Listopad 2011

Príbeh - Melanie&Victoria 26.časť

30. listopadu 2011 v 13:04 The Sims 2

...páči sa mi ten obrázok...


26.november - Veľakrát zostávame sklamaní preto, že veríme, že aj druhí sú schopní urobiť to, čo by sme urobili my na ich mieste. Ale neurobia to...

26. listopadu 2011 v 1:20 Diary
Tento článok sa chystám napísať už asi 2 týždne. Ale až dnes som sa k tomu dokopala.
9.11. (v stredu) sme mali v škole obhajoby. Mali sme napísať prácu na nejakú tému z praxe a obhájiť si to. A táto známka potom ide na polročné vysvedčenie. Ten týždeň v pondelok som bola ešte v pohode, stresy prišli až v utorok keď nám povedali rozpis, že kto pojde o koľkej dnu. A ja, keďže som druhá v abecede, som mala ísť už o 8:20. Aj som sa tešila, že to budem mať skoro za sebou, ale ten strach sa nedal len tak prehltnúť. A horšie to bolo v stredu ráno. Robili cestu, čiže boli zápchy a ja ešte o 8:10 som bola v autobuse. Ale nakoniec som to stihla. Keď som prišla do školy zistila som, že ani ten chalan čo je prvý v abecede ešte nebol vnútri a to tam mal byť už od ôsmej.
A vyzeralo to tam ako v čakárni u doktora:D Doslova. Komisia, ktorá sa skladala z troch učiteliek, bola v jednej triede, a my sme mali stoličky pred triedou a tam čakali. A tak po sebe sme chodili dnu ako u doktora:D
Predtým, ako som mala ísť dnu som sa ešte snažila učiť, ale neskutočné okno som mala. A ešte večer predtým som všetko krásne vedela a v tej chvíli nič. Tak som to vzdala. Keď som už bola vo vnútri, a premietala som im moju prezentáciu (z ktorej som všetko čítala) tak ma stopli asi v polke a povedali, že to im stačí. Potom mi dali ešte tri otázky, ktoré som síce vedela, ale súvislú vetu som nedokázala povedať:D A vo vnútri som bola celkom krátko. Chvalabohu.
Potom okolo 12stej bolo prvé vyhodnotenie. Z našej skupiny všetci prešli, a ja som mala 1:) Nemohla som byť na seba už viac hrdá. My sme potom mohli ísť domov, ale ostatní spolužiaci tam ešte ostali asi do piatej. A od nich to nespravili asi štyria, takže musia ísť na opravné, asi v decembri či v januári, neviem presne.

11.11. sme museli ísť na stužkovanie. Nie, nie na stužkovú. Pretože naša škola je vlastne len pobočka, a hlavná škola je v inom meste, a tam mali tie ostatné triedy stužkovú a aj ich stužkovali, tak sme tam aj my museli ísť. Nechápem prečo, ale nevadí. Každý rok to tak je.
A najlepšie bolo to, že oni boli všetci slušne oblečení, dievčatá boli normálne v dlhých šatách, a my sme boli oblečení... no, slušne. A tí debilkovia nás tam ohovárali, že sme ako sedláci a nech ideme domov:D Ale tak aj my sme si mali dať šaty, keď nemáme stužkovú či čo?! A bolo to tam o nervy. Pol roka stáť na pódiu, kým ostužkujú všetky triedy, no koniec. A potom bol program. Oni boli úplne o ničom, jedna tam spievala, ale úplne namyslene, si asi myslela, že je bohvieaká speváčka. My sme ich tam zachránili, lebo jeden môj spolužiak tiež spieval a takú šou tam spravil, že koniec:D Tak sme mu tlieskali a kričali, že tí debili sa mohli hanbiť. A jeden z druhej našej štvrtáckej triedy tam tancoval, taký ten divný sekaný tanec:D A tiež bol dobrý.
A potom ako sme už boli v autobuse na ceste domov, tak niektorí spolužiaci už opití boli:D A jak šofér púšťal hudbu tak mu kričali, že: Pusti to rýchlejšie! (mali na mysli-hlasnejšie, to "rýchlejšie" majú neviem odkial:D). A potom jeden spolužiak, že: Dá sa tu aj tancovať? Uvolnite parket! :DDDDDDDDDD
A išli sme cez dedinu, v ktorej býva autobusový. Nie že by ma to toto... ale potešilo ma to trošken. Dosť.
Ešte som zabudla, že ako som išla poobede do školy, lebo sme sa tam mali stretnúť o druhej, tak som zistila, že chodí nový autobus! Taký vau. Normálne som si užívala tú cestu:D A aj tam na stužkovanie sme išli takým vau autobusom:D Hotový luxus:D
O pár dní sme sa potom rozprávali so spolužiačkou, že aké sme boli na seba hrdé, keď sme spravili obhajoby, a keď nás aj ostužkovali normálne sme vyrástli o 10centimetrov:DDD
A inak ešte jedny obhajoby ma čakajú:( A tie už budú horšie:(

