Srpen 2011

Srbsko 3.časť

27. srpna 2011 v 23:26 Diary

20.august (sobota)
Deň odchodu:(
Vôbec ale vôbec som nechcela ísť domov, čo vám budem hovoriť. Ale našťastie sme nešli hneď ráno ale až pred obedom. Ešte sme stihli všetci sedieť vonku.
A Dan tam mal kamoša, ktorý sa volal Zlatko:DDDDD A jak som ich fotila, ešte poslednýkrát tak Riči mi hovorí, že: Zmestí sa Zlatko na fotku?:DDD Lebo on je taký pri tele:D Ale tak dobre to vyznelo, že Zlatko:DDDD
A mala som tam kamošku, či kamoša? Malé mačiatko. Ale asi to bol kocúrik. Stále som ho mala na rukách, a aj večer pred tým na mne spinkal:) A my hovorili, že bude bezomňa plakať. A aj keď sme už mali tašky pri aute a ocino ich ukladal do kufra, tak ten kocúrik tam bol pri mne akoby chcel ísť s nami. Júúúj. A ten Dan mi hovorí, že nech ho strčím do tašky:D Akože nie jeho, ale toho kocúrika:DDD
No a potom sme sa rozlúčili a odišli:( Musím sa priznať, že mi bolo do plaču a nejaká tá slza aj vykĺzla von. Naozaj som sa tam mala dobre, kokso, dávno som sa tak necítila. Tam som dokázala vypnúť myseľ, nad ničím nerozmýšlať a bol to iný svet ako tento tu. A hrozne sa mi tam páčilo. A chcem sa tam vrátiť, dokonca by som sa tam chcela aj presťahovať a to už je čo povedať. Chýbajú mi tí ľudia. Strašne:(
A vôbec mi nevadilo ani to, že celý čas na mňa v aute svietilo slnko a zle mi bolo, hlava ma bolela potom z toho, uterák som musela mať na hlave, ale nejak som si to nevšímala, stále som si prehrávala ten týždeň a preklínala som čas, že tak rýchlo letí. A potom jak sme prišli na Slovensko, najprv do jednej dediny odniesť Dejnu a potom do našej domov, tak fuj, zle mi došlo z tých domov, z toho okolia a z toho, že zas mám žiť tento svoj život tu, keď by som najradšej bola niekde inde, zas ten posratý stereotyp a všetko tomu podobné ako škola, spolužiaci, maturita a tak. Fuj ja nechcem. To je taký blbý pocit, keď idete niekde na dovolenku, cítite sa tam dobre, zabudnete na všetky svoje starosti, a zrazu bum, musíte ísť domov. Neznášam to. Neznášam.
A strašne som šťastná, že sme tam boli. Nečakala som, že sa to takto vyvinie a že mi bude tak dobre. Normálne ďakujem všetkým svätým a ja ani neviem komu ešte, že som zažila tak dokonalý týždeň.

