Říjen 2012

8. deň - Chvíľa, keď si sa cítil/a najspokojnejšie so svojim životom.

29. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Takže najspokojnejšia som bola asi v detstve. To obdobie som si nadmieru užila, a ďakujem svojim rodičom, že som mala také úžasné a dokonalé detstvo. Aj teraz by som ho chcela zažívať zase. Mňa veľmi bavilo hrávať sa s bárbinami, s plyšákmi a tak podobne. Moja vtedajšia najlepšia kamarátka u nás trávila doslova celé dni. Prišla ráno o deviatej a odišla večer o desiatej. Občas aj po polnoci, keď u nás bola krstná a moji rodičia sa pozabudli:D Výhoda bola tá, že kamarátka bola naša suseda, bývala hneď oproti, takže domov sa chodila len najesť. Ale jedávala aj u nás. A píjavali sme horúcu čokoládu. Doteraz si pamätám ako sme si písali listy, či sa stretneme, a ako sa budeme hrať, a odniesli sme to tej druhej pred dvere, zazvonili a rýchlo sa utekali schovať:D Tiež sme chodili venčiť jej psa, dokonca aj mačku. A hrávali sme pred barákom bedminton. Alebo u nich, keď bola sama doma, sme hrali po celom byte schovávačku. Alebo keď sme skákali z poschodovej postele na vedľajšiu posteľ:D Mne sa vlastne celé detstvo spája s tou kamarátkou.

A druhé obdobie, keď som bola spokojná so svojim životom, sa odohrávalo takto pred 2 rokmi. Keby sa ma aj nejaká psychologička opýtala na moje najšťastnejšie obdobie, opísala by som presne toto. Vtedy mi nič nechýbalo ku šťastiu, vážne som bola spokojná, každé ráno som sa zobúdzala s dobrou náladou a nič mi ju nemohlo pokaziť. Mám pocit, že vtedy som nechodila ale doslova sa vznášala. A usmievala som sa. Tak úprimne. A bez príčiny. A celý čas som ďakovala, že som mohla zažívať to čo som zažívala a že sa to stalo práve mne. (Snáď viete o čom/o kom hovorím...)

7. deň - Tvoje znamenie horoskopu a ako si myslíš, že to na teba sedí.

26. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Vopred vás varujem, že toto bude megamaxisuperultra dlhý článok:D Využila som totiž tento bod na to, aby som si skopírovala z viacerých článkov z netu všetko o vodnárovi. Už dlho som to chcela urobiť, vytlačiť si to a nalepiť si to niekam do zošita, lebo na mňa vodnár presne pasuje. Len nikdy sa mi do toho nechcelo. Preto to dávam sem. Už to stačí len vytlačiť:D

Vy nemusíte čítať celý článok, vyznačila som tam veci, ktoré na mňa pasujú najviac. Takže stačí, ak si prečítate tie:D


6. deň - Napíš 30 zajímavých informácií o sebe.

22. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Toto som už raz písala:D Nájdete to TU, keby vás to zaujímalo, lebo sem nebudem písať tie isté veci ako trubka:D

1. Som jedináčik.

2. Vždy som chcela staršieho brata, aby som mu mohla robiť zle, a aby nosil domov pekných kamarátov:D

3. Chcela som aj mladšieho súrodenca, a nie raz som prehovárala maminu nech znova otehotnie.

4. Ako malá som sa najradšej hrávala s bárbinami, bavilo ma vytvoriť si život aký by som chcela. A mala som asi tristo bárbin (len trošku preháňam) a skoro každá bárbina mala dvojča (čiže som ich mala dve rovnaké) lebo som bola zaťažená na dvojičky a jedno obdobie (dosť dlhé obdobie) som aj ja chcela mať dvojičku, a dokonca som sa hrávala, že existuje. Volala sa Marianna:D

