Srpen 2012

31.august - Srbsko 2.časť

31. srpna 2012 v 1:47 Diary
24.8. (piatok)
-Boli sme u jedných na večeri, ktorí mali mať na ďalší deň svadbu. Akože u ženíchových rodičov. A jedol sa tam guláš z prasaťa, fuj, toho som sa ani nedotkla ale za to dobré zákusky boli:D
A rozmýšlala som nad tým, že by som sa chcela skamarátiť s Danovou Lindou ale mám na to už len jeden deň a to oni idú na tú svadbu takže to nestíham. Lebo ona k nim málo chodila, a aj keď tam bola tak bola s Danom zavretá v izbe. Nedalo sa k nej dostať:D
A prehovorila som maminu aby si kúpila jednu sukňu. Okrem nej si kúpila aj tričko a dvoje šlapky. Ja som si kúpila čierne krátke gate a to je asi aj všetko:D

25.8. (sobota)
-Si predstavte, že sa mi len predsa podarilo skamarátiť s Lindou!:D Ako som sa zobudila, išla som si umyť vlasy a potom som šla do kuchyne. Najskôr tam nikto nebol (teda len ocino, mamina, teta, ujo), všetci boli na svadbe, a potom prišiel Dan s Lindou a aj Džuli s Jimom. Linda a Dan si sadli do kuchyne ale Džuli im prikázala aby šli pozrieť nejaké priania na internet, že zabudla vypísať také venovanie. Tak išli a potom sa vrátili, znova si tam sadli a ja som rozmýšlala, že do riti čo im mám povedať?:D Tak som sa opýtala aké priania napísali, že či si to môžem prečítať a to už mi ich Dan podával, a hneď sa rozbehla debata, lebo povedal, že snáď to budem vedieť prečítať lebo píše škaredo. Ja že keby si videl jak píšem ja:D A on oproti mne úplne pekne písal:D A aj Linda začala, že aj ona si myslela, že škaredo píše ale keď zbadala Danovo písmo tak zmenila názor:DDD A potom sa išli prezliecť, alebo teda oddýchnúť si lebo oni vlastne boli len na obede, potom bol sobáš, a mali sa vrátiť ešte na večeru, na sobáš teda nešli tak mali čas pár hodín.
Ja, mamina, Dejna a Paul sme išli pozrieť teda ten sobáš, len tak z nudy. Nevesta bola inak neskutočne pekná. A ja som si kúpila modrú dlhú sukňu:D Neviem síce kde ju budem nosiť lebo ja nenosím sukne ale neodolala som:D
Potom sme sa vrátili a sedela som v kuchyni, najprv ja, mamina, Linda a tuším aj Dan tam bol. Linda si otvorila také noviny, že ide čítať a mamina zrazu, že: ,,Linda! Povedz nám niečo." Ona sa začala smiať, odložila noviny a povedala: ,,A čo?":D Nakoniec sa tam rozprávali o tom, že Linda tancuje také národné tance (v kroji a tak chápete) a že teraz bude mať skúšky (chodí na vysokú). A mamina sa jej pýtala či chodia tancovať aj na Slovensko a ona, že ano... že aj teraz boli v Česku ale ona nebola, lebo sa učila na skúšky a oni z tej tanečnej si myslia, že nešla preto, lebo Dan ju nepustil:D A jak to povedala tak my do rehotu:D Ešte som si predstavila tichého Dana jak buchne rukou po stole a povie: Nikam ťa nepustím! Tu budeš so mnou!:DDD Potom mamina odišla a ja som tam s Danom a s Lindou ostala sama. Rozprávali sme sa o škole a tak no blá blá, pýtala sa ma čo budem robiť ďalej, a ja vkuse, že neviem:D A Dan taký, že: ,,Baš te briga." (čo ťa po tom:D). Potom sa Dan išiel obliecť lebo už bolo načase aby vyrazili, tak som tam ostala len s Lindou a tiež ani neviem o čom sme sa rozprávali ale ómajgat koľko to tomu Danovi trvalo!!!:D Medzitým si aj zapol hudbu a hovorím Linde, že: ,,On počúva hudbu alebo sa oblieka?" Ona sa usmiala a povedala: ,,Počúva hudbu. Idem ho skontrolovať." Napravila si šaty a odišla. Tak zlato chodí:D Celá je zlatá proste:D
Potom sa Dan konečne obliekol, ja som ešte stihla odfotiť Lindu ako bola oblečená:D Ocino to navrhol, ona súhlasila, ešte mi aj zapózovala:D Hovorím, že je zlatá:D Potom som vyšla von, o pár minút vyšla aj Linda s Danom a ocino navrhol, že ich odfotíme:D Tak sme ich tam všetci traja (ja, mamina, ocino) fotili ako správni paparazzi:D Ešte šťastie, že máme tri foťáky:D Potom mi Linda podala aj svoj foťák nech ich odfotím aj s ním, lebo túto situáciu musí využiť lebo Dan sa veľmi nerád fotí:D Chudák, si viem predstaviť ako nás v mysli preklínal:D No a potom odišli.
Tak sme ostali doma len ja, mamina, ocino, Dejna a Paul.
Ešte som sa smiala na tom ako Paul povedal Dejne, že: ,,Tiko!"... A Dejna na to: ,,Nebudem tiko!":DDD
Okolo deviatej sa vrátili zo svadby Riči s Ruslanou. Oni boli na inej svadbe ako zvyšok rodiny:D A to bolo tiež dobré. Pes Bobby sa olizoval a Riči na to: ,,Bobby čo robíš?"
Ruslana: ,,Sprchuje sa."
Riči: ,,Aha. Bobby ja viem, že je sobota, už treba."
Ruslana: ,,Možno ide niekde..."
Riči: ,,No asi ano. Stále sa pozerá dozadu do dvora, možno ho tam nejaká čaká.":D
Potom Riči masíroval Ruslanu, a aj to bol takýý nežnýý:DDD
Ruslana: ,,Au! Jau! Riči nežnejší buď..."
Za 10 sekúnd Ruslana zase: ,,Auuu!!! Nežnejšie!"
Riči sa len rehotaaal:D A Ruslana o chvílu zase: ,,Jau! Nežnejšie... Au! Au! Dobre, dobre, to už stačilo, už ma všetko bolí.":D