Ešte spomeniem pár hlášok, ale neviem či to tu teraz bude také smiešne, to by ste museli byť tam, ja to neviem ani poriadne zopakovať ako to odznelo:D Ale tak čo už, nevadí:D
-Oni keď pre volačo išli, tak im to hrozne dlho trvalo:D Napríklad hneď prvú noc Džuli povedala, že nám ide obliecť postele lebo vidí, že sme už unavení:D Odišla a dosť dlhú dobu bola preč. A ocino, že čo len teraz tká tie plachty?:D Alebo išla spraviť kávu a tiež bola hrozne dlho preč. A zasa moj ocino, že: To len teraz oberá tú kávu či čo?:D Alebo raz Dan povedal, že nám ide pre poháre, a ty kokso, ale on bol tak dlho preč že až:D Tak moj ocino znova, že: To len teraz vyrába tie poháre?:D
No a teraz aby ste chápali... Oni normálne aj mlieko nemali že z obchodu, ale nadojené, niekto im ho nosil. A ani syr nemali z obchodu ale vlastnoručne vyrobený. A oni si všetko takto spravili viete, aj preto mi to prišlo iné ako na Slovensku, lebo domáce veci sú lepšie ako kúpené. A ešte aj tú rolu mali, tak preto moj ocino hento rozprával:D
-Jeden krásny deň:D Jim zbadal tak ďalej na ich dvore potkana. A hneď všetci sa tam rozbehli, ani neviem kto všetko tam bol ale tuším štyria tam išli ho akože chytiť:D A volali aj ich psa Bobbyho, ktorý ževraj chytá potkany. Ale ten pes išiel len do polky cesty a potom sa vrátil naspäť k nám:D A Džuli hneď, že: No čo je Bobby, choď tam aj ty... A po chvíli povedala, že: On si určite myslí, že načo tam pojde aj on, že veď sú tam štyria ľudia a oni si nejak poradia. Načo tam on bude zavadzať:D
-Večer som kukala Farmu na Markíze (no oni tam normálne chytali Markízu, len škoda, že až večer, doobeda tam nejaké oznamy boli) a zrazu si len dojde Dan, vypne mi to a začne skúšať či funguje dvdčko (napaloval nám svadbu Ruslany a Ričiho) a ja kukám, že akože wtf, šak ja to mám rozpozerané, čo mi to vypína, ale tak nič som nepovedala:D
A ocino, že: Keď ti robí zle, kľudne ho zbi:D
Riči: Slobodno (kľudne alebo také dačo to znamenalo...)
Dan úsmev:)
Ruslana: Ja ti pomôžem:DDD
Riči na Dana, že: Potom pomôžem ja tebe, budeme spolu utekať:D
-A jeden večer sme tiež všetci pozerali Farmu (ale naozaj že všetci). A to bolo akurát vtedy, keď tam tá playmate ukazovala prsia. Ale našťastie o nej aj oni hovorili, že ma nechutné ústa a že celá je divná. A bol tam aj nejaký ich kamoš dajme mu meno Frank:D A jak sa tam tí farmári bláznili v džakuzi (či ako sa to píše) tak hovorili na toho Franka, že mu už sliny tečú z tej playmate:DDD

A tak no, to je asi všetko čo som chcela o Srbsku. Strašne veľa toho je, ale keď ja si chcem pamätať každý detail:D

No ale celé sa to krásne zakončilo 21.augusta v nedeľu. Išli sme totiž k babke na hody. A ocino ešte hovorí, že po ceste natankuje. Však fajn nie. Tak sedím si v aute, čakám kým ocino natankuje, mamina ešte išla dnu kúpiť tv program. Pohodička, okrem nás tam bolo ešte jedno auto a sedím si, sedím a kto nejde okolo?! Autobusový!!! Ja vypleštené oči, ústa dokorán, v mysli že: Ty vole to je on! Len nech ma nezbadá! Išiel pre niečo dnu, ja som sa zatial spamätávala zo šoku a snažila som sa sústrediť na písanie smsiek lebo ty kokos, to som si nemohla nechať pre seba:D O pár sekúnd aj vyšiel von, som nerátala s tým, že sa zdrží tak krátko. Ale či ma videl to ani srnka netuší. Lebo ja som sa snažila skrývať, lebo však preboha, mala som len ramienkové tričko bez podprsenky lebo načo si dávať k babke podprsenku a nejaké kraťase. ALE! Mala som čerstvo umyté vlasy 8-) (hej určite si to všimol:D). Potom ešte niečo robil a potom nasadol do auta. Tuším s niekým bol. A ten niekto šoféroval. Lebo potom jak zabočili smerom do ich dediny, tak autobusový až moc pozeral na naše auto. Ale ktovie no... nechcem si zase niečo nahovárať. A popravde, ani som si ho moc nevšímala. Vôbec netuším čo mal oblečené a ani nič proste... lebo už dajak sa mi páči niekto iný:DDD
Ale to bola taká náhoda, že až! Šanca jedna k miliónu, lebo my na tej benzinke vôbec nezvykneme tankovať. A ešte jak ocino povedal, že pojdeme sem, tak ja taká, že uhm mohla by som stretnúť... ale prestaň to sa nestane!:D A stalo sa!:D Tento týždeň sa mi až moc plnili priania, ale to už nemusíte vedieť:D
A keď sme už pri autobusovom, tak tuším hneď prvú noc čo sme spali v Srbsku sa mi o ňom snívalo. Že som poznala jednu jeho kamošku či čo, a aj on išiel s nami von. A nakoniec som s ním a ešte s niekým išla v aute. A on sa so mnou normálne bavil akoby nič:D