5. Od svojich 6 rokov som závislá na hre Sims:D

6. Od 11 rokov spávam s jedným plyšovým mackom. Ocino mi ho kúpil na meniny.

7. Dosť dlho som verila na Ježiška. A na Mikuláša.

8. Ako malá som mala dvoch žltých papagájov - Korely. Ale v inom období. Obidvaja sa volali Jerry. Prvý zomrel po roku, lebo sme išli na dovolenku a zobrali sme ho k babke. Čo sa mu tam stalo, netuším. Možno sme mu chýbali a myslel si, že sme ho dali preč. Druhého som mala už dlhšie, možno 3-4 roky (neviem presne) a zomrel po mesiaci (13.-14.9.2006) keď sme sa presťahovali do dediny. Volačo sa mu stalo, lebo kríval na ľavú nohu a nevedel roztvoriť ľavé kridlo. Doteraz sa mi o ňom sníva. Mám voči nemu výčitky...

9. Teraz máme dvoch psov - vlčiaka (má 6 rokov) a amerického kokeršpaniela (vo februári bude mať 3 roky). V pondelka (15.10) k nám prišlo malé mačiatko, mali sme ho do soboty, potom nám ho nejakí milí ľudkovia ukradli.

10. Nikdy som sa celkom nezmierila s tým, že sme sa presťahovali. Ale do toho mesta, kde sme bývali, by som sa už nevrátila. Lebo v dedine, a v rodinnom dome je oveľa lepšie než v činžiaku.

11. Mám len jedného bratranca. Nemám ani sesternicu. Len z druhého kolena mám bratrancov a sesternice ale to sa už tak neráta.

12. Ťažko sa zoznamujem s novými ľuďmi. Som príliš hanblivá a obvykle som ticho. Najprv si potrebujem ľudí oťukať, aby som zistila čo im môžem alebo nemôžem povedať. Možno preto ma ľudia tak neberú medzi seba. Byť tichou sa nevypláca:D

13. V poslednej dobe sa snažím riadiť len svojím srdcom a svojou intuíciou. To čo mi radí rozum sa snažím ignorovať. Lebo mám pocit, že iba takto sa dostanem tam, kam sa chcem dostať.

14. Neznášam kolotoče. Teda neznášam na ne chodiť. Vlastne, ani nie že neznášam, ale nemôžem. Koľkokrát by som na ne aj chcela ísť ale nejde to. Kvôli jednému, dosť vážnemu, negatívnemu zážitku z detstva, ktorý tu nebudem opisovať.

15. Doslova neznášam keď sa niekto dotýka mojich vlasov!

16. Nerada nosím sukne a šaty. Práve preto ani žiadne nevlastním:D

17. Neznášam, keď si stanovím nejaký cieľ a vymyslím plán, ako to dosiahnuť, a ľudia mi začnú rozprávať všetky dôvody, prečo by to nemalo vyjsť. A začnú sa smiať, že to neni možné. Fakt vrcholne to neznášam. Lebo ja keď si niečo stanovím, tak som schopná urobiť aj nemožné pre to, aby to vyšlo. A keď to nevyjde, nedám si pokoj aspoň dovtedy, kým nebudem s výsledkom ako-tak spokojná. :D A fakt ma nezaujímajú reči ostatných, a ich názor na vec.

18. Mám silný pocit, že keď som bola malá, tak som mala takú chorobu... neviem jej názov, tak vám ju opíšem. Napr. potrebovala som si vkuse umývať ruky lebo som si myslela, že sú špinavé. Keď som sa sprchovala bola som schopná minúť celú fľaštičku tekutého mydla, lebo som si myslela, že ked to neurobím tak budem špinavá. A tak. Je to choroba. Dávnejšie som o nej čítala. Chvalabohu som ju prekonala. Aj keď ruky si stále vkuse umývam:D Ale tekuté mydlo mi vydrží dosť dlho:D

19. Mám obdobia, keď viem dopredu, čo sa stane. V minulosti sa mi snívali aj sny, ktoré sa plnili. Nebolo to síce také deja vú, v realite sa nestalo presne to isté, s takým istým priebehom, ako v sne. Ale pointa bola vždy rovnaká. A plnilo sa to. Niekedy som mala z toho až strach.

