Říjen 2011

Príbeh - Melanie&Victoria 23.časť

22. října 2011 v 0:32 The Sims 2
Toto bude znova taká nič moc časť. Ale potrebovala som ju sem dať, aby som mohla zverejniť tú, na ktorú sa taaak tešííím:D


14.október - Nemôžeme sa vrátiť v čase a spraviť nový začiatok. Môžeme však prísť teraz a spraviť nový koniec.

14. října 2011 v 12:44 Diary
Už som ani nedúfala, že budem písať takýto článok... ale... stretla som autobusového!!!:D
V pondelok 10.10:D Stála som na zastávke a tak zo zvyku som sa pozerala tým smerom, odkiaľ zvykol chodiť a on sa zrazu odtiaľ vynoril! Teda najprv som uvidela tú jeho bundu a pomyslela som si: Čo mi šibe? To určite nie je on. Potom som sledovala jeho chôdzu a pozerám, že no do píííp je to on. Čo teraz? Aj ma napadlo, že odídem a pôjdem iným autobusom, potom ma napadlo, že pôjdem pešo, ale nakoniec som ostala, bola som zvedavá čo sa bude diať. Ale nedialo sa nič:D Keď prišiel na zastávku ja som bola stále otočená a schovávala som sa za svoje vlasy (ešte šťastie, že ich mám dlhé:D) a on chvalabohu spolupracoval a nastúpil skoro do autobusu. Ale určite ma videl. Lebo ako stál na schodoch autobusu, ja som sa pozerala inde a keď som sa po chvíli pozrela jeho smerom lebo mi to nedalo, on sa akurát otáčal od môjho smeru k šoférovi autobusu. Bože, túto vetu keď niekto pochopí tak mu dám čokoládu, ktorú mám tuto vedľa seba:D No a ja som nastúpila ako predposledná a ostala som stáť pri šoférovi. Ani za boha som nechcela ísť dozadu!:D A keď som vystúpila z autubusu tak sa mi zdalo, že som ho videla cez okno:D Ale to už budú asi moje halicinácie lebo som bola nervózna z toho, že ako to urobím aby ma nevidel cez okno. Ale zrejme nevydalo:D
Teraz to rozprávam ako šťastnú príhodu ale v tej chvíli mi nebolo všetko jedno. Bola som roztrasená, nevedela som čo robiť, a bála som sa naňho pozrieť.
Celý čas odkedy mi napísal to čo mi napísal, som si predstavovala, že keď ho stretnem tak naňho hodím taký pohľad, že mám ťa v riti... ale... zisťujem, že v realite to neni také jednoduché ako v predstavách. Lebo... ho nemám v riti:( A keď tvrdím, že mi na ňom nezáleží tak klamem.
Bože, veď ja neviem či sa vôbec môžem po tom všetkom naňho pozrieť! Veď... to je trapas. Určite keby sa nám stretli pohľady tak by som očervenela ako paprika a on by si pomyslel svoje...............
Ale... aj tak... chcem aby sa nám stretli pohľady... :(

:D a ešte v ten deň ráno ako som išla do školy som si len tak z prče povedala, že dnes ho stretnem:D ale ja som to myslela ako srandu! :D inak nezapre sa, že je autobusový:) stále chodí autobusmi:D


Dá sa toto všetko s autobusovým ešte zachrániť?:( Nemôže to mať takýto trápny a zlý koniec... Až moc mi na ňom záležalo a stále záleží. Hej, jasné, že sa to už nedá zachrániť. Ja viem. Ale stále mám tú nádej...:(
Október 2010 bol taký úžasný, najlepší mesiac za celý rok 2010. A ja si strašne želám aby aj október 2011 bol taký:(
Ale asi chcem veľa, že?... Ach jaj:(

Príbeh - Melanie&Victoria 22.časť

14. října 2011 v 12:30 The Sims 2
Táto časť bude o Biance...


