Březen 2012

31.marec - Ľudia hovoria, že milujú pravdu, ale v skutočnosti chcú veriť, že to čo milujú je pravdivé.

31. března 2012 v 1:18 Diary
Ďalší skvelý týždeň za mnou:) Kde začať? Pondelok si už moc nepamätám... ale utorok! To bol deň!:D Prvé dve hodiny som bola so spolužiačkou na káve (nechceli sme byť na angline) a tak sme prišli do školy až na tretiu hodinu. Neviem čo sa porobilo tej mojej spolužiačke (volajme ju M.) lebo má už dobre dlho super náladu a v pohode sa so mnou baví. Akože my sa bavíme stále, len niekedy má nervy a nadáva a vtedy je potrebné sa od nej vzdialiť. Ale tento týždeň som sa s ňou bavila najviac:) A začalo to práve utorkom. Na káve sme prebrali všetko, začala mi hovoriť také veci, dosť tajné... som sa až čudovala, že mi tak dôveruje. No a potom ako sme prišli do školy... tak... zas a znova nechcem písať detaili:D len neviem ako to prežijem, lebo to je práve hlavná téma tohto týždňa:D A ja som už dosť dlho nemala dávku básnenia (však slivka a mončiak?!:D). Ale podstata je tá, že príbeh so spolužiakom pokračuje:D Stále sa utvrdzujem v tom, že keď sa vám niekto páči, tak zrejme vyžarujete takú auru alebo proste... lebo toto čo sa deje vkuse mne keď sa mi niekto páči neni možné... ale to bude asi tým, že neviem byť nenápadná:D
Tento týždeň som si aj nalakovala nechty na červeno. A toto je dôležitý fakt, lebo naposledy som si lakovala nechty keď som ešte stretávala autobusového:D Takže moje lakovanie nechtov vždy znamená, že je všetko v absolútnom poriadku a som šťastná...
A jasné, už viem čo sa stalo v pondelok. Prišiel mi nový rozťahovák do ucha!:D Konečne si aj ostatní začali všímať, že mám tunel a chvália mi ho. A ja som na seba, teda svoje ucho (a nalakované nechty) právom hrdá:D
Najväčšia sranda bola, že mňa v ten utorok ani nezapísali na prvých dvoch hodinách, že chýbam:DDD Všetkých ostatných (aj jeho, zrejme aj on došiel na druhú hodinu) ano, len mňa nie:D
No ďalej... streda... nemuseli sme prísť na prvú hodinu. Áááá aj tento deň bol super. Sadla som si do poslednej lavice k spolužiačke, a pred nami sedela M. ešte s jednou. A jeden spolužiak sa postavil chrbtom vedľa nás:D A M. ho štipla do zadku:DDD On sa v momente otočil, vraždil pohľadom, všetci stíchli a aj oni sa otočili (aj ON:D bože treba mu vymyslieť prezývku:D), my záchvat smiechu:DDD A ten uštipnutý spolužiak radšej odišiel:DDD
Potom vo štvrtok spolužiačka doniesla "tablo" lebo bolo u nej. Ale prosím pekne, to je len plagát, nemá žiadny rám ani sklo. A spolužiaci tvrdili, že zaňho dával každý 8eur a to je dokopy na to, že nás je v triede 22 dosť veľa. A nakoniec tam spolužiačky volali a to tablo, teda ten plagát, stál 59,40. A že my si k tomu ešte máme doobjednať ten rám a blbosti. Tak sa spolužiačky nasrali, lebo tá čo organizovala stužkovú ich obrala o peniaze:D A ešte ona sa tvári, že o ničom nevie. Plno peňazí každý vysolil za tú stužkovú a ževraj to nebolo až také super, bločky záhadne zmizli, zrejme sa samé roztrhali a zahodili, tak už nikto nevie čo koľko stálo a môžu sa hádať do aleluja. Ešte niekto sa ma chce opýtať prečo som nešla na stužkovú? Alebo či neľutujem, že som nešla?... Spolužiačka po tej babe hodila aj peňaženku, tá baba sa zdvihla a išla za riaditeľkou, riaditeľka povedala, že ona sa do toho nebude miešať nech ide za triednou. A triedna je zasa kvôli nám na nervy. Ano, ide nám to mesiac pred koncom školy. Mali by sme si užívať posledné spoločné chvíle, ale my po sebe o chvílu stoličky začneme od nenávisti hádzať. Ani ja od toho nemám ďaleko, lebo jedna spolužiačka ma tak vytáča celý týždeň, že koniec...