20. Neviem prehĺtať tabletky. Vždy ich rozhryziem a tak prehltnem:D Viem, že sa to nemá tak robiť a blááááááá blááááá:D blá blá blá bláááá:D

21. Či je leto, plus 30 stupňov alebo zima mínus 30 stupňov, vždy musím byť zakrytá s paplónom. Bez paplónu proste nezaspím.

22. Mám dojem, že sa mi žiadne líčenie a ani žiadny účes nehodia a ani nikdy nebudú hodiť, nech by som sa snažila akokoľvek.

23. Milujem dážď a búrku. Sneh. Vianoce. Milujem obdobie od septembra až do februára. Čiže jeseň a zimu. Aj jar mám rada, ale nie až tak veľmi. A leto moc nemusím.

24. Neznášala som škôlku. Neviem prečo, proste mi tam nebolo príjemne. Neznášala som tam poobede spať, a keď pre mňa mamina prišla pred tým ako nás učiteľky uložili spať, tak to bolo pre mňa vykúpenie.

25. Milujem citáty, a raz si nimi oblepím celý dom:D

26. Som nesamostatná a veľa vecí by som bez mojej maminy nezvládla. Som na ňu od detstva príliš naviazaná.

27. Som hypochonder. Stále si domýšľam, že mi niečo je.

28. Strašne túžim ísť k nejakej naozajstnej, nie len akože, veštici. Verím na takéto veci, a som zvedavá čo ma čaká. Viem, že mi nepovie všetko do bodky, ale chcem to aspoň približne vedieť.

29. Nerada chodím do spoločnosti. Teda, celkom rada, ale mám obdobia keď proste sedím doma a tak mi to vyhovuje. A som ochotná vymyslieť si hocičo aby som nemusela ísť von. Ale zas keď niekam chcem ísť, tak aj kvôli tomu som ochotná vymyslieť si hocijakú výhovorku aby som sa tam dostala:D

30. Neznášam umývať riady. Lebo tie zosušené zvyšky jedla sú bleeee. Fuj. A blee. Spravím hocičo iné, len ten riad nech ma nikto nenúti umývať!!!:D


5. deň - Okamih, keď si premýšľal/a o samovražde.

21. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Nikdy som o samovražde nepremýšľala. Som na to až príliš zbabelá.

Teda nerozmýšľala som nad tým, ako to uskutočniť. Uvažovala som len nad tým, aké to je zomrieť vlastným rozhodnutím. Aké to je dať si lieky a proste len čakať čo sa bude diať a vedieť, že už sa nikdy nepreberiem. Fuj. Desivá predstava. Ja sa bojím smrti, a aby som si ju sama privodila tak to určite NIE!

A okrem toho si neviem predstaviť, že by som tu všetko nechala len tak a rozhodla sa navždy odísť. Neviem si ani predstaviť čo by robili moji rodičia keďže som jedináčik. Takže tou samovraždou by som vôbec neublížila sebe ale hlavne rodičom a celkovo rodine.

Preto som nad tým neuvažovala. A ani nechcem uvažovať.

A som ten typ, čo problémy radšej rieši než aby pred nimi mal utekať a hneď sa vzdávať. Rada zdolávam všelijaké životné skúšky, lebo potom sa cítim silnejšia. A okrem toho, som zvedavá na svoju budúcnosť, a chcem toho ešte veľmi veľa zažiť, takže samovražda neprichádza do uvahy.

4. deň - Tvoj názor na náboženstvo.

20. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Hm. Do kostola síce nechodím, ale verím, že niekto-niečo je nad nami. Občas sa aj tak akože "pomodlím" pre niečo, čo chcem aby sa splnilo a keď sa to splní tak poďakujem. Možno sa vám to zdá vtipné, ale vážne to robievam.

Je dobré veriť v niečo nadpozemské, alebo ako to nazvať. Nemusíte chodiť ani do kostola ani nič, stačí len veriť. Len tak pre seba. Človek potrebuje v niečo veriť, to ho posilňuje.