Fotky - Srbsko 2.časť

10. října 2011 v 15:19 Gallery
Väčšina fotiek je fotených z auta, keď sme išli do Nového Sadu. Niekomu sa tieto fotky nebudú páčiť, ale ja som na ne hrdá, ani neviem prečo:D
A sú tam asi dve fotky, kde som sa nevedela rozhodnúť, ktorá úprava je lepšia, tak som sem dala obidve:D...


Príbeh - Melanie&Victoria 21.časť

10. října 2011 v 14:46 The Sims 2
V sobotu a v nedeľu som dosť dlho hrala za túto rodinu. Chcela som to už ukončiť, lebo mám pocit, že to moc naťahujem:D ale nie je to také ľahké ako som si myslela... Takže koniec tak skoro nebude. Pre niektorých našťastie, pre niektorých bohužial:D Pre mňa našťastie lebo ma táto rodina začala znova baviť:D


Fotky - Srbsko 1.časť

9. října 2011 v 0:49 Gallery
Viem, viem:D Strašne skoro sem pridávam tieto fotky:D Čo už. Keď je niekto lenivý...:D


Príbeh - Melanie&Victoria 20.časť

9. října 2011 v 0:22 The Sims 2
Toto bude trocha dosť nudná časť:D By ma zaujímalo kto to ešte číta:D Nikto asi.


2.október - Dôvodom, prečo veľa ľudí nedosiahlo v živote úspech je, že keď im príležitosť zaklopala na dvere, boli vonku v záhrade a hľadali štvorlístky pre šťastie.

