Červenec 2011

Príbeh - Melanie&Victoria 9.časť

31. července 2011 v 23:21 The Sims 2
Po dlhej dobe pridávam ďalšiu časť.


29.júl - Ak niekto neprejaví smútok - neznamená to, že nemá srdce. Len má odvahu bojovať s osudom.

29. července 2011 v 17:19 Diary
Rozhodla som sa, že napíšem ďalší článok aby tu ten predchádzajúci dlho nestrašil...
V tomto bude aj pár fotiek, opíšem vám totiž akú prácičku som si našla ešte na minulý týždeň:D Rozhodla som sa, že si do zošitov ekonomík napíšem na prvú stranu učivá aké sa tam nachádzajú aby som to potom keď sa budem musieť učiť dlho nehľadala. A nepísala som to len do ekonomiky, ale aj do manažmentu, marketingu a podobne... Vlastne do všetkých zošitov, z ktorých by sa malo maturovať. A zistila som, že sa mi tam veľa učív opakuje, myslím tým to, že napríklad v ekonomike z druhého a tretieho ročníka mám skoro tie isté učivá. Áno, to bolo tým vymýšľaním tej novej reformy. Ani učitelia poriadne nevedeli čo s nami majú preberať.


Other

29. července 2011 v 15:06





26.júla - Chcela som ho pritiahnuť magnetom lásky, ale on je drevo.

26. července 2011 v 23:54 Diary
I v té nejhorší situaci se musíš alespoň pousmát, jakou máš ku*va smůlu!

Všetko sa to začalo v sobotu. Pochytil ma taký divný pocit, že sa asi o dva dni niečo stane. Že napíšem autobusovému. Hej, začal chodiť na fb. Ale vôbec som netušila čo mu napísať, teda mala som to na 50% premyslené, ale niečo tomu ešte chýbalo. A tak z ničoho nič keď som počúvala hudbu ma napadlo, čo presne mu napíšem.
Milostivý bol na fb aj v nedeľu, ale to som ešte nemala odvahu. Ale stále som mala pocit, že sa niečo blíži.
Hej niekedy mám takú silnú intuíciu, neviem to vysvetliť.
No... a nastal pondelok. Autobusový bol na fb nejak na obed, asi 10 minút - to som mu nenapísala. Prišiel tam aj o hodinu, a to sa tam už zdržal o dosť dlhšie - ale stále som mu nenapísala. Povedala som si, že ak príde dnes ešte aj tretíkrát tak mu napíšem. Potom som sa odhlásila a vrátila som sa tam až okolo pol desiatej večer. Kým som zapla fb, tak som si povedala, že ak bude online tak mu napíšem. A to som nemala robiť lebo aké bolo moje prekvapenie? Bol online.
Zrazu stres, rýchle bitie srdca a otázky - napíšem mu? nenapíšem?
Po desiatich minútach krutého boja samej so sebou, som mu len predsa napísala: ,,cauko nechcem otravovat, len chcem vediet ci uz vies kto som :D lebo ak nie tak asi viem uz ako ti to vysvetlit :D"
Len hneď ako som stlačila enter, som sa preklínala, že som mu nemala písať nič. No lenže po pár sekundách som pri jeho mene uvidela tú bublinu, že niečo píše. Nastalo chvíľkové šťastie, dokým som si neprečítala čo napísal:
,,tak neotravuj"
Wtf? Pozerala som sa na to jak vyoraná myš, nechápala som, stokrát som si to čítala či dobre vidím... ale áno, naozaj to tam bolo napísané. Po troch minútach keď som sa spamätala som mu ešte napísala:
,,nechapem nic som ti neurobila no nevadi"
Bolo mi úplne jedno, že on za tie tri minúty okienko s mojím menom dávno zavrel ale ja ... nemohla som to nechať bez odpovede, chápete. A bolo mi aj jasné, že na to už neodpíše, on to proste ukončil. Tvrdo ale ukončil. A ja... som... nechápala.
Najprv som sa snažila byť kludná a všetko to v sebe jednoducho zadusiť ale... príliš to bolelo. Slzy som neudržala.
V tej chvíli sa na fb ako na zavolanie prihlásila Silvi.
A bez nej by som to asi nezvládla.

Tieto pocity sa proste nedajú pochopiť kým to neprežijete na vlastnej koži.
Chalan, ktorého ste obdivovali viac ako rok, ktorému ste napísali a prekonali ste svoj strach, chalan, ktorý aj odpísal a zo začiatku sa pekne pýtal a vyzeralo to naozaj tak, že možno to vyjde. Chalan, o ktorom ste si mysleli, že je jeden z tých normálnych tak zrazu vás totálne dorazí a prejde ako nákladiak.