Neodsudzujem ľudí, ktorí veria v Boha, ani nič podobné. Vlastne sa takýmito vecami ani nezaoberám. A dokonca som nikdy nechodila na náboženstvo, takže ani neviem čo viac dodať k tejto téme.

3. deň - Tvoj názor na drogy a alkohol.

19. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Mňa chvalabohu alkoholové obdobie nejak preskočilo. Pravdupovediac nikdy som nemala potrebu ožierať sa každý víkend do kómy a na druhý deň každému rozprávať ako mi je zle a ako už nikdy nebudem piť. A na ďalší víkend sa zase ožrať. A takto dokolečka dokola. Vážne v tom nevidím zmysel a nemám rada ľudí, ktorí nadmerne pijú a to nemajú ani 20 rokov. Berem to tak, že sú v podstate už závislí, a nehovorte mi, že nie, keď pijú každý víkend. A čo bude v neskoršom veku? Pôjdu na protialkoholické? Gratulujem im. Taká super budúcnosť to je no. Čo viac dodať.

A neznášam ani to, ako sa na mňa ľudia divne pozerajú keď poviem, že nepijem. Ešte povedia, že som čudná. A potom ma ani nikam nevolajú. Vážne. Moja spolužiačka raz robila oslavu narodenín, pozvala tam aj ostatné spolužiačky, ale mňa nie. Lebo nepijem. Tuším som jej aj povedala, že keby ma pozvala tak by som ani neprišla. Načo?

A je smutné keď to ľudia berú tak, že bez alkoholu nie je zábava. Vlastne, tento názor mám najradšej. Keď oni povedia, že bez alkoholu sa nevedia zabávať tak to ich vážne ľutujem. Ale smutnejšie je to, že čím ďalej tým viac ľudí toto tvrdí. A keď sa niekam chystajú tak ako prvé riešia to, čo sa bude piť. Od takých ľudí sa vzďalujem na kilometre ďaleko.

Tiež si rada niečo vypijem, ale len pre chuť. Nepreháňam to. A tento fakt viacerí ľudia nevedia stráviť, a rozprávajú mi aké je super byť opitý a že vtedy na nič nemyslíš, a na všetkom sa len smeješ. Ale mať o milión tristo tisíc viac alkoholických zážitkov ako ich rodičia a starí rodičia dokopy, vážne nie je žiadne umenie a Oscara za to nedostanú. Chvastať sa tým môžu jedine medzi kamošmi alebo na fb. Mne to ide jedným uchom dnu a druhým von. A tiež mi je jedno, aké je super byť opitý a blá blá. Ide to proste cezomňa. Bodka.

K drogám ani neviem čo mám povedať. Je to ešte horšie ako alkohol. A ten kto takýmto spôsobom rieši svoje problémy je slaboch a nezvláda život. Ale žiaľ, aj takí ľudia musia byť.

A moc nemám rada ani ľudí, ktorí pravidelne húlia trávu. Lebo čo som si všimla, tak úplne osprostievajú a pomaly im to myslí. A tiež tie ich reči, aké to je dobré... Ach. Mám kamarátku, ktorá začala húliť, a predtým bola úplne šikovná, hneď jej všetko došlo, a teraz keď jej niečo poviem, tak 20 sekúnd na mňa čumí lebo nechápe, a až potom jej to dôjde. Tak nech mi nikto nehovorí, že tráva nezabíja bunky v mozgu.

Ale trávu by som aspoň raz chcela vyskúšať, aj keď by ma museli asi dlho presviedčať, a ubezpečovať, že sa mi nič zlé nestane lebo som o tom nepočula moc pekné veci, a dosť sa toho bojím. Ale zas aby som sa stala závislou, tak to sa mi snáď nestane.

2. deň - Kde by si chcel/a byť za desať rokov a aká dúfaš, že bude tvoja budúcnosť.

18. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Je ťažké písať takéto veci, keďže nikto nevieme ako a kde skončíme. Môžme mať len rôzne plány a predstavy o tom, aká úžasná a dokonalá by mala byť naša budúcnosť.

Každopádne si ale tento bod poriadne vychutnám:D

No takže... 10 rokov je hrozne dlhá doba... ale za ten čas dúfam, že už budem mať pri sebe človeka, ktorého budem nadovšetko ľúbiť a on bude ľúbiť mňa. Áno, znie to ako klišé:D Dúfam, že budeme bývať v rodinnom dome s veľkou záhradou, s garážou, s krbom v obývačke, a že budeme mať podkrovnú spálňu. A dúfam, že budeme mať aj psa (je mi jedno akú rasu). Na názve dediny alebo mesta, kde budeme bývať, mi vôbec nezáleží.

Tiež dúfam, že za tie roky sa dostanem konečne aj k moru ale hlavne do Paríža. Paríž je môj sen už od útleho detstva. Snáď tam pôjdem s tým svojim "vyvoleným" aby to stálo za to:D A odfotíme sa pri Eiffelovke, a pôjdeme si sadnúť do tých Luxemburských záhrad.

Dúfam, že za ten čas, už budem mať za sebou aj svadbu. Lebo áno, chcem sa vydať. Chcem zažiť ten deň, kde sa bude všetko točiť len okolo mňa. Chcem mať oblečené biele šaty a chcem mať skvelý účes. Chcem prijať aj manželovo priezvisko. Ale veľkú svadbu rozhodne nechcem. Stačí menšia, len pre rodinu a najbližších. A chcem mať aj svadobné fotky, a niektoré si nechám aj zarámovať a vyvesím si ich do spálne alebo ich dám na stolík do obývačky.

A keďže za 10 rokov už budem mať pomaly tridsať rokov, tak dúfam, že už budem mať aspoň jedno dieťa. Syna. Bude sa volať Adam. Alebo Tomáš. Alebo Daniel. A aj keď sa strašne bojím pôrodu, tak aj tak chcem minimálne (aj maximálne) dve deti. Bodlo by, keby aj druhý bol syn, lebo dcéru nechcem. Ale keby to bola len predsa dcéra tak by sa volala buď Tamara alebo Gabika.

Nemusíme byť nejak extra bohatí alebo čo, nechcem bývať v paláci a mať upratovačku, záhradníčku a podobné chujoviny. Ale zas dúfam, že peniaze nám chýbať nebudú. Chcem proste viesť obyčajný rodinný život - čo asi niekomu pripadá nudné, ale ja si proste na peniazoch a iných veciach nezakladám, mne ide hlavne o lásku, rodinu a pokoj.

Taktiež ani nerozmýšľam nad tým, kde presne budem pracovať. Chcem len, aby tá práca súvisela s mojou školou, kde by bol skvelý kolektív, a kde by som každé ráno s radosťou chodila. Kde bude pracovať môj manžel, tak to mi je úplne jedno:D

A dúfam, že budeme chodiť každé leto na dovolenky. Nemyslím tým more a 5hviezdičkové hotely. Stačí nejaká chata niekde v prírode - to budem až nadmieru spokojná. Aby sme si po večeroch opekali, a aby som sa s deťmi hojdala na hojdačke. A aby môj manžel s nimi hral futbal (síce to môže aj doma ale chápete:D). A aby sme chodili na vodné bicykle:D

A v neposlednom rade dúfam, že budeme všetci zdraví. Lebo nech to znie akokoľvek, zdravie je vážne veľmi dôležité.

A dúfam, že nebudem musieť riešiť veci ako nevera a rozvod a tak podobne. Na to vážne nebudem mať nervy, to už viem teraz:D A nechcem to ani zažiť. Ale zas kto chce, že?

