Červen 2012

24.jún - Veľa žien sa zamiluje do nesprávneho chlapa, len preto, že zlí chlapi vedia povedať správne slová...

24. června 2012 v 2:00 Diary
Tento článok sa chystám napísať už asi týždeň, ale nikdy som sa k tomu nedostala lebo moja najlepšia kamoška lenivosť bola proti. Teraz dosť ľutujem, že som ju poslúchla lebo už ani vlastne neviem čo som chcela napísať...:D
Začnem pekne po poriadku... 11.júna som si išla do školy pre maturitné vysvedčenie. Dohodla som sa so spolužiačkou, že ju počkám na stanici. Tam som stretla druhú spolužiačku aj s frajerom, tiež čakali tú prvú spolužiačku. Potom prišla a my sme sa vydali smer škola. Bolo divné tam ísť, ja neviem. Stále som dúfala, že tam bude aj A. ale márne. Neviem prečo nás nezavolali pre vysvedčenia všetkých naraz, vždy som si myslela, že rozdávanie vysvedčenia je také slávnostné a mali by sme tam byť všetci. Ale už som si za tie 4 roky mohla zvyknúť, že naša škola má systém postavený na hlavu. A. teda neprišiel, ale za to som sa dozvedela, že keď sme maturovali zo slovenčiny, oni potom boli vonku piť. Myslela som si, že boli len baby a tajne som dúfala, že on sa na to vysral a išiel domov. Ale bol tam aj on. A dokonca chcel ísť s babami do mojej dediny, lebo spolužiačka plánovala, že ďalšie 3 baby budú u nej spať. Tak sa chcel k nim pridať. A to som sa nemala dozvedieť, lebo som začala ľutovať, že som sa na polpiatu nevrátila do školy, ale to už je jedno... Viaceré z vás sa ma pýtali, či s ním mám nejaký plán a - nemám. Som rada, že to s ním skončilo takto neutrálne. Aj keď to možno troška ľutujem... ale ľutovala by som viac, keby som sa v ňom sklamala alebo niečo podobné. Takto aspoň môžem snívať o šťastnom konci:D A možno ho ešte stretnem cez prázdniny, ktovie (aj keď o tom silno pochybujem...). Aj tak nikdy nezabudnem na to, ako sa na mňa pozrel v autobuse, keď sme išli na písomné maturity. Alebo keď som prišla na tretiu hodinu a stála som pri jednej triede kde bola triedna a on išiel akurát po chodbe. Alebo ako sa za mnou otáčal ked hral karty. Alebo ako sme spolu hrali karty. A jeho odkaz v pamätníku... Ááách:D
Inak už asi týždeň vkuse sa mi v noci o ňom sníva (aby som nepreháňala-tak nie každú noc, ale asi každú druhú:D) len si tie sny nepamätám!:( A do tých snov je vždy nejak zapojený aj autobusový...:D
Mimochodom v poslednej dobe myslím na toho druhého z autobusu, čo som ho stretla v januári:D Nebolo by odveci znova ho stretnúť:D
A moja nevlastná babka (pravdepodobne nechápete-mojej maminy rodičia sa rozviedli keď bola ešte malá, a jej otec si našiel túto a poznám ju od narodenia a je ako moja babka, len je nevlastná) ma pozvala na večeru, že musíme osláviť to, že som zmaturovala. A ja som z toho v šoku. Pretože dedko už zomrel a ona teoreticky s nami už nič nemá. A aj tak ma pozvala na večeru, čo ani moja pravá babka neurobila:-O A na Vianoce mi kupuje bohovské darčeky.
A moj bratranec je idiot.
A potrebujem vlastný notebook. Súúúrne.