Ja... doteraz na to nemám proste slov. Nechápem, a asi to ani nikdy nepochopím, že proste... ako môže toto napísať chalan babe? Ako môže byť taký drsný, bezcitný a čojaviem čo ešte... Čo je on zač? (áno máte povolené písať nadávky...).
Ja by som toto nikdy nedokázala nikomu napísať, aj keby sa mi ten človek hocijak protivil... Však to je... choré.

Ale poviem vám, po tých slzách, keď som si uvedomila, že sa mi to nesníva, že sa to naozaj stalo, že to naozaj napísal, tak sa mi aj ulavilo.
Normálne mi padol kameň zo srdca. Neviem čím to je. Ale všetky tie dátumy čo som si pamätala, tak už si ich pamätať nemusím... všetky tie jeho pohľady a jeho hnedé oči, na ktoré som nechcela zabudnúť a stále som si ich prehrávala v mysli ako film, tak zrazu sú preč. Teda nie úplne. Ale už si to nemusím silou mocou všetko pamätať.
Je to ako vyslobodenie z nejakej klietky. Konečne cítim slobodu alebo ako to opísať.
Síce stále ma to sere, že som stratila jeden celý rok a... uvedomila som si, že ja som celý ten rok bola ako v začarovanom kruhu a proste... konečne sa cítim voľná.
A neľutujem nič z toho čo sa za ten rok stalo... lebo ma to veľa naučilo, prekonala som strach a bola som naozaj šťastná... ale už bolo načase pohnúť sa ďalej a začať naozaj žiť a nečakať na nejakého idiota, ktorému som pripisovala vlastnosti, o ktorých ani nikdy nepočul, nie to aby ich ešte aj mal.

A naozaj to včera v noci bolelo. Naozaj som cítila tú ukrutnú bolesť v hrudi, pri srdci... Som mu síce vďačná, že to ukončil, že ma nenechával v nádeji, ale preboha, mal to urobiť miernejšie, ja som hrozne zraniteľná...

A aby som nezabudla, tak ešte včera som si ho vymazala z priateľov...
Dnes som si z mobilu vymazala pesničky, ktoré mi ho pripomínajú...
Tento týždeň si chcem dopísať denník - ešte o "ňom" a potom to konečne všetko ukončím a pojdem ďalej.
Dnes mi dokonca napísal bývalý spolužiak ešte z prvého stupňa základnej, a ja som napísala jednej kamoške s ktorou som sa sto rokov nevidela. Aj by som sa s ňou rada stretla, uvidíme ako to nakoniec dopadne.
Mám chuť na nejakú zmenu, niečo rapídne v mojom živote zmeniť... bože... však ja som naozaj voľnááá a nijaké autobusy ma už nespomaľujúúú:D

Prepáčte za dlhý článok... musela som...

Odvaha je počátkem činu, osud je však pánem konců.

A toto je definitívny koniec telenovely s názvom - autobusový...

24.júl - Milované aj nenávidené.

24. července 2011 v 1:25 Diary
Hovorím o dvojičkách Olsenových.
Ja osobne ich mám rada od mala, neviem koľko som mohla mať rokov či 6 alebo 7. Ale pamätám sa, že vtedy ešte vysielali seriál Plný dom a ja som sa čudovala prečo na začiatku pri Michelle sú dve mená. Až potom som zistila, že ju hrajú dvojičky. A vtedy sa začala moja veľká láska k Olsenkám:D Potom neskôr vysielali aj seriál Dve z jedného cesta a ja som si postupne o nich začala zbierať informácie. Z videopožičovne som si požičiavala všetky ich filmy, dokonca keď sa dalo, tak som si ich aj nahrala na kazetu a pozerala to dokolečka dokola, všetky tie ich dialógy som vedela naspamäť:D S hrdosťou môžem povedať, že som videla všetky ich filmy, kde hrali obidve:D Iba seriál Tak málo času som nevidela. No vlastne videla som pár častí na nemcoch ale nič som z toho nemala keďže som tam nič nerozumela.
Teraz o nich moc nemám prehlad, stiahla som si len pár ich fotiek, že ako teraz vyzerajú. Prídu mi také... iné. Také, že očividne boli na nejakej plastickej operácií - čo som o nich aj čítala. Ale aj tak sa mi páči čo sa z nich vykľulo.
A páči sa mi aj ich štýl obliekania. Aj keď presne pre toto ich väčšina ľudí ohovára, ale mne príde, že sa len obliekajú odlišne... A ja zbožňujem keď je niekto odlišný.
Ešte som si spomenula, ako som raz u kamarátky videla jeden ich plagát a ona mi ukázala z akého to má časopisu. Ten časopis už nebol najnovší takže som stratila všetky nádeje, že raz si ten plagát nalepím nad postel. Ale moja mamina behala po všetkých obchodoch kým ten časopis niekde nenašla:D A nakoniec mi ho priniesla domov a ja som bola celá bez seba:D Lebo ten plagát bol najlepší aký kedy mali.
Milujem svoju maminu:)