Uvedomila som si, že ten pobyt v Srbsku mi až moc prospel. Myslela som si, že taká zronená po pošte od autobusového nebudem schopná si to tam moc užiť. Ale ešte dobre, že mi to napísal pred dovolenkou, a nie po nej. Lebo takto som aspoň nabrala druhý dych a uvedomila si pár vecí. A odvtedy sa cítim ako iný človek a teším sa na budúce leto, teším sa na budúcnosť a konečne nechcem vrátiť minulosť späť.
Amen.

Ešte aj v horoskope od 10.8 do 16.8 som mala, že: Na zázraky síce neveríte, ale tento týždeň prežijete čosi, čo sa zázraku veľmi podobá. Okamžite vás to nabije pozitívnou energiou. (nie nemyslím týmto horoskopom autobusového. Ale neznámeho:D)
A v ďalšom horoskope som mala, že: Je možné, že niekto zaujímavý vám vstúpi do cesty. Ak ste naklonený novej známosti, neváhajte. Počúvajte však intuíciu, aby ste sa vyhli nedorozumeniu.
A na tento týždeň (27.8-2.9.) mám horoskop: Starostlivo si rozvážte, čokoľvek vám napadne povedať. Na jednej strane vás bude lákať prejaviť náklonnosť, na druhej strane si uvedomujete, že to bude spojené s prekážkami.
Áááááá:D

Ako zistíte, že je čas sa pohnúť ďalej? Nechcete vrátiť minulosť, chcete len budúcnosť.

Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec:D


Srbsko 2.časť

26. srpna 2011 v 23:52 Diary

17.august (streda)
Ruslana mi darovala gumičku do vlasov. Zelenú:D A potom neskôr sme išli k nej domov umývať fľaše. Ocinov nápad to bol, strašne si ju obľúbil.
No a teda mamina, ocino a Ruslana umývali tie fľaše; ja, Dejna a Džuli sme sedeli za stolom. Zrazu prišiel Riči, pozrel na nás tri a povedal: Čo robíte?, Džuli: Umývame fľaše., Riči: Veď vidím:D, Džuli: My sme tu ako morálna podpora:D.
No a potom k nim prišiel Džulin otec, teda Ričiho dedko. A ten čo rozprával to už akože koniec:D Že: Ako sa volajú u vás komáre?, mamina že: Komáre, on: U nás sa nevolajú u nás prídu aj samé. :DDD Mamina si myslela, že on chce vedieť ako sa u nás povedia komáre, či tak isto ako u nich, a on ju takto nachytal:D

A to som ešte chcela, že oni rozprávali po slovensky, nie po srbsky. Takže sme im úplne v pohode rozumeli. Používali takú mäkkú slovenčinu, že: peknô, krásnô, ni, načim a podobné. A presne takto isto rozprávala aj moja prababka, čiže ja som na tú "reč" zvyknutá:D
A naučila som sa nove slovíčka: sladoled-zmrzlina, zdravo-ahoj, merkuj-dávaj pozor, licho mi je-zima mi je a ďalšie, len som ich nejak pozabúdala:D A osu volali osika:D