Inak musím sem niečo napísať, lebo na to zabudnem potom a nechcem na to zabudnúť:D Moj spolužiak D. chodil na osemročné gymnázium len potom odtial prestúpil a s nami nastúpil normálne do 1.ročníka. A jeho otec asi do 3.ročníka o tom nevedel, on si stále myslel, že D. chodí na gympel:DDDD A D. aj falšoval vysvedčenia - čo si neviem predstaviť ale nevadí:D A keď mal preňho otec prísť do školy, tak on išiel pred gympel, a D. tam musel utekať:DDD A naša škola je od gymplu dosť ďaleko:DDD A spolužiaci si z neho robili srandu a pýtali sa ho, že čo povie otcovi keď sa ho opýta prečo je zadychčaný. A D. že: ,,Že sme mali telesnú.":DDDDDDDDD A sa ho pýtali, že čo bude so stužkovou, či otca nepozve. A D. povedal, že tak nepôjde na stužkovú:D A ešte si z neho robili srandu, že jeho otec bude po maturite hovoriť, že: ,,Tak, môj syn zmaturoval na gymnáziu, som naňho hrdý.":DDDDDDDDDD Ale potom v tom 3.ročníku sa to jeho otec dozvedel. A ževraj nebol nadšený ale nezabil ho za to:D

Inak som rozmýšlala nad tým, že tento rok som mala šťastie, čo sa týkalo školy. Zvládla som obidve obhajoby na jednotku, písomné maturity mi dopadli dobre, doteraz nechápem ako nám mohli dať takú ľahučkú tému na sloh:D a aj ústne maturity som zvládla. A minule som si čítala môj horoskop na rok 2012 čo som aj sem zverejnila do niektorého článku, a aj tam bolo písané, že budem mať v tomto šťastie len sa musím k tomu aj pričiniť. Hm. Šťastie by mi bodlo aj v inej oblasti života. Inak som tomu rada, teda 4.ročník školy bol druhý najlepší. Prvý najlepší bol 3.ročník (lebo som stretávala autobusového:D) a najnajnajhorší bol 1.ročník, kde som bola na tom psychicky veľmi zle.
Nezabudnem na to, ako sme maturovali zo slovenčiny, ja som mala ísť akurát dnu a hovorím: ,,Postrážite mi kabelku kým budem vnútri?" A spolužiak s úsmevom, že: ,,Nie:D"... :) :D :)



10.jún - Deväťdesiatdeväť percent všetkých neúspechov pochádza z toho, že ľudia majú vo zvyku vymýšľať si výhovorky.