Prihodím sem pár fotiek:


21.júl - Ak nejaké šťastie existuje, tak ho hľadaj pred sebou nie za sebou.

21. července 2011 v 0:30 Diary
V tomto článku bude pár fotiek:)
Dnes (včera-20.7.) som sa totiž rozhodla, že si upracem jednu skriňu, v ktorej mám časopisy. Chcela som nepotrebné vyhodiť a nejak to tam uložiť, aby som sa v tom aspoň trocha vyznala. Keď som to upratala, rozhodla som sa, že si ešte pretriedim staré listy čo som si písala so spolužiačkami ešte v 8. a 9. ročníku. Tie spomienky stáli naozaj za to:) No a nakoniec som si ešte pretriedila aj obrázky a plagáty. Mala som v tom naozaj chaos:D Našla som ešte aj obrázky Superstaristov z prvého ročníka:D A tie plagáty, no comment. Neverím, že toto všetko som celé roky doma skladovala, a nemala som kvôli tomu skoro žiadne volné miesto.
No a včera (19.7.) som sa konečne dokopala k tomu, aby som si spravila poriadok medzi zošitmi zo školy. Na jednu kopu som si dala tie, z ktorých maturujem, a na druhú kopu nemčinu. Stálo ma naozaj veľa námahy kým som si našla všetky maturitné témy, lebo však prečo by som si ich ukladala na jedno miesto, keď môžu byť v každom zošite. A to som ešte prišla na to, že mi asi štyri maturitné témy chýbajú. Jednu vôbec nemám, druhú som mala ale som ju požičala spolužiačke a nejak som sa jej už nedočkala, no a tretia a štvrtá neviem kde sú... nezvestné. Takže fasa. Tri témy môžem písať znova a štvrtú si nejak prefotím keď začne škola.


Príbeh - Melanie&Victoria 8.časť

21. července 2011 v 0:05 The Sims 2
Na túto časť som sa tešila:D

18.júl -Stačí minuta, abyste si všimli člověka, hodina aby se vám stal sympatickým, den aby ste se zamilovali, ale nestačí celý život, aby ste na něj zapomněli.

18. července 2011 v 1:08 Diary

Mám chuť napísať článok ale neviem o čom:D
Som ostrihanááá:D Konečne. Stále mám síce dlhé vlasy, som mohla povedať, že nech mi to ešte kratšie ostrihá ale to som si uvedomila až večer:D Nevadí! Chcela som aj ofinu ale v poslednej chvíli som si to rozmyslela. Určite by som s ňou nebola spokojná, a na fotke na table by som vyzerala ako debil (síce aj tak budem tak vyzerať). Lebo mne nestojí dobre ofina, to viem podľa minulého roka, keď som od septembra až do decembra skoro stále nosila čelenku.
Rozmýšlam, že na budúci rok, keď zmaturujem (ak zmaturujem) si dám vlasy ostrihať po plecia. Lebo naozaj by to chcelo nejakú vau zmenu. Síce ja mám moc veľkú hlavu s krátkymi vlasmi:D Ale dlhé ma už omrzeli. Tak uvidím, či aj na budúci rok ma ešte bude držať táto myšlienka.
Dóóóbre, toto vás nezaujíma:D
Chcem sa dostať ešte k jednej veci. Niekedy v auguste sú v dedine, v ktorej býva autobusový, kolotoče. A chcela by som tam ísť. Lenže, háčik je v tom, že neviem či by tam bol ochotný niekto so mnou ísť. S Amy už dávno nerátam, a ďalšia kamoška tá asi neni na takéto akcie:D Ja by som bola ochotná ísť s nejakou kamoškou za chalanom, ktorý sa jej páči (už som to aj urobila pre Amy), lenže keď ja potrebujem niekoho tak tu nikto neni.
Jasné, v hlave máte tu priblbú otázku, ktorú milujem: ,,A čo by sa stalo keby si ho stretla?" Neviem. Ja ho len potrebujem vidieť, chcem vedieť ako sa zatvári keď ma zbadá... a ktovie čo by sa ešte stalo. Ale toto pochopí len niekto kto prežíva to isté čo ja (alebo prežil), lebo už dvaja ľudia mi položili túto otázku a viem, že budú ďalší. Neviem, vy keď niekam idete presne viete čo sa stane?
Ide o to, že potrebujem konať, niečo urobiť pre to aby som ho stretla. Nemôžem už čakať na zázrak.
Ja vlastne ani neviem, či on vie kto som, a či mám šancu. Iné by bolo keby mi dal nejakú jasnú odpoveď ale on nič (no dobre aj to, že neodpísal by som tiež mohla brať ako odpoveď). Ale ja sa ešte nechcem vzdať. Lebo ten kto v niečo verí, ten to aj získa. Teda aspoň tak sa to hovorí.
Nechápte ma zle, ja len... nie som schopná to ešte ukončiť a len tak zabudnúť.
(A možno tento plán s tymi kolotočmi nevyjde, lebo možno vtedy už pojdeme na dovolenku. Takže to vyrieši všetky problémy, s kým tam ísť a čo by sa stalo. ALE:D Mám ešte jeden plán.)