18.august (štvrtok)
Poobede sme išli (ja, rodičia, Jim, Ruslana, Riči a Ruslanina kamarátka Mary) do Nového Sadu. Teda najprv len ja s rodičmi a s Jimom, ostatní prišli za nami neskôr. My sme si zatial kým sme ich čakali dali takú mňam zmrzlinu. Neskutočne dobrá bola, taká sýta, že v tej čokoládovej boli aj kúsky čokolády, nie jak u nás také vodové majú. A také kopčeky nám naložila, že som to ledva vládala zjesť, a to som mala len dva. Tri by som už určite nezvládla:D A ochutnala som z mamininej punčovej a som myslela, že sa rozplyniem. Fantastická bola. Nabudúce si dám dve punčové. Mňam.
A kúpila som si tam konečne svoj vysnívaný sveter!:D
Boli tam samé čínske obchody a aj taký trh či čo to, a tóóóľko vecí tam mali, že som ani nevedela kam mám ísť, lebo samé uličky tam boli a to sa proste nedalo ani celé prejsť:D Inak strašne lacné veci tam boli, nie jak u nás, že jedno tričko za 10 eur. Tam bolo jedno tričko za 2-3 eurá.
A ten Nový Sad, to je jak u nás Bratislava, len je to menšie no.
A vlastne to sme tam aj preto išli práve vo štvrtok, lebo vtedy k Džuli chodí nejaký advokát či čo. Džuli robí na súde. Takže vtedy nikto nemohol byť doma:D A keď sme sa vrátili po siedmej večer domov, tak ten advokát tam ešte bol. A o nejaký čas vychádzali nejakí ľudia a ja taká, že: No už môžem ísť dnu? (lebo som potrebovala súrne cikať:D), mamina že: Ešte nie, advokát ešte neodišiel... a Dan, že: Tu nemôžeš ísť len tak hocikedy dnu:DDDDDD
Potom večer sme sedeli vonku a neviem ako prišla téma na Džulinho otca, že on chodí chytať ryby, ale nevie chytiť veľké, iba také maličké. A ocino si robil srandu, že nech si Jim požičia od niekoho veľkú rybu, na plece nech si dá len nejakú paličku so silonom alebo tak:D A nech ide za Džuliným otcom sa pochváliť, že aha čo som chytil:D Že Džulinmu otcovi by sa cigareta päťkrát otočila v ústach:DDDDD A ešte aby dodal, že: Neočistíte mi ju? alebo: Chcete z nej? :DDDD
A ešte rozprávali, že tie malé rybky už nechcú zjesť ani mačky, že si pomyslia, že: Zasa tieto malé ryby, bože, my ich už nechceme!:DDD