26.8. (nedeľa)
-Deň odchodu. Ja som samozrejme dlho spala:D Takže keď ma zobudili tak Paul s Dejnou už odchádzali. Sme mohli ísť spolu, ale keď mali naponáhlo, tak nevadí no... Ocino bol aj nasratý na Paula, povedal, že ich sere:D a na ten just si spravil ďalšiu kávu, že on má čas ísť domov:D Tak sme aj vyrazili okolo pol dvanástej. Som si povedala, že pohodička, cesta trvá 6hodín, zapnem si hudbičku, nejak to prežijem a budeme čoskoro doma. No ale veľké makové. V Srbsku sme už neblúdili:D Ale na srbskej hranici sme stáli hodinu a desať minút!!! Potom chvalabohu na maďarskej okolo 10-15minút. Naozaj je lepšie, keď človek vie po maďarsky, lebo to vás pustia za pár sekúnd, aj keď vás prehľadávajú tak kufor len otvoria a ešte v tej istej sekunde aj zavrú:D Potom sme natrafili na 2 krásne zápchy - opravovali dialnicu. Ja aby som si skrátila čas tak som fotila okolie. Ešte som si robila srandu, lebo ako sme boli v Srbsku tak ukazovalo v aute, že je 34 stupňov, a ako sme išli po dialnici v Maďarsku a blížili sa na Slovensko tak ukazovalo 24stupňov, bolo tam pod mrakom, dokonca nás chytil aj dážď a začala mi byť neskutočná zima. Tak som hovorila, že kým prídeme do dediny, v ktorej bývame tak bude aj 15 stupňov. A dokonca, ešte potom v Maďarsku ukazovalo 16 stupňov!!!:D A mamina, že no u nás doma už aj sneží:D
A potom tie dialógy:
Mamina: ,,Aha! Henten strom vyvalil vietor!"
Ocino: ,,Nie. On tak rastie." :D

Ocino: ,,Pozri, ten má značku DS, to bude Ross!" (jeho bratranec, a ja použijem mená z Priateľov).
Ja: ,,No jasné. Určite to je on." Akurát tam prišlo ďalšie auto (lebo sme stáli, mali sme červenú). ,,A toto je Chandler. A za chvílu príde Rachel." (ocinov druhý bratranec a jeho žena). :DDD

Potom sme išli cez dedinu (to už bolo na Slovensku) kde býva Rossova bývalá žena.
Ja: ,,Nezastavíme sa u Jenny? Povieme jej, že sme stretli Rossa."
Ocino: ,,A Chandlera a Rachel." :DDDDDD
(takto to neni smiešne ale vtedy som si skoro cvrkla:DDD)

Mamina: ,,Aha Emily aké domy!!!" (lebo sme išli cez jednu dedinu, kde boli na začiatku také pekné veľké domy).
Ocino: ,,Aha Emily aké auto!" (to už povedal zo srandy na jednu obyčajnú dodávku:D)
Neskôr zase ocino že: ,,Aha Emily aká tabuľa!!!":DDD

Potom sme konečne dorazili najprv k babke. Tam sme sa dozvedeli, že Dejna s Paulom stáli na hraniciach hodinu a pol, a tiež ešte sa zdržali v zápchach, že raz robili cestu a raz bola nejaká veľká havária. Takže došli len o hodinu skôr domov ako my. Načo sa ponáhlali:D

Ale inak tá dovolenka bola dobrá. Nesťažujem sa. Teraz by som sa tam aj vrátila, lebo ma štve, že ide september, ale no nič, treba ísť ďalej:):D O rok tam pôjdeme zase. Medzitým aj oni prídu na Slovensko. Teda mali by. Dúfam:D Hlavne Dan s Lindou nech prídu a budem spokojnučká:D

30.august - Srbsko 1.časť

30. srpna 2012 v 0:03 Diary
Od 18. do 26. augusta sme znova boli u známych v Srbsku:)
Zopakujeme si prezývky:D
Jim - hlava rodiny, Džuli - jeho žena, Riči - starší syn, Dan - mladší syn, Ruslana - Ričiho žena, Linda - Danova priateľka... Dejna - moja teta, Paul - Dejnin muž, môj ujo:D

