Duben 2013

Január 2013

28. dubna 2013 v 16:58 Gallery

Vždy som si myslela, že láska je zmysel života. Že je darom, ktorý si treba vážiť. Zažila som lásku nenaplnenú, pochabú, iracionálnu, ničivú i lásku prchavú. No vždy som verila v jej čistotu.
S údivom pozorujem ľudí, ktorí žijú bez nej, v klamstve, prázdnote, krásnych domoch, vozia sa v skvelých autách.
Ten, kto raz skutočne miloval, to má v očiach. Tú bezmocnosť, ktorá si nevyberá, nemá víťaza a neberie ohľady na morálku či okolnosti. Keď láska umrie nedôstojne, umrie aj kus človeka.
Príbeh zradenej lásky je taký každodenný, že sa nad tým prestávame pozastavovať. Keď sa však žena stáva matkou, zrada zasiahne aj dieťa a bolí tak strašne, že sa takmer nedá prežiť.
Nevedela som to. A potom som sa zaľúbila do černocha.

18.apríl - Spravte dnes niečo, za čo vám vaše budúce Ja poďakuje.

18. dubna 2013 v 16:31 Diary
Dala som sa na toto. V pondelok.:


Čiže dnes mám odpočinok:D Konečne!
Vôbec som si totiž nemyslela, že sa dá dostať z 50 drepov svalovka jak hrom. Prisámvačku, tá svalovka prišla asi po 5 sekundách, čo som skončila s drepmi. A mám ju doteraz. Neviem si sadnúť, a keď si sadnem, tak neviem vstať. A nielen to, neviem sa ani zohnúť, a čupnúť už duplom. A keď chodím, tak sa mi trasú nohy, a koľkokrát sa mi len tak z ničoho nič podlomia kolená. Hotová som. Ale aj napriek tomu som to nevzdala, a "drepovala" som aj v utorok, a aj včera. A pridala som si k tomu aj brušáky. V takom istom počte. A pridám asi aj kliky (ale to už nie toľko veľa:D kliky nedokážem:D ledva spravím dva:D) a keď pôjdeme v sobotu k babke, tak si požičiam od tety aj takú blbosť na cvičenie rúk. Lebo moje ruky sú hroznééé.

Ani neviem vlastne, prečo som sa dala na cvičenie, proste som uvidela túto 30 dňovú výzvu a povedala si: dokážem to!:D A ja to musím dokázať. Síce neviem ako urobím 245 drepov, o brušákoch nehovoriac...:D Ale nevadí. Nejak to musím dať. Ja to zvládnem!:D Zrejme si to rozdelím alebo čo, lebo naraz to nedám, to by som dostala infarkt.

Inak totálne fučím už po 10 drepoch. Stratila som kondičku, v minulosti, ešte na základnej, som vládala za desiatich, v pohode som behom vyšla na siedme poschodie, ale teraz? Myslím, že chyba je tá, že sme na strednej nemali telesnú. Vlastne som sa tomu celé 4 roky tešila, pretože som nikdy nemala rada telesnú, som také drevo hlavne na loptové hry:D A neviem si ani predstaviť, ako by som dopadla, kebyže ju máme, vtedy ma život bil aj bez nej:D Ale tam sa stala chyba, určite. Lebo som sa na celé cvičenie vtedy vykašľala. A neviem či ešte niekedy budem mať takú kondičku ako keď som bola malá, myslím, že už nie. Ale cvičiť by som veru mohla, každý deň aspoň chvílku.:D Ale to treba vysvetliť mojej naj kamoške lenivosti. Jej názor je najdôležitejší:D

Inak vôbec neviem, či toto cvičenie fakt zaberá. Pochybujem. Lebo keby to bolo také jednoduché, tak neexistujú fitká, a všetci by sme mali ukážkové postavy. Ale uvidím po tých 30 dňoch (ak to nevzdám:D). V podstate som sa na to nedala preto, aby som mala super pozadie, ale preto, aby som pre svoje telo začala konečne niečo robiť. Lebo keď nezačnem teraz, tak už nikdy. A dosť ma štve moje brucho, pomaly vyzerám už ako tehotná. A serú ma aj moje ruky. Sú tučné a trasú sa jak želé.