19.augusta (piatok)
Ja a mamina sme išli s Danom do obchodov. Konečne išiel aj on s nami niekde. Totiž, ja som ho za ten týždeň dokopy ani nevidela, lebo chodil robiť a večer chodil von. Takže som sa aj potešila, že on ide s nami:D Potreboval si niečo kúpiť, tak zrejme preto išiel on a nie niekto iný:D A išli sme s ním aj na taký trh, ale dokopy nič tam nemali. A potom nás zobral autom aj do takého obchodu, ktorý bol ďaleko:D Milý. To sa mu už podľa mňa vôbec nechcelo, ale zo slušnosti išiel:D
Potom poobede sme dopozerali druhú časť svadby Ruslany a Ričiho. A oni sa brali deň predtým ako mala Džuli narodeniny, takže po polnoci na tej svadbe aj jej gratulovali k narodeninám. A jeden jej tam čítal takú básničku, ktorá bola akože od jej muža Jima. A ocino taký sa otočil na Jima, že: Ani si nevedel, že si napísal nejakú básničku, že? on že: Nie nevedel:D a Džuli, že: On je poet:DDDD
Na večer sme išli k Džulinmu otcovi. A kokso, akože on žije so svojou ženou sám, ale tak pekne majú prerobený dom, že až.
A príde mi to také, že tam sú milší ľudia ako tu na Slovensku. Síce no, nemôžem vedieť čo sa aj tam skrýva:D Ale čo som si všimla tak akože, každý sa nám prihovoril, že či sme zo Slovenska a začal sa s nami baviť. A proste, iný svet to tam je. Lepší.
A Džuli s Dejnou si rozdelili jedno pivo, potom druhé, lenže v tom druhom troška ostalo ešte a ani jedna už nechcela. Tak Džulina mama hovorí, že ona to dopije. A začala piť z fľaše:DDD A neviem kto mi hovorí, že: Odfoť to, babka pije z fľaše pivo:DDD Babka na to: Ja nemám moc rada pivo. Ocino že: Veď vidíme:DDDDDD
A potom sme večer poslednýkrát sedeli vonku na dvore:'( To Džuli a Riči rozprávali o Danovi, že aký je tichý a tak. Že keď bol malý a v škole ho vyvolali odpovedať, tak on bol ticho, nič nepovedal. A učiteľka, že: Tak ideš odpovedať? Učil si sa? A on nič. Že si s ním učitelia nevedeli rady. A ani Džuli nevedela, či s ním má ísť k psychológovi alebo čo. A potom Riči začal, že on by bol dobrý partizán, že Hitler by mu mohol aj nechty na rukách trhať a Dan by na to nič nepovedal, len že: Môžeš aj na nohách keď sa ti chce:DDDDD Neviem či je to teraz smiešne, ale ja som sa na tom toľko smiala že až:D Aj v posteli som sa na tom ešte smiala keď som zaspávala:D
Ale Džuli potom povedala, že ten Dan bol vcelku šikovný keď chodil do školy. A u nich je inak tiež päťka jednotka ako u maďarov. Chápete?:D U nás je 5ka zlá, a jednotka dobrá, a u nich to je naopak. 5ka dobrá a jednotka zlá. A hovorila, že Dan jej zvykol povedať, že: Mami tento predmet sa idem naučiť na päťku, ale tento druhý ma nezaujíma to ani neotvorím. A že naozaj ho ani neotvoril:D
A potom Riči začal, že keď bol druhák na strednej (asi). Tak bola vojna a oni nechodili 4 mesiace kvôli tomu do školy, a že ich potom učitelia preto nechali len tak prejsť ďalej. A oni to mali nejak divne, to som nepochopila, že proste každý ročník museli nejak ukončiť, nejaké skúšky robili alebo dačo také, neviem. A keď sa Ričiho opýtali, či ide ďalej do tretieho tak povedal, že nie. Že načo by tam išiel, že skončila vojna ako by on prešiel:DDD
Potom si Riči zobral na ruky mačiatko, a tak ho hladkal, že chúďa mača ani rovnováhu nevedelo udržať:D A neviem kto mu povedal, že: Aký si nežný:DDD
A potom nás vysmieval, lebo ja som pred pár dňami videla myš a aj Džuli sa bojí myší. Tak sme sa obidve nejak poskladali na stoličky aby sme nemali nohy na zemi:D No tak Riči nás vysmieval, že: Ááááno myš, takééééé veľkééééé ústa otvorí jak tiger:D Že to je také malé zvieratko a my hneď na stôl skáčeme:D

Pokračovanie nabudúce:D Už len jedna časť ostala. A prosím odpustite si komentáre typu: Aký dlhý článok a blá blá. Ja vám ho nekážem čítať. Ja to sem píšem pre seba a pre ľudí, ktorých to zaujíma. Nepotrebujem aby niekto čítal moje články nasilu. Ďakujem za pochopenie.

Srbsko 1.časť

25. srpna 2011 v 23:39 Diary

Od 13.augusta do 20.augusta sme boli u známych v Srbsku.
Bola rodina: otec - Jim, mama: Džuli, starší syn Riči so ženou Ruslanou:D (nebola ruska ani nič podobné, len sa to tak rýmuje s jej skutočným menom:D), mladší syn Dan a babka - Jimova mama.
A akože Riči s Danom sa vôbec nepodobali - ani výzorovo ani povahovo. Človek by ani neveril, že sú bratia. Riči bol taký veselý, tak z chuti sa vedel smiať a narodil sa v ten istý deň ako ja ale samozrejme iný rok:D A Dan bol taký tichý, citlivý, že keď sedel vedľa mňa ani som nevedela, že tam je:D Ale za to vždy keď niečo povedal, tak to stálo za to. A Ruslana, Ričiho žena, bola tiež taká veselá a vkuse rozprávala:D Ju nazvali, že je ako mlynček:D A úplne sa s Ričim k sebe hodili. A vlastne celá ich rodina bola taká pohodácka, vtipná, vždy s dobrou náladou.
Ja vlastne ani neviem či je to naša rodina alebo sú to len známy. Ale asi niečo tak medzi:D Lebo moja babka sa tam narodila, a s tou Jimovou mamou je buď dobrá kamarátka alebo sesternica z tisíceho kolena:D Takže je to vééééééééľmi vzdialená rodina keď už tak. Len tie vzťahy sa proste naďalej udržujú:)