No, ale chcem sa vrátiť ešte k tomu tablu, teda plagátu. Ono to je zabalené v takej tubičke:D A spolužiak si dával dokopy sumy, a prepočítaval na koruny a vyšlo mu, že za ten plagát od nás tá baba vypýtala dokopy 6000 korún. Tak tam začal objímať tú tubičku a hladkal ju so slovami: ,,6000 korún!!! Neboj dobre bude. Boha! 6000 korún."
Druhý spolužiak mu hovorí, že: ,,Počkaj, chcem pozreť ako vyzerá to tablo."
Ten prvý: ,,Ale pozor nech ti to nespadne!"
Alebo v piatok triedna chcela zmerať celý ten plagát aby sme vedeli rozmery na to sklo a tak. A pribehol tam tento spolužiak, že: ,,Opatrne s tým narábajte! Čo je toto za zaobchádzanie, ukážte, to nemôžete takto..." :DDD
A vo štvrtok boli u nás také ženy prezentovať jednu vysokú školu a priniesli nám v taškách darčeky pre každého. My že: Vianoce!!!:D A v tých taškách boli napríklad perá, šnúrka na mobil, stojan na mobil, baterka, samozrejme všetko s logom tej školy. A chápete, keď vám o tej škole niekto rozpráva tak to vyzerá dobre, aj začnete uvažovať, že by nebolo zlé tam ísť. Aj ja som nad tým uvažovala, že keď prihlášky stačí dať do konca augusta a chodila by som externe len v piatok a sobotu. A proste všetko to vyzeralo super, až dokým nepovedali sumu... vyše 700 eur za jeden semester. Čiže, za dva semestre čo sú v jeden rok viac ako 1400 eur. Ešte dobre, že nám v záhrade rastú peniaze... A presne vtedy som si povedala, že no dobre z vysokej nič nebude:D
A potom jak tie ženy odišli tak spolužiak začal: ,,Však keď predám felíciu a kuchynskú linku... budem mať na jeden semester! Len čo bude na ten ďalší semester... asi budem musieť kradnúť..."
Druhý spolužiak: ,,Ja predám obličku... potom pečeň a budem mať na jeden semester! Len potom..."
Prvý spolužiak: ,,Predáš otcovu pečeň."
Druhý spolužiak: ,,No to radšej nie:D"
Prvý spolužiak: ,,Do konca tej školy by mi ostali len holé steny, nábytok nikde..."
Spolužiačka: ,,Ale mal by si titul!!!:D"
Alebo tie ženy si nás chceli odfotiť a opýtali sa nás, či môžu. Spolužiak na to, že: ,,Samozrejme, mám sa vyzliecť?":D
Inak vo štvrtok na šiestej hodine som bola so štyrmi spolužiačkami na káve:D Zasa sme nechceli mať anglinu, no:D A ako sme sa už chceli vrátiť po šiestej hodine, že na siedmej budeme:D Tak dvere školy boli zamknuté. My, že super, tento plán sme nedomysleli:D A ešte aj spolužiačka potom prišla pri dvere čo bola na angline a kukala sa na nás cez sklo, že ona nám nevie otvoriť nemá kľúče:D My že čo teraz? Tak sme sa išli schovať za roh, ale nakoniec niekto odomkol dvere. A naši ostatní spolužiaci vyšli von, utekali totiž zo siedmej hodiny:D Vymenili sme si úlohy:D Tam sme ich na schodoch postretávali:D
Inak tá M. mi nakreslila obrázok:) Lebo mám takú ceruzku, čo má viac farieb a ona s ňou začala kresliť:D A potom na ďalší deň som jej aj ja nakreslila obrázok, a ona si ho nalepila na stenu vedľa seba:D Hovorím, že naozaj netuším čo sa jej porobilo:D
Tento článok vôbec nie je o tom, o čom pôvodne mal byť lebo... sa bojím sem písať detaili. Ale jeden môžem: Slivka mi vo štvrtok napísala sms, či mám dobrý výhlad naaa neho. Ja som sa začala smiať, lebo presne vtedy si presadol do stredného radu:DDDDDDD