Príbeh - Melanie&Victoria 7.časť

17. července 2011 v 23:27 The Sims 2
V jeden deň dve časti:D sa už ponáhlam, lebo sa to konečne blíži k tomu na čo sa tak teším:D


Príbeh - Melanie&Victoria 6.časť

17. července 2011 v 1:11 The Sims 2
Bude tu mierny časový posun :D


Reťazák 7

16. července 2011 v 1:42 Reťazáky
No ňééé, že by som išla spať:D Však načo:D


13.júl - Keď sa vzdáš, už si prehral. Keď sa ale vzdať odmietneš, nech sú tvoje šance akokoľvek malé, prinajmenšom v jednom si už uspel: pokúsil si sa.

13. července 2011 v 0:48 Diary


Osud nám do cesty neposiela len ľudí, akých by sme chceli. Sú to ľudia, ktorých prítomnosť a pomoc na našej ceste potrebujeme. Aj keď nás zrania, opustia, alebo nás milujú, všetko je to preto, aby sme sa vďaka nim mohli stať takými akými máme byť.

Žiadne strachy, toto už nebude smutný článok. Už som sa z toho svojho stavu, ktorý som opisovala v minulom článku dostala:) Trocha. Nemôžem tvrdiť, že ma to ešte stále netrápi ale...
Každý deň si spomeniem na tento celý rok, že čo všetko som zažila. Prehrávam si plno situácií, s túžbou vrátiť to všetko naspäť. Ale nejde to. Nemám rada zmeny, a nedokážem sa zmieriť s tým, že to všetko je už dávno minulosť.
Nemám rada, keď sa zmení niečo čo mi vyhovuje...
Pohnúť sa ďalej a nemyslieť na minulosť nedokážem len tak zo dňa na deň. Ešte hodnú chvílu mi to potrvá, ale ja to prežijem:) Nejako... Musím.

Inak znova sa mi snívalo o autobusovom. Niečo také, že chcel ísť na maďarský gympel, čo mala byť akože vysoká:D A ja som sa tešila, že ho budem v septembri znova stretávať... Nič moc sen, a zasa úplne odveci, ale čo už:D

Len tak medzi rečou, stále sa mu chystám napísať (ešte som ho odvtedy nestretla online!)... a kujem aj jeden plán:D A som veľmi zvedavá, či vyjde alebo nie. Ale ako poznám svoje šťastie... Nie! Nemyslím negatívne. Som optimistka! Vyjde to! Musí!

Vo vode sa topí žena. Na brehu stojí hlúpy muž, múdry muž a vodník.
Kto ju zachráni?
Hlúpy muž. Lebo múdry muž a vodník sú rozprávkové bytosti. :D

Cez tieto prázdniny som už asi dve noci, keď som nevedela zaspať, rozmýšľala nad maturitou, ktorá na mňa tento rok čaká. A prišla som na to, že sa bojím. A to veľmi:D Bojím sa hlavne nemčiny, keďže po nemecky neviem ani ceknúť, ale skôr sa bojím toho ako napíšem sloh... ehm... sloh neviem napísať ani po slovensky. Nie ešte po nemecky preboha. A tiež sa bojím aj slovenčiny, lebo my sme za tieto tri roky preberali len samé blbosti. A že maturitné témy? Čo to je? Pár ich mám len z nemčiny...
Ach... bojím sa len písomných maturít. Ústne nejak dopadnú... ale... ale... ale... čo ak nezmaturujem?:(
Nemala by som tak myslieť... ale... musím:D Strach neni veru dobrý spoločník...
Bože...