Tak ideme pekne od začiatku:

13.august (sobota)
Z domu sme vyrazili ani neviem o koľkej, ale ešte sme išli pre tetu Dejnu. Takže od nej sme vyrazili po pól deviatej. Všetko išlo hladko, až po dialnicu v Budapešti, kde sme sa zdržali 2 hodiny v troch zápchach. Prvá bola havária, druhý a tretíkrát nás zdržalo to, že opravovali dialnicu. Chápete, v auguste, dokonca v sobotu, kedy ľudia behajú hore dole opravovali dialnicu. To iba my môžme mať také "šťastie". Myslela som, že to nikdy neskončí. Ale hlavné bolo to, že síce ju akože opravovali, ale ani jeden jediný robotník tam nebol. A ak aj boli nejakí, tak len sedeli alebo sa prechádzali. Skvelé:D Takže za tie dve hodiny, čo sme sa zdržali, sme už mohli byť niekde na Srbskej hranici, alebo už rovno niekde v Srbsku. Ale my sme boli ešte len v štvrťke Maďarska. Potešilo to no:D Ale po tých zápchach to už chvalabohu išlo rýchlo, a na Srbskej hranici sme stáli asi len 15 minút. Takže to sme dobre obišli.
Potom ako sme už boli v Srbsku, tak tam boli neskutočne zlé cesty. Skoro som si dušu vyplula, tak nás natriasalo. A tie dediny, no koniec. Staré, polorozpadnuté domy a staré autá bez značiek. Proste horor. Naša dedina, v ktorej bývam je oproti tomu luxus. Stále som myslela na to, že bože kam to my ideme, ja chcem ísť domov!:D
K nim sme prišli okolo šiestej večer, čo sme tam mali podľa našich výpočtov byť už o štvrtej. Ale nerátali sme s tým zdržaním. Ako som vošla do dvora moja prvá myšlienka bola: bože a tu mám týždeň byť?... Ale ako som vošla k nim do domu, tak sa mi tam v momente zapáčilo a začala som sa na ten týždeň tešiť. Mali pekne prerobený dom, chvalabohu žiadna zrúcanina ani nič podobné čoho som sa bála:D Hneď som si všimla, že mali dve mačiatka a psa:D
Večer sme sedeli dlho vonku na dvore a pili kokosový likér. Mňam.

Ešte musím spomenúť, že ten Jim aj so synmi chodia robiť na pole. Oni si proste sami pestujú, ja ani neviem čo, majú aj traktor a budú mať aj kombajn. A to je proste ich práca. A Dejna nám ešte v aute po ceste hovorila, že keď bol Riči malý tak vždy hovoril, že keď bude veľký tak bude sedliak:D A Dan zase hovoril, že keď on bude veľký tak bude pán:D
Hneď som si na Rytmusa spomenula a to jeho PÁN:D Ale Dan to tak určite nemyslel:DDDDDDDD

14.august (nedeľa)
To sme sa zoznámili s tou Ruslanou. Lebo v sobotu išla akurát o piatej do roboty a bola tam do tretej rána sa mi zdá. Obsluhovala, teda čašníčku robila, že dôchodci mali nejaký večierok:D A to môj ocino s Ričim si z toho v sobotu večer robili srandu, že kým sa tí dôchodci rozbehnú tak bude aj polnoc, že Ruslana sa tak skoro domov nedostane. Lebo ona rátala s tým, že už o polnoci bude hádam doma. A najlepšie bolo, keď Ruslana potom okolo 11stej alebo pol 12stej v noci volala Ričimu, že dôchodci sa len teraz dostali do nálady:D Že kým skončia, tak to potrvá:D A Riči sa v momente začal smiať a povedal mojmu ocinovi, že mal pravdu:D
No ale vráťme sa k nedeli. Išli sme na návštevu k Džulinej sestre Vande, a potom aj k jej bratovi Harrymu - a tam sme sa aj dosť zdržali. Jedla som tam takú mňam zmrzlinu:D A potom si Džuli spomenula, že zabudla kúpiť toaletný, tak jej Harryho manželka priniesla jeden kotúč. To už môj ocino si začal robiť srandu, že nech im kúpi celý balík toaletného a že keď zabudne kúpiť, tak len sem preňho skočí:D Potom začali volačo o vermute hovoriť, a Džuli zasa, že ona to doma nemá. Tak Harryho žena nám aj to priniesla, že nech si zobereme. To zasa môj ocino začal, že čo by sme si mohli ešte od nich vypýtať a potom povedal Džuli, že: Zajtra si chcela spraviť kačicu ale nemáš doma kačicu:DDDDDDD Ale tú nám už nedali no:) :D To už len sranda bola:D
Keď sme už od nich odchádzali, tak som videla prvýkrát padať hviezdu:)