Viete nad čím celý čas rozmýšlam? V januári som jeden týždeň stretávala v autobuse takého zlatého chalana... a tento článok bol o ňom:D A potom som ho strašne dlho nevidela. Vlastne ja som aj zabudla naňho, že ako vyzerá:D Ale včera... išiel jeden taký podobný chalan autobusom ako on. Ale najlepšie na tom je, že ja neviem či je to ten istý chalan alebo iný:D Len sa mi podobal. A až príliš sa kukal mojim smerom (presne pre to som ho zaregistrovala). A mal okuliare (obyčajné, nie slnečné). A milujem chalanov, ktorí nosia okuliare. Jujha:D A ten v januári nemal okuliare. Bože, ja vôbec neviem:D Lebo potom tohto okuliarnatého chalana stretávam pomerne často. A pritom celý čas čakám na toho bez okuliarov. A pritom to je ten istý človek možno. A možno nie. Bože tento odstavec nemá zmysel:D Podstata je ale tá, že celý včerajšok som nad tým rozmýšlala... a druhá podstata: ten s okuliarmi je tiež zlatý a chcem ho ešte stretnúť!:D
Do riti! Veď aj toho chalana bez okuliarov som stretla presne v piatok 12:35 autobusom ako tohto s okuliarmi. Ja ho celý ten čas aj naďalej stretávam a ani o tom neviem?!?!?! Prosím si facku...

Príbeh - Melanie&Victoria 37.časť

30. března 2012 v 23:59 The Sims 2
Ďalšia časť...


25.marec - Aj spadnúť môžeš len z takej výšky do akej vyletíš...

25. března 2012 v 1:09 Diary
Ako by som začala... Celý týždeň bol tak zvláštne dobrý. Páči sa mi, že som si s niektorými spolužiakmi začala rozumieť. A nechápem prečo sme sa takto nebavili celé 4 roky, že to prišlo až teraz necelé dva mesiace pred koncom. Po prvýkrát priznávam, že mi moji spolužiaci budú chýbať. A teraz nehovorím o babách, lebo tie intrigujú a ohovárajú len čo im sily stačia, hovorím o chalanoch. Fakt sú super a fakt mi budú chýbať... No fakt:D
Ehm a tuším som sa zaľúbila do jedného z nich. Síce on nepatrí zrovna k tým, čo mi budú chýbať, a ani som si s ním nezačala rozumieť len proste no... Asi pred týždňom sa mi o ňom sníval dosť zaujímavý sen:D Spomínala som to aj v predchádzajúcom článku... vtedy som si hovorila, že sa doňho nesmiem zaľúbiť... ale potom v škole sa mi to dajak vymklo z podkontroly:D A dajak mi to ani nevadí... lebo ja po ňom pokukujem už celý rok, len som sa bála si to priznať, a vhupnúť do toho lebo nechcem už trpieť. Bála som sa proste znova sa zaľúbiť. Ale toto sa mi ešte darí ako tak ovládať a nelietam z toho v oblakoch. Síce najradšej by som vykričala do sveta, že sa mi podarilo znova tak zaľúbiť ako si to predstavujem už od júla:D A že na autobusového myslím už ultraminimálne, niekedy aj zabudnem, že niekto taký existuje. Proste to odišlo zo dňa na deň, ja ani neviem ako (inak aj o ňom sa mi minule snívalo, ale ani neviem o čom bol ten sen - bod pre mňa:D).
Aj o tomto spolužiakovi by som písala viac, ach bože, tak rada by som o ňom básnila:D Ale bojím sa, že to tu niekto pozná, chápete...:D Aj dnes som o ňom skoro mamine povedala:D Už už som to mala na jazyku keď som si povedala, že čo ti šibe to nemôžeš...:D
Ja zrejme takéto básnenie a nejaký ten tajný objekt potrebujem k prežitiu, aj keď viem, že to celé nemá význam. Lebo ani z tohto nič nebude a ani mi to nevadí a ani by som nechcela aby z toho niečo bolo. Len sa už potrebujem na niekoho zamerať... a tak no. Síce chcelo by to konečne aj niekoho s kým by to vyšlo, ale zatial mi bohate stačí toto...:D Fúúú až príliš bohate:D
Minulú noc sa mi o ňom snívali až dva sny ♥
Toľko by som o ňom ešte chcela písať, že ani sama neviem čo:D
Len sa snažím nebyť z neho až tak happy ako som bola z autobusového... zatial sa mi to darí, lebo to všetko s autobusovým bolo od prvého momentu oveľa silnejšie ako toto...