Toto je dosť nudný článok, nevadí. Napísala som si aj zoznam vecí na leto, takže ak chcete tak kuk :D

Zoznam vecí na leto 2011

12. července 2011 v 23:10 Diary
Nemám rada takéto zoznamy, ale tentoraz spravím výnimku a jeden si napíšem:D Ono to neni odveci mať takéto body, že čo musím alebo presnejšie chcem urobiť. Jednak preto, že na to nezabudnem, a potom aj preto aby som sa nenudila:D

Takže k veci:
- kúpiť monitor / Hotovo (ocino ma ním prekvapil:))

- opalovať sa / Čiastočne

- dať sa ostrihať (možno aj ofinu) / Hotovo (ofinu som si nedala)

- nalakovať si nechty žltým lakom / Hotovo

- dopísať si denník (od apríla som tam nenapísala ani čiarku!) / Hotovo

- vstať ráno o 4tej a ísť fotiť von východ slnka:D / Čiastočne (von som nešla:D)

- napísať prácu do školy (toto je veľmi ale veľmi dôležitý bod!!!) / Hotovo

- upratať si zošity, dať zvlášť tie, z ktorých maturujem / Hotovo

- dať si dokopy maturitné témy z nemčiny / Hotovo

- napísať 3 alebo 4 maturitné témy z nj / Hotovo

- pozrieť na nete zo slovenčiny, čo je to úvaha a pod. (no čo, na maturite to bude dôležité:D) / Nebolo treba (presnejšie - prišlo mi to časom zbytočné:D)

- kúpiť si:
_ kraťase / Hotovo
_ bezrukávové tričká / Hotovo
_ plavky
_ žabky / Hotovo
_ botasky / Hotovo
_ tenisky
_ sveter (rozumný!:D) / Hotovo
(viem, že je toho veľa. aj tak si kúpim len niečo z toho. dúfam, že väčšinu:D)

- ísť von s Amy (argh, možno...) / Hotovo

- ísť von aj s ďalšími dvoma kamoškami, ktorým sa mi nechce vymýšlať krycie mená:D / Hotovo

- napísať autobusovému / Hotovo

- pokúsiť sa zorganizovať jeden plán / Netreba

- napísať si pesničky, ktoré mi pripomínajú určité životné obdobia (to len keby som sa strašne nudila:D) / Hotovo

- preriadiť nábytok v izbe / Hotovo

- preniesť si pesničky z notebooku do veľkého počítača / Čiastočne (prišla som na to, že je to zbytočnééé...)

- povyhadzovať nepotrebné veci / Hotovo

- ísť na dovolenku a poriadne si ju užiť / Hotovo (najlepšie bolo! 13.-20.8.2011)

- fotiť, fotiť, fotiť!!! / Hotovo

/keď si na niečo spomeniem, ešte to dopíšem/

Farebné rozlíšenie:
- veci, ktoré som stihla splniť ešte v lete
- veci, ktoré som splnila neskôr
- veci, ktoré som splnila čiastočne:D
- veci, ktoré nebolo treba splniť

Príbeh - Melanie&Victoria 5.časť

12. července 2011 v 22:30 The Sims 2
A zase pridávam ďaľšiu časť...:D


Reťazák 6

12. července 2011 v 17:47 Reťazáky
To len tak z nudy...:D


Príbeh - Melanie&Victoria 4.časť

10. července 2011 v 23:02 The Sims 2
Ďalšia časť:D
Viem, že to nikoho nebaví, ale mne to vôbec nevadí:D
Dokonca sa to ešte aj rýmuje:D Či?
Nemám rada to "či" a aj tak to používam:D
No nič...:D
Fotila som to tiež ešte v apríli:D


Príbeh - Melanie&Victoria 3.časť

9. července 2011 v 1:04 The Sims 2
Toto bude taká zaláskovaná časť:D
Fotila som to ešte v apríli, tak sa niet čomu čudovať...:D


Príbeh - Melanie&Victoria 2.časť

5. července 2011 v 23:15 The Sims 2
Mám tu druhú časť tohto príbehu. Neviem či to vôbec niekto číta ale nevadí, mňa to baví. Zatial je to dosť nudné, ale to by som nebola ja, keby som tam počase niečo nedomotala:D