Takže:
18.8.2012 (sobota)
-Ak mám povedať pravdu, absolútne sa mi do toho Srbska nechcelo ísť. Brala som to ako milú povinnosť... Ale predstava 6hodinovej cesty autom ma zabíjala. Chvalabohu nebola žiadna zápcha, aj na hraniciach sme stáli len cca 10 minút takže sme to hladko prešli a dosť rýchlo mi to utieklo. Dokonca sme v Srbsku (keď sme si dávali pauzu) stretli Čechov, ktorí išli do Grécka. Autom. Umrela by som. Že to musia prejsť ešte Srbsko a Macedónsko. Ale že oni sú zvyknutí. A je to okolo 1500km. Pre mňa hotový zabijak:D
Po celej ceste sme nezablúdili (dokonca ani v Maďarsku) len v Srbsku vo Vrbase, lebo sme mali vytlačenú takú sprostú mapu na ktorej sa nedalo nič vyčítať a aj Vrbas je taký zmätkový, že ani tabule riadne tam nie sú a proste nič. Ale potom sme sa vymotali a prišli k nim. Akurát stáli na dvore, bol tam Jim, Džuli a Dan. Džuli prišla len pár minút pred nami, ona bola na dovolenke z roboty, na nejakých horách, myslím, že sa to volalo Tara (či niečo také). A Dan akurát prišiel domov zo svadby ale za chvílu aj odišiel naspäť. On, jeho frajerka a Ruslana s Ričim boli totiž na nejakej svadbe, ich kamaráti sa brali:D
Tak sme vonku sedeli len s Džuli a s Jimom. Džuli stále ukazovala Jimovi taký katalóg alebo prospekt alebo ako to nazvať, že kde bola, v akom hoteli a ukazovala aj okno kde mala izbu ešte s jednou kolegyňou.
Jim: ,,Ale neukazuj mi to stále."
Džuli: ,,Vidíš toto je naše okno."
Jim: ,,Vidím, a ty stojíš v okne a kývaš mi."
Ja som vtedy taký záchvat chytila, že koniec:DDDD
A potom môj ocino: ,,A tá tvoja kolegyňa čo bola s tebou má tiež takýto prospekt a tam kýva ona z okna?":D
Potom sa to zvrtlo nejak tak, že aj to mala doniesť a ona na to, že: ,,Ano obidve sme kývali Jimovi.":DDDD
Jim sa inak stále chválil, že navaril:D Čistý chlap. Niečo spraví, čo žena robí bežne každý deň, on to urobí raz za rok a chváli sa tým celý týždeň:DD
Ocino inak kúpil Džulinmu bratovi Harrymu taký zapalovač, ktorým keď ste škrtli tak dával elektrické šoky:D Ale zatial to podstrčoval im, aj si to položil na stôl, že má nový zapalovač, dal ho pred Jima, ale on ho nechytil do ruky (lebo on nefajčí), zobrala ho Džuli, zapla ho a potriaslo ju to:DDDD Ale také vtipné to bolo vtedy:DDD A môj ocino hovorí: ,,Tak ja to podstrčím Jimovi a nachytáš sa ty."
Džuli: ,,Tak keď ja som zvedavá ako koza.":DDD
Neskôr prišli na chvílu zo svadby aj Dan s Lindou. Kokso Linda je tak zlatá baba, že až. Také pekné hnedé oči má a tak zalúbeno ešte pozerá na Dana (sú spolu 10 mesiacov), taký pekný úsmev má a tak zlato sa smeje. Nemôžem z nej proste:DDD S ňou keď sa Dan rozíde tak ho zabijem:D
A po nich prišiel aj Riči s Ruslanou. Aj im ocino podstrčil ten zapalovač, Riči ho aj mal v ruke ale nezapálil ho, lebo že je ľahký a je to nejaký podraz:DDD Prekukol ocina:DDD

19.8. (nedeľa)
-Vtedy bola dosť nuda, nemala som náladu, až k večeru mi bolo lepšie. To sme sedeli ja, mamina, Ruslana a Džuli na dvore a jedli sme nanuk:D Taký babský večer sme mali:D Chlapi odišli niekam. Potom sa vrátili, a začali sa baviť o mimozemšťanoch, a Jim hovoril, že on raz dávno videl ufo. Že to vyzeralo ako mesiac, ešte sa čudoval prečo sú na oblohe dva mesiace. Ale že toto bolo oranžovejšie, a že to nehybne stálo na oblohe až po chvíli sa to začalo veľmi rýchlo vzďalovať.

20.8. (pondelok)
-Keďže sa večer predtým bavili o mimozemšťanoch tak som sa trocha bála, lebo som bola sama na izbe a počula som všelijaké zvuky, však to poznáte:D A bála som sa aj toho čo sa mi bude snívať. Ale sníval sa mi dokonalý sen, že som uhádla autobusovému heslo na pokec (:D) a mal tam 51rpčok (:D) a aj som si ich čítala a niekomu písal, že sa mu páči jedna baba menom MojeMenoNapísanéZdrobneninou:D A ten sen bol nejaký zmiešaný, potom sa tam odohrávalo niečo iné tiež s autobusovým ale to si už nepamätám.
Ruslana robila nepečený, celkom dobrý koláč.
Inak som tam večer pozerala Sultána, si predstavte, že normálne chytali Domu:D Striedalo sa to s Markízou:D
Ruslana nám neskôr večer ako sme sedeli vonku rozprávala ako utekala z roboty na autobus aby ho stihla, že po nej tieklo (inak celý týždeň ako sme tam boli, bolo také teplo normálne na umretie). No a Riči ju vysmieval.
Ruslana: ,,Tak skús ty utekať vkuse 10 minút."
Riči: ,,No ja by som nemohol utekať vkuse 10 minút." A začal sa tak dobre smiať:D On keď sa smeje, tak sa musíte smiať aj vy:DDD Nákazlivý smiech má:D
A prvýkrát som tam jedla takú mňamku, že opečený salám. Džuli urobila normálne vyprážaný syr, hranolky a tento salám. Ja najprv, že preboha to čo je, a potom, že však ochutnám. A neskutočne je to dobré. Syr som potom ani nejedla:D