Prišiel k nám do triedy písať písomku z nemčiny jeden prvák.
Spolužiačka: Ako sa voláš?
On: Leo.
Spolužiačka: Jééé Leo? To je moje obľúbené meno. A si Leonard, či Leopold?
Triedna: R. prestaňte, nechajte ho!:D
Spolužiak: Prečo? On je teraz v R.show.
Triedna: :D:D:D
Spolužiačka: Leo? Povedz ešte niečo, máš taký dobrý hrubý hlas. Nechceš dabovať serály?:D

Spolužiak si pozeral čipovú kartu a pýtal sa: Čo je to JC?
Ďalší spolužiak: Je*nutý cigáň. Ups:DDD Prepáč nechcel som, to mi len tak vyletelo, neuvedomil som si to:DD Ešte by som sa smial, ale ty si urazený tak už nebudem...:D

Spolužiačka: A viete čo znamená CBA? Cigáni berú akciu.
*nikto sa nesmial*
Spolužiak: Toto ti nevyšlo.
Spolužiačka: Ale vyšlo mi to presne! Však CBA!
Spolužiak: A presne pre toto ťa podvádza frajer!:D

Spolužiak si išiel dať nabíjať telefón.
Spolužiačka 1: Elektrina doma je drahá čo?
Spolužiačka 2: Však aj my si nabíjame v škole telefóny...
Spolužiačka 1: Veď preto to hovorím...:D

Spolužiak si pýtal od spolužiačky zošit, že si ide prepisovať poznámky.
Spolužiačka: Ale poď si pre ten zošit, ja ti ho nosiť nebudem:D
Spolužiak: Dobre...
Prišiel si pre zošit, a ako odchádzal spolužiačka hovorí: A druhý raz si pekne píš na hodine poznámky!:D

Mali sme hodinu boli sme na nej asi 5, keď sa spolužiak zrazu zdvihol, otvoril dvere, pozrel sa na chodbu a vrátil sa. My pozeráme, že wtf a učiteľka, že: To načo si išiel von?
On: Pozrieť sa kto tam je.
Učiteľka: A čo si zistil?
On: Že tam nikto neni.

Október 2011

25. března 2012 v 0:04 Gallery
Už dlho som nepridala žiadne fotky mnou fotené, takže to idem napraviť:) ...



17.marec - Keď ti niekto chýba, nie je to preto, že si ho dlho nevidel. Je to pre ten moment, v ktorom niečo robíš a ty si uvedomíš, že by to bolo mnohonásobne lepšie keby tá osoba stála po tvojom boku.