10. června 2012 v 1:10 Diary
Za ten čas čo som nenapísala článok sa toho odohralo pomerne dosť. A na blog som nemala vôbec čas. Po 18.máji kedy som mala v škole rozlúčku sa pre mňa začal akademický týždeň. Ale to by som nebola ja, keby som učenie neodkladala na neskôr. Nakoniec som sa do toho pustila až v utorok (v sobotu, nedeľu a v pondelok som mala ešte oddych:D) a zistila som, že sa to zrejme nestihnem naučiť. Učila som sa hlavne v noci, pretože vtedy sa mi lepšie učí a ľahšie mi ide učivo do hlavy (zvládli ste tento fakt, či aj vy patríte k tým čo to nechápu a nerozumejú tomu? v noci sa má predsa spinkať. zhorím preto v pekle. môžme pokračovať?). V piatok 25.5. sme ešte museli ísť do školy kvôli maturitným témam zo slovenčiny (dosť skoro sa učitel spamätal). Ale bolo to nanič, zbytočne som tam išla. Oplatilo sa to len kvôli školskej fotke, a dvdčku, ktoré je viac než skvelé! Okrem toho som sa tešila, že stretnem A. pretože spolužiačka mi asi dva dni predtým písala, že aj on pôjde. No ale asi sa mu nechcelo lebo neprišiel. Potom bol víkend cez ktorý som zvracala - neviem čo mi bolo. Čiže učenie išlo bokom. V pondelok som sa znova naplno učilo, a už som mala pocit, že mi praskne hlava. Dávno som nemala pocit takej plnej a ťažkej hlavy, do ktorej sa už nič nechce zmestiť. V stredu, čo bol posledný deň pred maturitou mi ostalo 5 učív z ekonomiky, nemčinu a slovenčinu som vôbec nevidela. Neviem akým zázrakom ale stihla som sa tie učivá naučiť a nemčinu som si len prečítala aby som vedela čo mám ku ktorej téme hovoriť. Vo štvrtok (31.5.) ráno som dokonca vstala o štvrť na sedem, čo ja sa ledva preberem o siedmej. No ale všetko som aspoň stíhala, ešte aj pozrieť pár tém z ekonomiky som si ešte stihla. V škole som si hneď sadla pred triedu do ktorej som mala ísť, a neviem prečo, ale potešilo ma, že vidím spolužiakov. Fakt. A bol tam aj A. On išiel presne vtedy na anglinu keď ja na ekonomiku, čiže sme sedeli spolu na chodbe. Bol oproti mne. Dnu na ekonomiku som teda išla 8:30, a vytiahla som si tému - cenné papiere. Najprv šok, v hlave mi išlo - preboha aj ty si musíš vytiahnuť tú najtažšiu tému! Btw. tú tému som sa učila akurát deň predtým a ešte som rozmýšlala, že to vzdám a nenaučím sa ju, však predsa si ju nevytiahnem. A ešte dobre, že som sa ju naučila. Potom som mala pol hodinu na prípravu a písala som na papier všetko čo som vedela. Bolo toho dosť málo, lebo som sa učila len rozdelenia a popis k tomu som len čítala. Ale dúfala som, že takú trojku mi za to dajú. O deviatej som išla odpovedať a rozprávala som sa len s učiteľkou L., ktorá nás učila ekonomiku a ktorá skoro všetko za mňa hovorila. Ďalšie dve čo sedeli v komisií ma nepočúvali, a o niečom sa rozprávali a aj ma to rušilo ale aj som si hovorila, že chvalabohu, že nepočúvajú. Počúvali len pri poslednej otázke kde mi učiteľka E. dala dva primitívne účty aby som zaúčtovala:D Keď som už doodpovedala tak mi B. - tretia z komisie hovorí: ,,Cenné papiere je dosť ťažká téma, ja by som ju nechcela."
Ja: ,,Veď ani ja som si ju nechcela vytiahnuť."
L.: ,,To tak zvykne byť, že najšikovnejší žiaci si vytiahnu najťažšiu tému."
B.: ,,Mala si si hovoriť, že túto tému si chceš vytiahnuť a na inú ľahkú, si si mala hovoriť, že tú nechceš."
Ja: ,,A ešte dobre, že som sa to včera učila lebo som už nechcela."
B.: ,,No vidíš. A kto z tých ostatných sa učil túto tému? Myslím, že nikto."
A ja som vyšla z dverí celá hrdá, že dvojku mi určite dajú:D
Potom som mala hodinu pauzu na nemčinu. Niečo som si ešte čítala z tých tém ale moc mi to nepomáhalo.