Tento bod si asi niekde zapíšem, a za 10 rokov keď to budem znova čítať sa dobre zasmejem na tom, aká naivná som bola:D

1. den - tvůj současný vztah, jsi-li nezadaný/á, piš o tom, jaké to je být single

17. října 2012 v 22:15 30 Days Challenge
Keďže som nezadaná, budem písať o tom aké to je:D

Viac-menej som tomu rada, ale aj ja by som občas potrebovala niekoho, o koho by som sa mohla oprieť, kto by tu bol pre mňa, s kým by som snívala... V poslednej dobe si až moc želám mať takéhoto človeka pri sebe. Aby sme spolu zaspávali a aj sa ráno zobúdzali. Aby som mala s kým piť kávu:D S kým chodiť po večeroch na prechádzky (hlavne keď sneží), do baru na kofolu, poprípade na pizzu. Do kina. Alebo sa len tak voziť v aute. Aby sme spolu doma pozerali filmy. Aby som mala koho objať a ku komu sa pritúliť. Aby som nosila jeho mikinu. Aby som mala plány na piatok a sobotu večer. Aby sme spolu ponocovali:D Taktiež by som chcela úplne žiť jeho životom, keďže môj život nie je taký super aby ním niekto chcel žiť. Aby som mohla konečne povedať, že áno som zadaná, áno s ním chodím:D Aby sme sa fotili pri každej možnej aj nemožnej príležitosti (aj keď sa nerada fotím, ale prežila by som to:D). Aby som tie fotky potom mohla vycapiť na nástenku a pozerať na ne. Aby som od niekoho dostávala smsky na dobrú noc. Aby mal o mňa niekto strach. Aby som sa mala s kým hádať a potom zase udobrovať:D

Je toho dosť, o čom zvyknem rozmýšľať. A o čom rozmýšľa asi každý nezadaný človek.

Ale mala som písať o tom, aké je to byť nezadaná a nie o snoch. Vymenujem asi tie výhody, keďže nevýhody single života som uviedla vyššie:D Výhody sú tie, že mám pre seba kopu času. Niekedy je toho času až toľko, že neviem čo od dobroty:D Ale taktiež sa nemusím nikomu prispôsobovať, s nikým sa dohadovať, môžem si dovoliť mať mastné vlasy, vyrážky, neoholené nohy :D A keď nemám náladu tak proste nemám náladu, stiahnem sa do svojej izby a nemusím nikomu vysvetlovať prečo je to tak. A to je vše, čo ma momentálne napadá:D

30 Days Challenge

17. října 2012 v 22:10 30 Days Challenge
Z toľkej nudy, akou sa môže nudiť len nezamestnaný človek, som sa rozhodla, že spravím túto srandu, lebo ma zaujala:D
Pár bodov som tam zmenila. Ľahko aj zistíte, ktoré som vymýšľala ja, lebo sú písané po slovensky. Ostatné sú, pochopiteľne, po česky:D

1. den - tvůj současný vztah, jsi-li nezadaný/á, piš o tom, jaké to je být single
2. den - kde bys chtěl/a být za deset let a jaká doufáš, že bude tvá budoucnost
3. den - tvůj názor na drogy a alkohol
4. den - tvůj názor na náboženství
5. den - okamžik, kdy si přemýšlel/a o sebevraždě
6. den - napiš 30 zajímavých informací o sobě
7. den - tvé znamení horoskopu a jak si myslíš, že to na tebe sedí
8. den - chvíle, kdy ses cítil/a nejspokojenější se svým životem
9. den - tvoje platonické lásky - herci, speváci atď.
10. den - veci, ktoré by ste chceli zažiť alebo urobiť
11. den - nastav svůj přehrávač na náhodný výběr a napiš prvních 10 písniček, které přehraje
12. den - vlastnosti, ktoré si na sebe ceníš a naopak, vlastnosti, ktoré by si radšej nemal/a
13. den - kam by ses rád/a podíval/a nebo přestěhoval/a
14. den - tvá nejranější vzpomínka
15. den - tví oblíbení blogeři
16. den - kým by si sa chcel/a stať na jeden deň ak by sa to dalo a prečo
17. den - tvé úspěchy a neúspěchy za poslední rok
18. den - v co věříš
19. den - kdy jsi nerespektoval/a své rodiče
20. den - jak důležité je podle tebe vzdělání
21. den - jeden z tvých oblíbených pořadů
22. den - jak ses změnil/a za poslední 2 roky
23. den - 5 obrázků známých dívek, které jsou podle tebe atraktivní
24. den - tvůj oblíbený film a o čem je
25. den - tvoje obľúbené skladby, ktoré ťa nikdy neomrzia a prečo
26. den - jaký typ lidí tě přitahuje
27. den - jaký problém jsi měl/a
28. den - něco, co ti schází
29. den - bol/a si už niekedy na dne, keď si si myslel/a, že horšie to už ani byť nemôže? napíš o tom niečo
30. den - tvé cíle na příštích 30 dní