17. března 2012 v 0:19 Diary
Kto by to bol tušil, že ďalší článok budem písať až po písomných maturitách:D
Posledné týždne som nemala moc dobré obdobie, a nemala som vôbec čas sa ani nadýchnuť. Išlo o to, že som mala odovzdať takú ročníkovú prácu, z ktorej budem mať v apríli obhajoby a tá známka je dôležitá lebo je maturitná. A ja som to samozrejme písala na poslednú chvílu, však prečo nie. Toľko stresu som už dávno nezažila. A učiteľka mi to potom aj vrátila, lebo mi tam našla chyby, a že to mám opraviť. Lenže, ja som to vôbec nevedela, pretože to som mala vlastne účtovať za určité obdobie a rátať tam všetko aby to na seba nadväzovalo a my sme také vôbec nepreberali, takže som to nemala ani podľa čoho spraviť. Minulý víkend som sa s tým teda zase srala - čo bol asi tretí víkend, čo som kvôli tej práci ani poriadne nespala, a aj tak mi to nevyšlo a mám to celé zle. Ešte minulý pondelok som kvôli tomu plakala, nič som nestíhala, a v utorok som to mala odovzdať a aj maturovať zo slovenčiny. Jedna báseň, čo vám poviem. Mamina mi to teda v pondelok utekala dať zviazať a aj to na poslednú chvílu - pol hodinu pred tým ako zatvárali obchod. Odvtedy som dosť v strese, pretože tá učiteľka mi odtrhne hlavu v utorok keď s ňou budeme mať hodinu. Už ju vidím ako na mňa začne kričať, že to mám celé zle a blá blá. Už si trénujem čo jej poviem. Len dúfam, že to prežijem. Ach jaj:( Inak niektorí jej to ani neodovzdali v utorok, sa na to vykašlali a ona nám ešte o týždeň predĺžila termín. Aspoň pre to ma nemôže zabiť - odovzdala som jej to načas. Ale snáď mi za tú prácu už nedajú 5ku či?:( Mám tam všetko len mi to nevyšlo no...:(
Už idem písať o osudných dňoch - 13. a 14.3:D
Prišlo to tak rýchlo, že až. Pamätám sa ako sme si ešte v škole hovorili, že: ,,Takto za dva týždne už budeme maturovať zo slovenčiny." potom, že: ,,Takto za týždeň už budeme maturovať zo slovenčiny." A zrazu to bolo tu:D Ešte keď sme boli na poučení, že o kolkej máme byť v škole, a o kolkej bude vyrážať autobus a tak. Alebo keď nám hovorili, že ako máme vypĺňať tie hárky. Nemyslela som na nič iné, len na to, že to už chcem mať za sebou.
Cez víkend som si našla čas, a spravila som si ešte testy čo mali minulý rok a mala som zo 64 otázok 34 dobre:D Potom som si spravila test z roku 2010 a tam som mala 26 správne. Nič moc, ale na to, že som dva testy robila asi hodinu a otázky som ani nečítala celé, tak dosť veľa otázok som mala správne:D Išlo mi iba o to, či prekročím hranicu - 20 otázok správne. Lebo náš učiteľ slovenčiny, to je kapitola sama o sebe. Radšej ani nebudem hovoriť, že sme ešte neprebrali žiadnu maturitnú otázku, a nerobili sme si ani testy v škole lebo "on tým nebude zabíjať čas" a radšej kecá celé hodiny o politike a o svojich zážitkoch z východného Slovenska. Lebo to neni zrejme zabíjanie času. A ešte potom on je múdry, že musíme mať viac ako 33% lebo inak nemôžme ísť na ústne maturity. Čo je totálna blbosť, vie to on, vieme to my, on vie, že to vieme my, a my vieme, že to vie on, ale aj tak nám o tom bude rozprávať.
No ale poďme už konečne k utorku, lebo trepem len piate cez deviate:D