Potom od 14.11. začal pre mňa nešťastný týždeň. Pamätám sa, že aj takto pred rokom som mala jeden týždeň úplne nešťastný. A 17.11. som sa bola fotiť na tablo a na oznamká. Omfg. Horor. Ja sa tak neznášam fotiť, že to až pekné neni. A už ma nikto nikdy nedonúti ísť sa fotiť.

19.11. som išla po sto rokoch von s bývalou najlepšou kamarátkou. Naposledy sme boli spolu vonku v marci keď som ju prehovorila ísť do autobusového dediny. A hneď na to sme sa aj pohádali lebo mi strašne žrala nervy, ale to je jedno. A ja vlastne ani neviem prečo som ju zavolala von. Mala som pocit, že to mám spraviť... A dohodli sme sa aj na tom, že pojdeme spolu do kina na Úsvit, tak uvidím čo z toho bude. Ale akože no, čojaviem... Ono je to tak, že ten kamarátsky vzťah čo bol medzi nami už dajak vyfučal alebo čo. Nebolo to proste ono. Nebolo to také ako pred rokmi. A hocijak sa môžem snažiť vrátiť to do starých kolají, už to nepojde. Ale uvidím no...
Najviac som sa bála toho, že sa ma opýta na autobusového, lebo ona od začiatku tvrdila, že je to debil a že tomu nedáva šancu. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa pohádali... A moje obavy sa naplnili, opýtala sa naňho. Obdivujem sa, ako viem z tej témy šikovne vyklučkovať:D

Potom prišiel tento týždeň. V pondelok 21.11. sme mali 5hodín, ale dohodli sme sa, že ostaneme po škole, lebo budeme vyzdobovať triedu. Na utorok sme totiž mali dohodnutého kameramana. Prosím pekne, čo som mohla ísť na autobus o 12:35, tak som domov išla až o 15:15 !!!
No a v utorok 22.11. mal na 8:30 prísť kameraman, ale ešte sme stihli mať anglinu, a stihla nám dať 4minutovú písomku, na ktorú som sa neučila, čiže mám z toho 5ku. Čo mi môže byť maximálne jedno, lebo tam mám ešte štyri jednotky (ano machrujem:D).
Ale ten deň nemal chybu. Bol to jeden z tých dní, keď som bola rada so svojou triedou, a naozaj som si povedala, že títo ľudia mi budú chýbať. A to video bude brutálne. Strašne sa naňho teším. Bolo to vlastne o tom, že nás kameroval ako si hádžeme balóny a pri tom potom budú ukazovať naše fotky z detstva. Potom sme uniesli klasifikačný a spálili ho (ale pálili sme fake klasifikačný) a nakoniec sme pili šampanské:) Ono to znie nudne, ale nebolo to nudné. To by bolo treba zažiť:) A nakoniec sme skončili natáčanie asi o 10:50 ale dohodli sme sa, že ešte si pojdeme niekam sadnúť, aby sme neboli ani na piatej hodine. Nakoniec nám ale volala triedna, že kde sme, tak sme sa vrátili okolo 11:40.

A tento týždeň sa už nič nestalo. Toto je všetko čo som chcela. A noačo, že je to dlhý článok;)

Príbeh - Melanie&Victoria 25.časť

26. listopadu 2011 v 1:10 The Sims 2
Po dlhej dobe ďalšia časť.