6.október - Ak ťa opustil blízky človek, neplač! Znamená to, že jeho úloha v tvojom živote už skončila.

6. října 2012 v 22:54 Diary
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že prečo niektorí ľudia proste jedného dňa len tak zmiznú z vášho života? Nemusia zomrieť ani nič podobné, ani pohádať sa nemusíte, stačí sa odsťahovať, alebo stačí aby sa skončila škola a každý z vás ide svojou vlastnou cestou, a nikdy sa tie vaše cesty už tak nepretnú? Môže to byť aj najlepší priateľ, s ktorým ste boli nerozlučná dvojka, ale príde ten deň a vy sa rozídete. A už sa nestretávate tak často. Len občas. Alebo si píšete a voláte. Ale aj to potom odrazu pominie. Lebo každý z vás má iný život, do ktorého prídu noví ľudia a vy si už rozumiete lepšie s nimi.

Píšem to preto lebo minule som sa nad tým tak zamyslela... Že v každom období do vášho života príde nejaký človek, ktorého potrebujete a ani sami o tom neviete. Alebo potrebuje on vás. A že ľudia sa nestretávajú len tak náhodou. A keď jeho úloha vo vašom živote skončí (alebo tá vaša v jeho) tak sa odrazu prestanete baviť. Ale nerozídete sa v zlom ani nič podobné (teda áno, môže sa stať aj to) len proste nejak obaja začnete cítiť, že toho druhého už nepotrebujete. A akceptujete to. Možno sa potom ešte stretnete, ale neni tam to puto, čo by malo byť. Ale je to v pohode. Lebo je to tak ako to má byť a aj vy sami to cítite.

Keď sa nad tým úplne zamyslím, tak viem presne povedať, kto v mojom živote hral akú úlohu a ako mi pomohol. Síce zo začiatku to bolelo, keď sme sa prestali baviť, ale teraz je to už v poriadku. Je to zabudnuté a ide sa ďalej.

Vo vašom živote bol každý jeden človek dôležitý. Či to bol váš najlepší priateľ alebo najhorší nepriateľ. Či to boli vaši rodičia alebo vaši starí rodičia a možno aj prastarí... proste všetci, s ktorými ste prišli do kontaktu. Každý vás niečo naučil, a nepriatelia vám dali príučku a vy ste sa vďaka nim stali silnejšími.

Nikto si to ani tak neuvedomuje keď sa to deje. Nikto sa nad tým nepozastavuje. Ale ja, ani neviem prečo, si po čase dávam dokopy veci čo sa stali a napadajú ma také myšlienky, ktoré mi v tom období, keď sa to dialo, ani neprišli na um. Teraz sa na všetko už asi pozerám triezvejšie a z iného uhla pohľadu. A hlavne je tam ten čas, ktorý medzitým ubehol.

Len toľko som chcela. Ja sa inak mám fajn, mám úplne všetko pretočené - v noci som hore a cez deň spím. Čítam knihy. A tak. Bežné veci. Chcelo by to konečne prácu.

...

A dnes sú to dva roky, odkedy som zistila ako sa autobusový volá a odkiaľ je.
Dva roky.
Dva roky.
Preboha.
Dva roky.