21.8. (utorok)
-Prišla Dejna s Paulom. Dan ma pustil na internet a to bolo také milé:D Lebo ja som bola vnútri, on bol vonku a mamina akurát šla von, tak jej hovorím, že odkáž Danovi nech príde, chcem ísť na fejsbúk. Tak išla. Po chvíli prišiel Dan so slovami: ,,Volala si ma?" A usmial sa:) :D
Večer som znova pozerala Sultána:D A vtedy sa aj opekali (alebo ako to nazvať) ryby. Hovorila som im, nech mi tak urobia aj zemiaky ale neurobili, lebo nemali doma zemiaky. Škoda preškoda.
Ocino kúpil aj taký otvárač na pivo, ktorý tiež potrasie človeka keď priložíte vlastne ten otvárač na to pivo. Ale bolo to nejaké pokazené lebo nikoho to nepotriaslo:D Riči s ním aj otváral, a keď sa ho ocino opýtal, či ho to potriaslo, on že nie, a ešte mu povedal, že veď skús ty. Ocino to teda skúsil a riadne mu trhlo rukou:D Riči sa začal v tom momente smiať a povedal, že aj jeho to trošku potriaslo, len že ho chcel nachytať:DDD

22.8. (streda)
-Mala som znova skvelé sny:D Prvý bol o tom, že som riadne tuho objímala svojho psíka. Dosť mi totiž chýbal, celé dni som naňho myslela a bála som sa oňho, že čo robí a tak... No a druhý sen bol o tom, že som sa rozprávala s autobusovým. Že sme išli niekam autom, a neviem kto šoféroval a vlastne ani kto sedel na sedadlo spolujazdca, viem len, že autobusový sedel vzadu za šoférom a ja som sa šuchla vedľa neho:D Do stredu. Na druhej strane sedela moja mamina:D A bolo to také veľké auto, a akože neviem ani kam sme išli, viem, že sme potom aj vystúpili a išli sme po takej cestičke jak keby v lese. No to je jedno. S autobusovým som sa tam aj dosť rozprávala, aj keď mi to bolo pochopiteľne dosť trápne. Dokonca som mu aj ukazovala na mobile fotky svojho psa. A chcela som napísať smsku S., že neuveríš ale rozprávala som sa s autobusovým:D

Inak bola nuda celý deň, teplo bolo, tak sme boli zalezený vnútri. Poobede som znova šla na net, Dan mi aj hovoril, že tam môžem ísť hocikedy, no on to povedal tak, že použil vo vete slovo: ,,Slobodno". Ale to mi prišlo blbé, proste len tak vtrhnúť do jeho izby, zapnúť si jeho počítač a ísť na fejsbúk lebo som si tak práve zmyslela. On by si to u nás tiež nedovolil.
Večer som tam zase jedla ďalšiu mňamku:D Paradajka, paprika, cibula, salám, ryža - to dáte do trúby. Je to niečo ako lečo len bez vajíčok, a my lečo nedávame do trúby. A keďže mne lečo moc nechutí, tak toto mi prišlo oveľa lepšie. A k tomu sme mali rybie prsty. :D Divná kombinácia ale nažrala som sa riadne:D
Potom sme išli k Džuliným rodičom. Pila som tam taký likér, že Mentol, ale to ani nebol likér to bolo dačo silnejšie a chutilo to ako tá ústna voda Listerin. Plus k tomu pivo. Takže mi to udrelo do hlavy a keď sme sa vrátili k Džuli domov tak tam som si ešte dala čokoládový likér. A pohladnice som potom písala rukami nohami:D

23.8. (štvrtok)
-Znova sa mi snívalo o mojom psíkovi, že som ho objímala. A aj o mojom papagájovi, ktorý zomrel už pomaly pred 6 rokmi.
Dan urobil pizzu:D Mňam:D Dan inak strašne ľúbi variť a varí dosť dobre:D
Naučila som sa nové slová:
Baš me briga - čo ma po tom.
Pecať - chytať ryby.
Tušovať - sprchovať
Fíno - dobré
Nemám pojma - k tomu netreba preklad:D
Alebo: Je mi žial - je mi ľúto niečoho, napríklad zabiť nejaké zviera ako prasa a pod.

Potom sme išli k Džulinej sestre Vande a potom aj k bratovi Harrymu. A aj tam sme jedli pizzu:D Harry nám objednal:D A to si robili srandu, že zachvílu zastane pred domom favorit, vystúpi Dan a donesie pizzu čo ostala doma:D

15.august - Srdce nepozná čas a vzdialenosť. Srdce len vie, komu patrí a kde má byť.