Večer predtým, som ešte zase stihla plakať, že som sa nič neučila, potom som sa niečo začala učiť teda čítať si, aby som tam neišla úplne vymletá, potom som o desiatej vyhnala ocina spať, a o pol jedenástej som bola už aj ja v posteli. Pre mňa to je rekordne skoro, keďže bežne chodím spávať okolo polnoci. V noci sa mi snívalo, že už je 16.3. a ja som prespala maturity:D Ráno o 5.50 som už bola hore a prvé čo som urobila bolo, že som sa pozrela aký je dátum:D O šiestej som vyliezla z postele lebo už som nemohla viacej ležať:D Všetko som aspoň stíhala, a šla som na autobus o 7:10 lebo o 7.50 sme mali odchod zo školy (museli sme ísť do iného mesta, čo je pomerne ďaleko, a tam sídli táto naša škola, my sme len pobočka, chápete...). A ďalší autobus mi išiel až o 7:40 a to už bolo neskoro. Takže som bola v škole medzi prvými. Ale netrvalo dlho, a prišiel pred školu autobus, ktorý nás mal brať. Nastúpili sme, a moje dve spolužiačky prišli až o 8:10. Toto vedieť dokelu...:D
Cesta trvala dlho ale nevadilo mi to, zatial som sa psychicky pripravovala. A nestresovala som až tak, ako som si myslela, že budem. A tá škola tam je úplne úžasná. Taká veľká, farebná a keby ste videli ten bufet a jedáleň! Presne takto som si predstavovala strednú. Vyzerala ako tie stredné školy v amerických filmoch. Ja som v nej bola len raz, na zápise, a vtedy mi nepripadala úžasná. Odvtedy ju očividne dosť prerobili. Ale aj tak by som tam nechodila, pretože to je ďaleko, a na internát som nikdy netúžila ísť. No... zaviedli nás na druhé poschodie, a usadili do triedy. Najprv sme si mysleli, že s nami bude v triede ako dozor taký jeden učiteľ čo na nás na chodbe kričal, ale chvalabohu on s nami nebol. Bola s nami taká mladá učiteľka. Veľmi dobrá:) Nejak okolo 9:30 prišla do triedy, vyplnili sme tie hárky a o 9:45 sme začali. Najprv všetko klapalo, celkom ľahký test to bol, až nám nakoniec oznámila, že už je 10:30 a máme čas už len do 11:15. Ja som začala stresovať, lebo ešte 4 texty som nemala prečítané, a odvtedy som sa už nevedela na nič sústrediť:D Tak som sa otáčala a pýtala sa spolužiakov ako to majú. Stihla som tuším prečítať ešte dva texty, ako tak odpovedať na otázky ale čas ma súril, tak dúfam, že som tam nič nepoplietla. Potom sme šli na obed, teda ja som nešla. Išla som s dvoma spolužiačkami do bufetu, dala som si koláčiky, ktorými ma nabalila mamina, ktorá tuším stresovala ráno viac ako ja:D A o 12:20 či ako sme už museli byť v triede. Učiteľka prišla okolo pól jednej, vyplnili sme niečo, a o 12:45 sme dostali témy a mali sme si rozmyslieť, ktorú si vyberieme. Bola som prekvapená, že témy boli dosť ľahké. Rozmýšlala som medzi troma, potom som okruh zmenšila na dve, až som si nakoniec vybrala beletrizovaný životopis s témou Som jednoducho smoliar (alebo dačo také). Bola som pripravená na diskusný príspevok ale tá tema na dva riadky ma zabila:D Ale tuším som ten životopis dosrala, a nie len ja, ale aj trištvrtina mojich spolužiakov:D Lebo tam sme mali používať metafory a podobne, a ja som to tam nepoužívala. Spolužiaci písali úplne tragické veci, ja som sa snažila písať niečo vtipné a tuším som prešla do rozprávania a to neviem či sa mohlo. Tak som zvedavá na výsledky. Ale napísala som dve strany, prekvapila som samu seba:D
A okolo štvrtej sme šli domov. Doma som sa rýchlo najedla, a začala som sa niečo učit na nemčinu, lebo triedna nás varovala, že má pocit, že nám dajú tému veda a technika, alebo niečo podobne zákerné.
Na druhý deň ráno som už vstala pred pól siedmou, a pred pól ôsmou som išla z domu. To ma už bral spolužiak pred školu. Tiež sme mali vyrážať od školy 7:50 ale tuším sme šli až po ôsmej. Zasa spolužiačky meškali:D