Nakoniec asi 10:20 som išla dnu na nemčinu. Tému som si ťahala s lavou rukou zlava, pretože v pravej ruke som držala kabelku (z ekonomiky som si ťahala tému s pravou rukov zprava). A vytiahla som si jednu z najľahších tém, z ktorej som asi dvakrát odpovedala (a to len za tento rok, a myslím, že aj minulý rok sme sa ňou už zaoberali a tuším aj sloh sme na tú tému písali). Takže hlavnú tému som mala nákupy a služby, obrázky som mala hobby a plus k tomu také podotázky, že čo robia mladí vo voľnom čase a pod. a rozhovor som mala na tému, že som v reštaurácií a chcem stôl pri okne a vegetariánske jedlo. Ako prvé som napísala ten rozhovor, potom som išla na obrázky a nakoniec som si nechala tú hlavnú tému. A keď som zbadala na stolíku vedľa seba obrázkový slovník skoro som odpadla od šťastia:D (ten slovník je presne na túto tému, že služby a čo sa dá kúpiť v obchodoch:D). Pri odpovedi som sa zasa rozprávala len s triednou a ďalšia žena a muž ma ignorovali. Nemčina bola asi najlahšia. Potom som išla zavolať mamine a tá mi povedala, že je vidno, že to mám za sebou lebo že aj hlas mám iný a počula nejaký buchot doma, že to určite mne padol kameň zo srdca:D
Potom sme čakali na vyhodnotenie na chodbe, aj my aj angličtinári. Vtedy sedel aj A. na chodbe a ja som si nemohla pomôcť a vkuse som sa naňho pozerala. On ma ale ignoroval. Až potom sa pýtal či nemáme niekto žuvačku a potom sa mňa opýtal kto je vo vnútri (lebo im na angline nehovorili naraz známky ale každého si volali dnu osobitne). Z angliny nespravili všetci. Ja som mala z nemčiny 2ku a som na seba hrdááá:D Potom angličtinári išli domov a my - prvá skupina z ekonomiky sme tam ešte ostali. Asi o pol tretej bolo vyhodnotenie. A keď mi povedali, že som dostala jednotku neverila som vlastným ušiam. Jednotku som nečakala. Ale už viac šťastná som vtedy nemohla byť:D
Potom mi ostali tri dni na naučenie sa slovenčiny. Ale úprimne, neučila som sa. Z 30 maturitných tém som mala asi 6. A srala som na to. Došlo mi to až v nedeľu a keď som sa chcela ísť učiť tak som na hodinu a pol zaspala:D Nakoniec som si ale skoro všetky témy čo som mala stihla prečítať. A čítala som si ich aj v pondelok (4.6.) ráno na zastávke. V autobuse ma ukľudnili spolužiačky, že ani ony sa nič neučili. Učila som sa ešte aj predtým ako som mala ísť dnu, ale to ma rozptylovali spolužiaci takže nič z toho. Dnu ma zavolali o 8:20 a znova som si tému vytiahla s lavou rukou zlava, z dolného radu. A vytiahla som si tiež dosť ľahkú tému. Európska próza po roku 1945 - antiromán, antidráma a pod. A zo slovenčiny som tam mala otázku odborný a hovorový štýl. Najprv som na to pozerala, že preboha čo to je, ja nič neviem, ale za tých 20 minút prípravy som si na to spomenula (bola to presne tá téme, ktorá patrila k tým šiestim čo som vlastnila:D). A povedala som toho podľa mňa dosť:D Opísala som tam ukážku, ktorú som ani nečítala a bohvie čo ešte. Ten učiteľ, ktorý nás učil, sa to z nás snažil ťahať aby sme hovorili. Takže ako predtým povedal, že on nikoho nepotopí tak to aj splnil. Našťastie. A čo sme sa báli ženy, ktorá sedela v komisií z inej školy, že bude zlá tak bola veľmi dobrá. Čakala som 2ku ale dostala som 3ku. A aj tak mi taký kameň spadol zo srdca, že až. A potom mi to došlo - zmaturovala som! Vau! A budem sa tým chváliť asi každému koho ešte stretnem:D Inak v tento deň som dúfala, že uvidím A. Ale keďže ja som išla dnu hneď ráno, a on bol až okolo druhej a vyhodnotenie bolo o pol jednej, tak sme sa nestretli. Škoda. Spolužiaci potom chceli, že o pol piatej keď aj ostatní zmaturujú, že sa ešte stretneme a pôjdeme niekam. Ja som sa na to vysrala, tak isto ako sa aj oni vysrali na rozlúčku a poodchádzali domov. Nevrátila som sa tam teda na pol piatu a myslím, že ani z toho nič nebolo, lebo už o trištvrte na päť boli na fejsbúku.

Teraz mi škola dosť chýba. Chýbajú mi aj spolužiaci a zatial si nechcem pripustiť, že sa už v septembri nestretneme. Predchádzajúcu noc sa mi o nich snívalo... Aj o A. V pondelok, teda zajtra si asi pôjdem pre vysvedčenie ale nemáme prísť všetci naraz takže ho asi nestretnem. Do šľaka.
Nechcem vedieť čo so mnou bude v septembri, ale zatial na to ani nechcem myslieť, chcem si užívať posledné 3 mesiace prázdnin. Amen:D

P.S.: Blog mal 6.6. dva roky. Happy bŕŕŕzdeeej:D


Príbeh - Melanie&Victoria 44.časť

9. června 2012 v 2:04 The Sims 2
Po dlhom čase nová časť:D...