15. srpna 2012 v 23:54 Diary
Tento víkend bol zatiaľ najlepší za celé prázdniny. A myslím, že najlepším aj dĺĺĺho dĺĺĺho zostane:D
Minulý týždeň som sa chytala na trhy do vedľajšieho mesta (G.). Riešila som len dilemu "s kým tam pôjdem?". Potom som sa dozvedela, že ten istý víkend sú hody aj v dedine, v ktorej býva autobusový. Tú dedinu nazývajme Hs. Kalkulovala som, že koho by som do Hs. mohla zavolať, koho by som tam nahovorila ísť. Až nakoniec S. povedala, že príde ona. Najprv som to brala ako srandu:D Ale nakoniec mi to prišlo ako dobrý nápad. Trošku som sa obávala toho či to vyjde, lebo som sa začala až príliš tešiť a poznáte to, keď sa veľmi tešíte tak sa všetko dosere. Ale toto sa nedosralo, nejakým zázrakom to vyšlo a S. teda prišla. To bola sobota 11.8. Keďže sme sa nikdy predtým nevideli naživo, bola som tak nervózna ako keby som mala ísť na rande alebo čo:D Ale celé mi to potom prišlo také ľahké... ako keby sme sa predtým už 100krát videli (neviem, S. tebe to prišlo iné?:D). Najskôr sme teda išli do G. na trhy a na kolotoče, ale za polhodinu sme to prešli a nevedeli sme čo robiť. Mala za nami ešte prísť moja kamarátka E. ale ona sa ozvala až okolo pól siedmej, že sedí vo vínnej uličke:D Tak s ňou sme sa ani nestretli, išli sme totiž do Hs. na kolotoče. Teda... išli sme tam stretnúť autobusového:D Najskôr sme sa tam len tak prechádzali medzi kolotočmi (bolo asi pól deviatej) a potom sme išli do cukrárne. Okolo deviatej išiel nejaký autobus, a ja som to chcela vzdať a odísť, lebo sme sa mali ešte vrátiť do G. za E. Ale to bol bohvieaký autobus, lebo na nete nebol písaný, naspäť z Hs. nám mal ísť až o piatej ráno:D Tak sme ostali, a dobre sme urobili. Neskôr sme prenasledovali ľudí, lebo všetci išli takým jedným smerom a ja som vedela, že niekde v Hs. má byť diskotéka, len som nevedela kde presne, tak sme si mysleli, že tí ľudia tam idú. Ale to boli asi len obyčajní okoloidúci lebo žiadnu diskotéku sme nenašli:D A keď sme sa vracali ku kolotočom, tak oproti išiel dajaký chalan a zo mňa len tak vybehlo: ,,Podozrivý objekt.":D On odbočil a my za ním. Postavili sme sa o pár metrov ďalej od neho a ja som sledovala, či to je on alebo neni. Ale bola tma tak som si vôbec nebola istá:D Až potom som videla, že sa mu zaleskla v uchu naušnica a vtedy som už vedela, že je to on:D Stál tam s niekým a s nejakou babou si dali pusu na líce!!!:D So S. sme ho teda "véééľmi nenápadne" sledovali:D Potom sme sa išli schovať za takú tabuľu, kde sú plagáty a ako sme tam išli tak S. hovorila, že sa na nás pozeral:D Aj za tou tabuľou sme boli veľmi nenápadné:D On potom odišiel, či ako to bolo ja ani neviem. My sme tam ostali stáť, čakali sme kým dohrajú Majka Spirita:D A potom sme išli pozrieť zvyšok kolotočov a aj tam sme ho stretli:D Bol tam asi so sestrou a s jej frajerom. A ako odchádzali tak akurát nás kolotoč tak osvietil, že až!:D Potom sme si so S. išli sadnúť na také lavičky, mali sme v pláne už ísť domov a zavolať si taxi. Ale nakoniec som zavolala ocinovi aby prišiel pre nás. Autobusový stál na druhej strane trošken ďalej od nás pri potravinách či čo tam je (a hrali Rymusa-Technotronic Flow!:D osud:D), bol tam s nejakými chalanmi, medzitým o 22:00 kolotoče zhasli a ostalo ticho:D Potom akurát keď som nesledovala situáciu tak tí chalani nasadli do auta a niekam odišli. Autobusový nasadol tuším osobitne do vlastného:D Ale tiež niekoho bral a išiel druhým smerom ako ostatní. A toť vše zo soboty. Jaj a kým pre nás prišiel môj ocino tak sme celé zmrzli:D

Desať dní - Deň desiaty

8. srpna 2012 v 0:17 Reťazáky
Den desátý - Jedna zpověď.