2. října 2011 v 1:29 Diary
Ubehol týždeň a ja mám konečne čas napísať článok. Tieto dva týždne čo chodím do školy sa toho udialo až moc. Človek ani neverí aký je maturitný ročník ťažký kým to nezažije na vlastnej koži. Všetko sa to zrazu začne na vás valiť a vy neviete čo máte robiť skôr. Nie som na toto zvyknutá lebo popravde ja som tieto 3 roky len tak preplávala, a teraz zasa musím nabehnúť na kolotoč nekonečného učenia sa. A už ani nemám to srdce sa na to vykakať, lebo sa mi to neskôr vypomstí. A toto je len začiatok. Obávam sa toho, čo bude ďalej. Jedna učiteľka sa úplne zbláznila. Nebudem menovať a ani nič viac o nej nepoviem. Všetci z nej už máme nervy, a tým všetci myslím aj žiakov aj ostatných učiteľov. Akurát tento piatok nám zmenili rozvrh. Konečne keď som si zvykla na tento starý a zmierila sa s ním, tak nám dajú nový. A piatok proste nemá ani jednu chybu. Máme prísť na druhú hodinu, potom máme 4 hodiny, čiže končíme piatou, a šiestu máme voľnú a siedmu (!!!) máme angličtinu. Tá šiesta hodina trvá spolu s veľkou prestávkou prosím pekne hodinu a pol. Jasné, že tam celá trieda toľko budeme čakávať:) To je viac ako isté. Milujem iróniu.
Vo štvrtok sme vypĺňali prihlášku na maturitu. Prvýkrát som naozaj mala pocit, že budem maturovať, že už je to záväzné, neni sú to nejaké bláboly, ale už fakt ide do tuhého a ja s tým nedokážem nič urobiť, len to prijať a nejak sa to pokúsiť aj zvládnuť. Povedali nám, že z testu musíme mať najmenej 25% a zo slohu 33% aby nás pustili k ústnym maturitám. Fasa. Test by som zvládla ale preboha sloh na 33?! Jak ja napíšem sloh z nemčiny na 33%?! No a vtedy som pocítila niečo zvláštne, podobalo sa to na zúfalstvo a strach:D
Dobre, tému škola ukončím.
Minulú sobotu som prepásla ďalšiu príležitosť. Už ani nerátam koľkátu. Suseda totiž oslavovala narodeniny a pozvala nás na oslavu. Jasné, že ja som nešla. Myslela som si, že tam budú len staré babky a tak chápete, čo by som tam ja robila preboha?! Ale ani náhodou ma nenapadlo, že naša suseda má aj vnúčatá, ehm vnuka. A ja si len tak sedím v ten večer v obývačke a píšem si na nete a zrazu len počujem ako k nám ocino niekoho priviedol. Myslela som si, že je to nejaký ujko, ani som sa nesústredila na hlasy dokým nedošiel ten človek aj do obývačky a ja som neumrela. Bol to mladý chalan! Mladý pekný chalan! A ešte udivujúcejší bol fakt, že obdivoval ocinove indiánske blbosti (dobre nebudem zlá-ozdoby) na stenách. Ocino bol v minulom živote indián, inak si to neviem vysvetliť. No ale k veci. To bol asi prvý človek, ktorý sa naozaj úprimne zaujímal o tieto veci. Dokonca chcel aj vedieť čo si ocino kúpil a čo spravil sám. A ocino bol celý nadšený, že mu to môže opisovať. A ja som nechápala. Ako odišli naspäť na oslavu, tak som sa preklínala aká som blbá a že som mohla ísť. Bolo by oveľa lepšie písať článok o tom, čo sa tam odohralo ako písať ďalší nezmyselný článok o ničom ako tento. Akože nieže by som niečo očakávala od tej soboty keby som na tú oslavu išla, ale chápete... mohlo sa naozaj niečo stať:D Mala by som ďalšieho potenciálneho frajera:D Mala by som o kom básniť:D Pretože dajak mi to už chýba (akokeby som tento celý čas o nikom nebásnila, že... ironické haha). A keby sa aj nič nestalo s ním (čo by sa ani nestalo, ale nechajte ma vo svojich krásnych snoch, ja okrem nich nič iné nemám) tak by sa určite stalo niečo iné. Chápete dúfam zatial. Ten chalan tam mal aj dve sestry, to by som možno mala o dve kamarátky viac, suseda má aj syna a on má frajerku=mala by som ďalších priateľov. Hej, presne priateľov potrebujem momentálne najviac. A toto všetko speje k faktu, že by som sa proste zabavila. V sobotu večer. A nebola by to obyčajná narodeninová oslava. Podcenila som to. Poučila som sa. Za 10 rokov keď bude suseda oslavovať okrúhle narodeniny, budem tam nasáčkovaná ako prvá aj bez pozvania:D Srandujem. Ha.
Na druhý deň som potom samozrejme od maminy vyzvedala informácie... Že ten chalan pil zarovno s otcom, hmhm, že má 18 aaaa to je asi vše čo mi o ňom povedala. Dosť mi inak vadilo, že rozprával tak tvrdo ale býva v takom meste kde tak rozprávajú. A ešte mi hovorila, že aj ona aj ocino sa tam zabavili, že sa rozprávali s tým susediným synom a jeho frajerkou, a že to celé bolo super. Hej, aj ja som mala skvelý večer, neni nič lepšie ako ľutovať premárnené príležitosti.
Nejak ma už začína štvať to aká som. Teraz by mi aj bodol nejaký taký vau zážitok ale ja ich ani napriek tomu nevyhľadávam. Už by som aj chcela niekoho, kto by sa o mňa zaujímal a ja by som nemusela spraviť prvý krok (lebo som sa zaprisahala, že aj keby neviem čo sa dialo, nepohnem ani prstom), len by som sa nechala viesť. Možno, teda určite, aj pre tento fakt ľutujem, že som tú sobotu presedela doma. Nejak sa totiž do dnešku neviem zbaviť pocitu, že by sa určite stalo niečo vau.
Ešte som určite niečo chcela napísať, ale tento článok je už aj tak hrozne dlhý a je veľa hodín, takže ak dovolíte idem spať lebo moc som toho za celý týždeň nenaspala:D