Tam sme prišli okolo deviatej, tiež nás usadili do tried, a ešte sme sa stihli smiať a spomínať na vtipné zážitky zo školy:D Aspoň niečo ma rozveselilo. A inak tiež som nestresovala až tak - neviem čím to bolo:D Lebo ja stresujem skoro kvôli všetkému:D Učiteľka (tá istá ako v utorok - chvalabohu:)) prišla okolo 9:30, znova sme vyplnili hárky a 9:45 nám zapla rádio. Až vtedy som si uvedomila, že do riti toto bude vražda. A mala som pravdu. Nič som nerozumela, nedalo sa to proste. Ten v rádiu (či tá?) rozprávali úplne o niečom inom než bolo v testoch. Nezachytila som skoro žiadne pobobné slovo. Aj ked som teoreticky vedela o čom rozprávajú, v testoch bolo niečo iné!!! Skoro ma šľak trafil:D Potom som sa otočila do triedy, a ani spolužiaci nič nemali, tak to ma ukľudnilo. Keď učiteľka vypla rádio, tak sme si to začali spoločne vyplňovať:D Myslím medzi spolužiakmi. Potom nám oznámila, že už je 10:30 nech ideme aj na ostatné úlohy. A že ich tam bolo dosť, a že to bolo nenormálne ťažké, to radšej pomlčím. Ale zvládli sme to. Tímová práca:D Potom nám aj učiteľka nadiktovala pár odpovedí, lebo videla, že sme úplne vymletí:D Tak snáď na tú 4ku to budeme mať. O 11:25 sme šli na obed, ja zase do bufetu len. A o 12:20 sme už boli v triede, potom prišla učiteľka, a my sme čakali na tému. A vtedy na mňa prišiel stres. No ale keď nám prišli povedať tému tak sme vybuchli do smiechu:DDD Meine Schule:D A k tomu žiadna päťbodová osnova, len dva body: čo sa nám na našej škole páči, 2 pozitívne stránky a čo sa nám na škole nepáči plus 2 negatívne stránky:D Mali sme začať písať až o 13stej ale začali sme o pár minút skôr. Tiež mierne tímová práca, pomáhali sme si prekladať slovíčka, alebo vety a tak. Dokonca k nám do triedy prišla jedna učiteľka, ktorá učí nemčinu a tiež nám pomohla trocha:D Dosť ma ale štve, že neviem koľko slov som tam mala dokopy. Nezrátala som si to na konci. Naposledy keď som to rátala som mala 151 ale potom som tam ešte dopísala pár riadkov a zmenila nejaké vety, takže neviem fakt koľko slov som mala a štve ma to. Do kelu. Ale snáď som mala viac ako 160. O 14stej sme potom skončili a išli sme domov. Doma som si konečne vydýchla a išla spať:D
Vo štvrtok a v piatok triedna len prevracala očami, že akú ľahkú tému nám dali z nemčiny. A že nechápe, že k tomu nedali osnovu, len dva body. Že ako to ona bude opravovať, keď má stupnicu normálne na 5 bodovú osnovu. Nieže by sa s nami tešila, že aké šťastie nás postretlo s tou témou, nie ona bude nahnevaná. A ešte k tomu keď dobre vie, ako sme na tom s vedomosťami z nemčiny. No nič. Ale že sa nehnevá na nás ale na toho, kto vymýšla tie témy. Podľa mňa sa ale hnevá aj na nás, nehovorím, že kvôli tomuto, ale celkovo sa zmenila voči nám... A zaslúžime si to, lebo ako maturitný ročník na všetko úplne kašleme a vôbec sa neučíme, veľa chýbame a jej potom kvôli nám vynadajú. Aj ostatní učitelia, aj riaditeľka.
A ja končím už, neviem kto sa dostal až sem:D Ale gratulujem mu:D

P.S.1: Spolužiaci idú na dozvuky, na chatu, a bude tam aj sss.
P.S.2: Snívalo sa mi o jednom spolužiakovi... nie nie nie nemôže sa mi začať páčiť.
P.S.3: Jedna drbnutá televízna stanica dáva v nedelu už len jednu časť Upírskych denníkov!!! Vrrr. Mám v krvi málo Tylera a Jeremyho:(