5.november - Srbsko ♥

5. listopadu 2011 v 23:56 Diary
Od 28.10. do 31.10. sme boli znova v Srbsku. Išla som tam s rodičmi a aj s babkou, ktorá tam veľmi túžila ísť lebo sa tam narodila. Po úmornej ceste sme tam konečne dorazili a dozvedeli sme sa, že Jimova mama je chorá, leží v posteli a vyžaduje si veľa starostlivosti. Vôbec sme o tom nevedeli, tuším babka sa to dozvedela len večer predtým. Nechceli nám to povedať skôr, aby sme si to nerozmysleli, že neprídeme kvôli tomu. Bola tam naozaj taká zvláštna atmosféra, čojaviem... keď si predstavím, že tá Jimova mama ešte v lete bola celkom zdravá a jedného dňa proste len spadla do postele a už nevstala, ani o sebe niekedy nevedela. Je to také... smutné.
Ale najlepšie bolo keď nám Džuli rozprávala, že Ruslana do dnešného dňa nevedela, kto vlastne príde. A keď jej povedali, že prídeme my (akože ja s rodičmi), tak začala skákať a behala okolo stola, tak sa tešila:D Ona si myslela, že príde moja teta Dejna, čo tam bola s nami v lete. A na tú zrovna nikto z nich nemal náladu...:D
A čo vám poviem, bolo tam dobre:D Aj keď vlastne ak mám pravdu povedať, v lete tam bolo len predsa lepšie. Ani neviem čím to je, možno tou Jimovou mamou, alebo aj niečím iným? Neviem.
V sobotu sme tam išli do obchodov a ja som si kúpila čiapku, ktorá mi konečne sedí ako uliata a nevyzerám v nej ako šmolko:D A ešte som si kúpila čižmy na obhajoby a na stužkovanie:) Chcela som najprv, že si kúpim na opätku ale tie čo sa mi páčili tak nemali moje číslo, a na tých ďalších bol zas vysoký opätok a to ja nieee:D Tak som si nakoniec kúpila také bezopätkové, ale dobre sa v nich chodí. A serem na to, že všetky spolužiačky budú mať na stužkovaní opätky, ale ja jednoducho v opätkoch neviem chodiť a nemám záujem sa prizabiť:D A mamina si konečne kúpila zimný kabát:)
A toľko som tam toho vypila, že koniec:D Kokosový likér, čokoládový likér, pivo:D Najviac ma zabilo, keď som ráno vstala, išla do kuchyne, na stole raňajky a už aj likér naliaty:D Hovorím, že: To už pre mňa nachystané? :DDD
A vkuse mi dolievali:D A ja už som ani nevládala toľko piť, a ten Jim sa ma vonku pýta, že: ,,Chceš aj ty liker? Nalejem ti?", ja že: ,,Nie ja ešte mám.", on že: ,,Ešte stále?:D", ja že: ,,No:D", on že: ,,Tak snáď to do zajtra vypiješ:D" :DDD
Alebo som vyšla jedno poobedie k nim von, a boli tam moji rodičia a Jim. A ocino, že: ,,Čo robí babka?", ja: ,,Umýva riad.", on: ,,Tak preto si vyšla von:D", ja: ,,Jasné:D", Jim: ,,Tak nebude tam zavadzať:D", ocino: ,,Ona ma také heslo, že kde sa robí, tam nezavadziam a druhé heslo je: k práci sa staviam tak, aby sa aj ostatní mali kde postaviť:D".
Bola som v izbe s babkou, a ona večer hovorila Jimovi, že nech trocha vytiahne roletu, lebo keď ide v noci na záchod, tak nič nevidí, a aj keď je už ráno tak nevidí, že je ráno lebo je tma:D (inak naozaj, ona čo doma vstáva o piatej ráno, tak tu vstala o pol desiatej ráno, a čo ma šoklo ešte viac, tak tu tóóóľko jedla:D doma skoro nič neje, a večer už vôbec nie, a tu na večer zjedla štyri šišky-u nich pampúche:D normálne nevedela prestať jesť:D asi iný vzduch alebo čo:D). No a Jim jej na to hovorí, že vytiahnuť roletu? Však vás uvidia:D A babka že kto by nás uvidel:D A Jim, že: Tu zvyknú v noci stáť ľudia pri okne:D
A jedna vec, ktorú som nechápala bola tá, že ich dom bol ako zastávka:D Každý kto išiel okolo sa u nich zastavil, najedol, napil, porozprával a išiel domov. U nich nikdy nebol kľud. Mňa by to aj otravovalo, že je vždy niekto u nás a vyžiera nás. Ale tam je iný svet. Oni si tam pomáhajú a nechcú za svoju prácu peniaze. Napríklad aj jeden Zlatko (:D) on im tiež s niečím pomohol a potom išli aj oni jemu s niečím pomôcť. Žiadne peniaze. Len pomoc za pomoc. Na Slovensku ľudia nevedia, koľko peňazí si majú pýtať. Čím viac, tým lepšie.