Tohto bodu som sa obávala najviac. Spoveď? Z čoho sa mám spovedať?:D Nikoho som nikdy nezabila (zatiaľ), nikdy som nekradla... ehm... dobre kradla. Keď som bola malá a boli v móde pogy, tak sme ich s kamoškou kradli takým chlapcom:D A je to vonku. Hneď mi je ľahšie na duši. Konečne budem môcť pokojne spávať:D Okrem toho som veľmi dobručká, poslušnučká, šikovnučká, nepapuľujem... No proste hotový anjel. Len svätožiara mi chýba:D
Dobre, teraz vážne. Ľudia mi naozaj zvyknú hovoriť, že som až príliš dobrá na túto dobu a že jednoducho musím byť trošku zlá, nebáť sa, vedieť sa hádať, lebo kto si v tejto dobe cení dobrých ľudí? A asi majú pravdu. V živote je dôležité vedieť sa predať. V septembri to asi aj budem musieť využiť. Budem musieť povedať svoje dobré stránky, čo všetko dokážem a proste vedieť povedať čo od života očakávam. Keďže si chcem nájsť nejakú prácu...
Ale ja si o sebe myslím, že som dosť zlý človek. Ubližujem ľuďom, ktorých mám rada, a tých, ktorých nemám rada tak tých sa stránim a vyhýbam sa im ako najviac to len ide a aj keď mi skáču po hlave a urážajú ma tak nepočujú odomňa ani jedno slovo lebo ich ignorujem...
Ale vlastne na druhej strane keď niekomu ublížim tak slovíčko "prepáč" myslím vážne. Nikdy takéto niečo nepoviem len tak do vetra. Taktiež nerada vyjadrujem svoje city. A neotváram ľuďom srdce na počkanie, moju dôveru si musia zaslúžiť. A keď raz niekomu verím, tak mu verím na 100%. A o to je to horšie keď ma sklame. Lebo potom sa nahnevám a neviem si k nemu už nájsť cestu.
A čo je najhavnejšie - zastávam sa slabších. Vždy som to robila, už na základnej som sa zastávala spolužiačky, ktorej sa vysmievali. A bolo mi jedno, že sa potom otočili proti mne. Vlastne keď som bola mladšia tak som bola odvážnejšia, a potom ma asi osvietilo alebo čo, ale nejak som začala byť až moc hanblivá:D... A mňa sa v živote zastalo veľmi málo ľudí... Ale aj tak verím na spravodlivosť. Proste nemám rada, keď trpia ľudia, ktorí si to nezaslúžia. A verím porekadlu (alebo čo to je), že božie mlyny melú pomaly ale isto. Lebo sa mi to už viackrát potvrdilo. Takže nejaká ta spravodlivosť musí existovať. :)
Inak som sem najprv chcela napísať o mojich fóbiách, ktoré som nespomenula v druhom dni, ale to si nechám radšej na neskôr, na iný reťazák:D Ešte určite bude možnosť vám ich zdeliť:D
A môj terajší život vlastne poznáte, píšem sem skoro o všetkom. Takže už viac ani neviem čo napísať:) Aj tak som už dosť odbočila od témy:D

Desať dní - Deň deviaty

7. srpna 2012 v 2:08 Reťazáky
Den devátý - Dva obrázky, které vystihují tvůj život v tuto chvíli a proč.

Desať dní - Deň ôsmy

5. srpna 2012 v 23:27 Reťazáky
Den osmý - Tři věci, které tě vzrušují.

1. Keď chalan pekne vonia. A keď má pekné oči a vlasy. A úsmev:)

2. Keď má chalan pekné ruky. Také veľké. Také svalnaté. Také no... chápete:):D Ruky sú pre mňa základ:D A ešte vyšportovaná postava ma strašne bere...:D

3. Pekný chlap v obleku. Ááách...:D A keď vie chlap variť. Proste mi to príde také sympatické:D

(musela som tie veci nejak spratať do 3 bodov:D)

5.august - Žena sa nevzdáva len tak ľahko. Vie, kedy má bojovať. Ale tak isto dokáže pochopiť, kedy je čas nechať všetko ísť...

5. srpna 2012 v 1:49 Diary
Musím vám sem napísať o novinkách tohto týždňa. Stalo sa toho dosť. Ale vlastne dokopy nič.
Hneď pondelok (30.7.) bol úžasný deň. Nielenže ocino bol celý den v robote a domov prišiel až o pól jedenástej večer, tak aj mamina išla o piatej do roboty. Takže som mala klídeček a pohodlíčko, telku a Sutlána (ehm Mustafu) len pre seba. Už dávno mi nebolo tak dobre. A okrem toho som našla nové fotky autobusového... Jedna baba mu hodila na fb link na fotku, na ktorej sú. Boli na nejakom festivale. On, jeho kamoš a kamošova frajerka. Takže som z toho ošťastnela (:D) lebo som autobusového dávno nevidela a... Ako som otvorila tú fotku najprv mi nedochádzalo kto je na fotke, asi až po piatich sekundách mi došlo, že to je autobusový. Zmenil sa. A... Takže som sa naplnila tou dávkou radosti, ktorá sa objavila vždy keď som ho stretla. Bolo to divné... zase pocítiť ten stratený pocit, ktorý som už nemala hrozne dlho... Posledné dni som na to inak myslela, že by som potrebovala nájsť jeho novú fotku, nech viem ako vyzerá... Ale keďže on si profilovku nezmenil už asi rok, a vlastne fotky ani nič mu nevidím, len nejaké blbé videá na nástenke čo pridáva, tak mi to prišlo nemožné... Ale... No to je jedno. Proste mám jeho nové fotky a som šťastná. Aj večer keď chcem čítať, tak sa na to nedokážem sústrediť, lebo ho mám stále pred očami...
Chýba mi. Síce som sa veľmi tým fotkám potešila, ale neprospelo mi to. Asi pred dvoma dňami tá radosť vypršala. A ja som nejaká smutná. Z toho. Z neho. Že ho už nevídam a tak... Je zvláštne písať to sem. Presne viem čo cítim ale nejak to neviem opísať...
Aj pred pár dňami sa mi sníval taký divný sen, že ocino mi hovoril, že bral autobusového domov z roboty. Ja som bola ticho. Až potom som sa ho opýtala prečo ho bral domov, keď autobusový pracuje niekde úplne inde. A ocino mi na to ani neviem čo povedal, nerozumela som tomu. A nakoniec mi povedal: ,,Hádam sa ti nepáči." Ja som sklonila hlavu a bola ticho...
A predchádzajúcu noc sa mi snívalo asi 10 snov a všetky boli o autobosovom. Ale pamätám si len jeden. Že som mu napísala na pokeci, a on neodpísal... že... lebo vlastne on nechodí často na pokec, nedávno tam bol asi po pol roku. A v tom sne to bolo vlastne tak, že som mu chcela napísať ale on tam nechodil, a keď tam konečne došiel tak som zrazu nevedela, čo napísať. Ale nakoniec som mu len predsa napísala a neodpísal. Takže tak. A ano sledujem ho aj na fb a aj na pokeci. Kebyže je ešte niekde inde aj tam ho sledujem:D
A toto s autobusovým je taká povedzme radostná novinka pre mňa. Teda ako sa to vezme...

