keď mu napíšem bude všetko na ňom, ja už nebudem môcť nič spraviť. Je to také, že buď alebo. Buď získam alebo stratím. Žiadna zlatá stredná cesta neexistuje. A to je... smutné.

Ja o to proste nechcem prísť. Oňho.
A... bojím sa... bože tak strašne sa bojím.
Aj dnes ráno som vstala s myšlienkou, že: Bože našla som ho na FB!!! Čo teraz?!

Mám v sebe veľké NEVIEM.
Neviem vôbec ako toto celé dopadne...
Bojím sa...
Jediné čo viem je to, že mu chcem napísať. Musím proste. Tento víkend. Viac nemôžem čakať.
Som z tých, čo veci dokončia a neodídu v polovici. Aj napriek tomu strachu čo ma momentálne ovláda.

A potrebujem aby ste mi poradili, že čo mu napísať. Prosím.
Berte do uvahy, že sa "poznáme" len z autobusu. Len o sebe vieme, že existujeme:D
A musí tam byť niečo aby mal pocit, že musí odpísať, napríklad nejaká otázka.
Som náročná, ale... ale... ide o život:D
Ja vôbec nedokážem myslieť:D...
Beriem hocijaké nápady.
Vopred ďakujem za pomoc.