V nedeľu večer k nim prišli na návštevu Džulina sestra Vanda s mužom a brat Harry. A oni takí smiešni:D Hlavne ten Harry. Strašne sympatický mi bol. A hovoril, že aj jeho už bolia kolená (lebo samozrejme moja babka len o chorobách rozprávala) a Vanda mu na to hovorí: ,,Však aj ty celý život na traktore si bol, bez dverí.", on že: ,,Celý život? A čo som už mŕtvy? Keď tak, tak polku života!:D" :DDD
Inak už posledné dni mi išla moja babka strašne na nervy. Do každého sa starala, stále len o chorobách rozprávala a proste aaach. Aj chudáka Dana stále otravovala s tým, že má frajerku a ani sa nepochválil, že Ruslana nám to musela povedať. A potom, že či má fotku frajerky a on stále, že nie nemá, a nakoniec sa priznal, že má v počítači. A babka, že tak čo tu sedíme, poďme sa pozrieť!:D Tak jej chudák musel ukázať frajerku na počítači. A on spal v takej malej miestnosti, že tam bol len rozťahovací gauč, skriňa a stôl s počítačom, ktorý si tam preniesol lebo však závislák:D A tak vtedy, ako pozerali tú fotku tam boli v tej izbe štyria a ja som stála medzi dverami. A mamina mi hovorí, že poď pozrieť aj ty. A ja že, ja som ju už videla:D A tam som sa preriekla, že som o tom vedela a nič som nepovedala:D Aj babka ma otravovala, že tak ona tu Dana celé dni podpichuje s frajerkou, a ja sa neozvem, že som ju videla:D A potom aj mamina, hovorila tak pred ním (on behal po kuchyni, neviem čo robil, ale počul to) niečo v tom zmysle, že som ho neprezradila, že určite ani on by mňa neprezradil. A on sa len usmieval:) Milujem jeho úsmev.
A jeden večer sme sa rozprávali o snoch, že Džuli sa stále sníva, že padá, a potom to s ňou trhne a prebere sa. A ocino jej hovorí, že no ale všimni si, že nikdy nedopadneš. Vieš čo by znamenalo, keby si dopadla? Že si zomrela. Toto som ja nemala vedieť. A Ruslane sa samé strašidelné sny snívajú, že stojí v bielej miestnosti, všade hady a krv, a aj ona je celá mokrá. Ale to sa jej sníva preto, lebo zažila traumu. Našla mŕtveho svojho uja, ktorý sa zastrelil. Ale Riči to nakoniec zabil:D Že jemu sa stále sníva, že lieta a nevie pristáť. A jak to napodobňoval:D Umrela som:D A ocino, že: ,,No teba si neviem predstaviť lietať...:D" Lebo Riči neni práve najchudší:D A on sa dobre vedel smiať, ja som sa celé dni už smiala na tom, ako sa on smeje:DDD
Dosť rýchlo inak prešiel ten víkend:( A cestou domov bolo tiež dobre:D Babka sa na hraniciach len sťažovala:D Lebo sme sa akurát zaradili do radu, ktorý išiel najpomalšie:D Tak babke sa ústa nezatvorili:D A jak sme prešli hranice potom chvílu bola ticho, a ocino ju podpichoval, že prečo je ticho či spí:D A ona, že keď som rozprávala ste sa sťažovali, teraz keď som driemala, zas to je zle, že som ticho:DDD A potom stále rozprávala, že čaká na nejakú odbočku doprava, a ocino stále, že na akú:D A potom sme išli tak dlho doprava, a on že: ,,Uži si to teraz ideme doprava... a pozri, teraz zase dolava. Povedz kedy dosť, aby sme išli na rovnako aj doprava aj dolava:D" (teraz to neni smiešne ale ja som cikala v aute:D).
A ako sme došli do dediny, v ktorej býva babka, tak dedko to najviac zabil:DDDDDD Taký bol šťastný, že objal moju maminu:D A babka sa mu potom sťažovala, že ako dlho sa nevideli, a ani ju neobjal. A mamina taká, že: ,,Ale mňa objal! To je najhlavnejšie:D" a dedko babke hovorí, že: ,,Ale ty si behala medzi dverami auta, nevedel som sa k tebe dostať:D". A babka mu priniesla aj nejaký alkohol čo mu poslal Jim, a dedko nevedel čo od radosti:DDDD Smiešny bol veľmi:D Babka mu chcela niečo povedať, a on jej vkuse skákal do reči:D Tak babka aj trikrát začala vetu a on ju nepočúval:D A potom on, že dobre už som ticho psssst:DDDD

Ach a najradšej by som sa tam vrátila:( Škoda, že nebývajú niekde bližšie, však domov nám trvala cesta 6 a pol hodiny. Ale vraj prídu v decemri, neviem síce kto z nich:D Ale niektorí prídu. Najlepšie by bolo keby prišli všetci. Uvidíme no.

Príbeh - Melanie&Victoria 24.časť

5. listopadu 2011 v 23:44 The Sims 2
To je tá časť, na ktorú som sa tešila:D