V utorok (31.7.) som konečne šla s tou nevlastnou babkou na večeru. Išla aj mamina a babkina kamoška (:D). Bolo to príjemné, dosť som sa toho obávala ani neviem prečo, ale bavila som sa. Objednali sme si plnené morčacie prsia. Mňam. Budem trápna ale bol tam taký sympatický chalan. Vlastne to ani nebol chalan už lebo mal asi okolo 25 rokov. A ja som v takom rozpoložení, že sa mi zapáči asi každý druhý dobrevyzerajúci chlap:D A neviem s kým tam bol, ale objednali si nejakú studenú misu či čo, a keď sa ich čašník pýtal akú salámu im tam má dať, tak ten chlap na všetko hovoril, že nie:D Vtedy som sa tak vnútorne potešila, že nie som jediná, ktorá nemusí salámu:D A vyzeral taký... že peniaze mu nechýbajú. Lebo tá reštaurácia je dosť drahá a tak. A zistila som, že vôbec neviem jesť v reštauráciách a teda na verejnosti. Vkuse som škrípala príborom ako taká trapka:D... A celkom milí čašníci tam boli. Zase som trápna:D
No takže aj utorok bol fajn.

Ďalšia novinka je tá, že moja kamarátka, s ktorou sa poznáme od 2 rokov, je tehotná. Dozvedela som sa to včera, ale doteraz som z toho v školu. Dieťa má prísť už v januári... A proste... no doteraz to predýchávam. Baba, s ktorou som sa hrávala na pieskovisku je tehotná. Divné zistenie. S tým priateľom sú spolu už asi cca 3 roky a on má pred sebou posledný rok na vysokej takže... A dnes som sa o ňom dozvedela, že je taký tichý a to čo povie kamarátka, tak to platí, on ju poslúchne a všetko je tak ako ona chce:DDD Mňa by toto asi vytáčalo, kebyže mi môj chlap na všetko prikivuje. Ja potrebujem niekoho, kto sa so mnou bude hádať:DDD A moja mamina a kamarátkina mamina sú najlepšie kamošky, vlastne aj naši otcovia si dosť rozumejú. A keď sme boli menšie oni chodili ku mojej babke a ja k im. Dokonca som sa u jej babky naučila bicyklovať. A jej brata som kočíkala keď sa narodil. A ach. No celé je to také... neuveriteľné. Aj jej brat má už 15 rokov. A no to je jedno. Teším sa na bábo to je celé:D A je to také pre mňa dosť trápne, že ona má vážny vzťah, čaká dieťa a ja nič. Ničové nič.

Toto je asi všetko čo som chcela, dám sem ešte horoskopy na tento týždeň lebo zasa mi dosť pasovali.
A že autobusový mi chýba. Ale to je jedno.

Desať dní - Deň siedmy

4. srpna 2012 v 23:10 Reťazáky
Den sedmý - Čtyři věci, co tě dokážou znechutit.

1. Chalani, ktorí na každom kroku plujú a myslia si, že je to sexy. Bleah.

2. Keď sa niekto neumýva. A neperie si oblečenie. A má mastné vlasy. A nepoužíva ani žiadny sprej alebo parfum. Proste nedostatok hygieny. Ako tak môže niekto existovať?!

3. 13ročné pipky, ktoré si myslia, že už sú dospelé. A tie spešl fotky na FB, samozrejme každý deň iné, lebo však treba pridať aktuálnu fotku. Najlepšie odfotenú o zrkadlo, našpúlená huba, cecky ven a hlavne - BLESK!:D A vlastne všetky deti, ktoré pijú a fajčia. A tvária sa opilo aj keď nie sú. Táto doba ide do záhuby...

4. Maslo. Fakt ho neznášam. A je mi z neho na zvracanie.

Desať dní - Deň šiesty

3. srpna 2012 v 23:20 Reťazáky
Den šestý - Pět lidí, kteří pro tebe hodně znamenají (bez jakéhokoli pořadí).