A ešte ma napadlo, že poobede si Ruslana zmyslela, že treba okúpať psa Bobbyho lebo má blchy. Tak ho začala aj s Ričim a Danom kúpať. Teda... bolo to skôr topenie:D Riči ho držal a Dan naňho lial vodu:D Chudák pes:D A potom Riči hovorí, že on mu ponorí aj hlavu, lebo aj na hlave má blchy. Lenže pes sa bránil, chcel vyskočiť z tej vaničky či čo to bolo, asi sa bál, že ho chcú naozaj utopiť:D A môj ocino hovorí Ričimu, že: Hovor mu niečo, on si myslí, že ho chceš utopiť, musíš ho ukludniť aby sa nebál. A Riči taký pohľad nahodil, že: A čo mu mám hovoriť?:DDDDDDDD

15.august (pondelok)
Pozerali sme svadbu Ruslany a Ričiho. Pred rokom sa brali, a boli sme aj my pozvaní, lenže sme nemali pas a ani nič, tak sme nešli. To som tu určite spomínala.
A tiež sme boli na návšteve u nejakých ľudí, ja ani neviem kto to bol:D A keď sme sa neskôr vrátili, tak bola grilovačka a plnooo ľudí naokolo, lebo Džuli mala narodeniny. Tak to sme tiež do noci sedeli vonku. A rozprávali sa s Ruslanou a Ričim. A najlepši bolo:D že som sedela tak vedľa Ruslany, a zrazu tam došiel taký fuzatý ujko a strčil sa medzi nás:D a my sme sa obidve automaticky od neho odsunuli čo najďalej:D a on kukal, že čo sa ma bojíte?:D a schválne sa prisunul bližšie k nám. A Ruslana taká, že nie, my sme sa odsunuli aby on mal miesto:D A to už Riči taký záchvat smiechu mal že až:DDD

16.august (utorok)
Z utorka si pamätám najmenej vecí do kelu:D Viem len, že ja, rodičia, Dejna a Jim sme išli na zmrzlinu a fotili sme okolie. Jim nám ukazoval čo kde je a tak. A to je asi všetko:D

Pokračovanie nabudúce...:D


Júl 2011

25. srpna 2011 v 13:58 Gallery
Pár fotiek z júla.

Príbeh - Melanie&Victoria 13.časť

25. srpna 2011 v 13:42 The Sims 2
Nejak ma tento príbeh už nebaví:D Ale chcem ho dokončiť. Mám to už aj dosť dopredu nafotené, takže...:D Pokúsim sa to už aj ukončiť.


Jún 2011

24. srpna 2011 v 12:37 Gallery
Fotky sú fotené u tety, s mobilom a sú neupravené:D


Február 2011

23. srpna 2011 v 23:21 Gallery
Lúčky 26.2.2011
-to sme boli za tetou v kúpeloch.



Príbeh - Melanie&Victoria 11.časť

3. srpna 2011 v 0:12 The Sims 2
Táto časť bude skoro len o malej Biance, takže tam bude minimum textu.


Príbeh - Melanie&Victoria 10.časť

1. srpna 2011 v 22:11 The Sims 2
Aj keď to zrejme čítajú možno dvaja ľudia, aj tak sem budem pridávať ďalšie a ďalšie časti!:D