1. Rodičia. Vždy stáli pri mne a urobili pre mňa čo mi na očiach videli. Môžem im byť len vďačná za to všetko, a prestať sa k nim tak zle správať. Ja viem, že raz mi to bude veľmi ľúto.. vlastne mi to je už ľúto teraz. Veľmi ich ľúbim a neviem čo by som bez nich robila. Mala som vďaka nim skvelé detstvo... A neviem si predstaviť, že tu raz nebudú... Radšej keby som to ani nezažila...

2. Monči. Lebo je tu vždy keď ju potrebujem, a zažili sme si v škole niečo podobné. A vlastne nejak všetko to, čo sa nám stane je prepletené a podobné, takže sa vieme pochopiť.

3. Silvi. Lebo vie človeka rozveseliť, aj keď sama nemá dobrú náladu. A milujem tie naše debaty, keď všetko prekrútime na srandu:DDD A keď trepeme úplne od veci a vymýšľame blbosti:DDD (zadychčaná Emma, 35cm, manželka a dieťa:D)

4. Moja babka, ktorá už neni medzi nami... Bola úžasná.

5. No, ľudí som vyčerpala... Takže ďalší je môj psík:) Lebo je úžasne šialený a na druhej strane veľmi prítulný:D Vždy vie potešiť a keď sa na mňa pozerá tymi svojimi očkami mám chuť ho spapať:D A je to psík, ktorého som si vysnívala a želala som si ho celý život, a je presne podľa mojich predstáv. A kúpila som si ho počas môjho najlepšieho obdobia v živote. Zbožňujem ho.

Desať dní - Deň piaty

2. srpna 2012 v 22:32 Reťazáky
Den pátý - Šest věcí, o kterých si přeješ, abys je nikdy nebyl býval udělal.

Tento bod je zvláštny. Ja vlastne vo svojom živote neľutujem nič. Teda áno, ľutujem, ale malo sa to stať tak ako sa to stalo, lebo ma to poučilo.
Ale pokúsim sa nájsť nejaké veci.

1. Nemala som si v prvom ročníku na strednej nechať skákať po hlave od spolužiakov. Mala som sa im vzoprieť a odpapuľovať im. Možno by ma potom nechali napokoji a našli by si inú obeť. Všetko to ale bolo v tom, že takú situáciu, kde sa do mňa ľudia začali púšťať som zažila prvýkrát. Teda zažila som to už viackrát ale vždy to bolo také no... slabé. A toto čo sa dialo na strednej bol fakt brutál. Aspoň pre mňa a moju psychiku. A nikto sa ma nezastal. A ja sa neviem hádať...

2. Možno som autobusovému nemala napísať to, čo som mu napísala. Nehovorím, že by to dopadlo inak ale možno by som z toho mala aspoň lepší pocit (aj keď toto je tiež diskutabilné)... Ale tak som sa snažila neurobiť chybu, že som ich urobila viac než dosť. Teraz s odstupom času sa na to pozerám inak a celé by som to premyslela a spravila inak...

3. Mala som ísť na pedagogickú školu. Vždy som chcela byť učiteľka v škôlke, ale tá škola je v inom meste a mne sa nechcelo toľko cestovať... Ale vlastne to ani neľutujem, lebo aj obchodná ma bavila. A nestalo by sa to všetko čo sa stalo. A keby sa to nestalo, dosť by ma to mrzelo. :D

4. Že som prestala cvičiť. Keď som bola menšia nerobilo mi problém vyjsť na siedme poschodie pešo. Teraz keď prejdem pár krokov už mám dosť. Asi fakt nebolo dobré, že sme na strednej nemali telesnú. Síce tomu som sa najviac tešila lebo ja som telesnú nikdy nemala rada, lebo som drevo, a vždy som ju proste len nejak pretrpela. Ale kondička je dosť dôležitá.

5. Nemala som vyhľadať kamaráta z môjho detstva. Doteraz netuším aký to malo zmysel a kde sa vo mne vzala toľká odvaha:D

6. Nemala som sa pohádať s kamoškou. Nestálo to za to, a len som to posrala.

Desať dní - Deň štvrtý

1. srpna 2012 v 22:38 Reťazáky
Den čtvrtý - Sedm věcí, nad kterýma často přemýšlíš.

1. Nad minulosťou. Dosť mi chýba... A je mi ľúto za niektorými vecami, ktoré skončili. A nepokračujú. Neviem v sebe za minulosťou urobiť hrubú čiaru a ísť ďalej. Viem, že je to chyba ale nepomôžem si.
2. Nad budúcnosťou. Pretože neviem čo bude ďalej. Nemám o tom žiadnu predstavu. A mám pocit, že som jediný človek, ktorý blúdi a nevie kam ďalej.
3. Nad autobusovým. K tomu snáď netreba komentár:D
4. Že by som mala lepšie vyzerať, a inak sa správať. A že by som potrebovala nejakú zmenu.
5. Nad svojimi snami. A ako ich uskutočniť.
6. Nad A. A nad školou. Že ako rýchlo to ubehlo.
7. Nad vecami, ktoré by sa mohli stať, ale nestanú sa. Existujú len v mojich predstavách.:D