Takže chcem veriť, že mi táto výzva v niečom pomôže:D
Tak isto, ako chcem veriť, že mi to prechádzanie s novinami pomáha:D Lebo cítim, že vládzem viacej chodiť, posledné 4 roky som už po 5 minútach odpadávala, a teraz som aj po dvoch hodinách v pohode. V podstate:D Skôr by som ale prijala, keby som videla nejakú rapídnu zmenu na stehnách. Asi si nahováram aj to, že sa zmenili v niečom, aj keď mi to nikto nepovedal (asi ani nikto nepovie), ale vidím tam nejakú zmenu. Malinkú. Alebo len chcem vidieť?:D Veď predsa nie je možné, aby sa po 3 mesiacoch každodenných prechádzok nič nezmenilo!:D Bože, chcem mať vypracované telo. Ale nie potom. Teraz. Užaj.:D

Inak určite poznáte taký pocit, že presne viete, prečo sa niečo stalo, aký to malo dôvod. Aj keď sa vám to zo začiatku nepozdávalo, a mysleli ste si, že je to na nič, tak po pár mesiacoch vyjde na povrch dôvod toho, prečo vás to postretlo. To isté mám ja teraz s novinami. Presne viem, prečo ma to stretlo. Kvôli tomu, aby som sa denne prechádzala, lebo inak by ma k tomu nikto nikdy nedonútil. A sedela by som naďalej doma. A keby som sa na to prechádzanie fakt, že čírou náhodou dala, tak by som sa na to po jednom dni vykašľala. Lebo takú svalovku, akú som mala v januári keď som začala roznášať noviny, som nemala za celý život. Bolelo ma všetko. Všetko. Doslova. Od vlasov až po prsty na nohách. A trvalo to dosť dlho. A kebyže mám túto bolesť znášať dobrovoľne, tak dovidenia. Končím. Ale tým, že som musela, tak to bolo iné. Ja vlastne vždy niečo robím len preto, lebo musím:D Lebo neni iná možnosť:D (viem, že som s tým mohla skončiť, ale to by som bola slaboška. a doteraz si ďakujem, že som to nevzdala)
Ale tých dôvodov je viac. Nie len prechádzky. Takže som rada za to, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. A že to ešte robím.

Hlášky z Gilmoriek:D

Emily: ,,Lorelai mala by si jesť viac zeleného."
Lorelai: ,,Dnes večer si dám 5 dolárovku."

Michel: ,,Meno mala pravdu, nemali by sme sa s bábätkami rozprávať ako s bábätkami. Nie je to dobré pre ich vývoj. Preto som obvoval všetkých svojich známych a povedal som im, nech sa s bábätkami nerozprávajú. Najlepšie vôbec."

Michel: ,,A keď sa mi bude chcieť grcať kam to chceš? Na terasu?"

Michel: ,,Čo sú tieto zelené veci s krídlami?"
Michel: ,,Tie zelené veci sa so mnou chcú hrať."
Michel: ,,Nieeeee mýlil som sa! Oni na mňa útočia!"

Rory: ,,Čo sa deje medzi tebou a Jasonom? Boli tam nejaké vibrácie."
Lorelai: ,,Čože? To bolo vidno? Videli to aj Emily a Richard?"
Rory: ,,Nie. Oni nie. Len ja."
Lorelai: ,,Čo keby sme spolu išli na rande?"
Rory: ,,Všetci traja?"

Michel: ,,Nemôžem ísť dnu. Sookie ma nepustí."
Lorelai: ,,Prečo?"
Sookie: ,,Kýchol."
Michel: ,,Pred piatimi dňami!"

Lorelai: ,,Prečo je tu toľko ľudí? Je sobota ráno! Má sa spať!" (tá Lorelai, to jak ja:D toto isté si hovorím aj ja, keď v sobotu ráno roznášam noviny, a plno ľudí je vonku:D)

Jason: ,,Nie je to obyčajný pes. Neposlúcha na sadni alebo ľahni. Ale: posuň sa doľava."
Lorelai: ,,Vie aj do prava?"
Jason: ,,Nie. Cvičíme len doľava. Keď narazí do steny, otočím ho."

Michel: ,,Hral som s ním palacinkovú hru."
Lorelai: ,,Palacinkovú? Tú nepoznám."
Michel: ,,Ide o to, že zabalíš dieťa do deky, potom si čupneš, a gúlaš ho po zemi tam a naspäť. Keď som to robil, smial sa, škeril, a potom sa mi odkotúlal pod posteľ. A zasekol sa. Chvíľu plakal, no a potom zaspal, tak som ho nechcel budiť."
Lorelai: ,,Dejví sa ti zasekol pod posteľou?"
Michel: ,,On sa volá Dejví?"
Lorelai: ,,Nevieš ako sa volá?"
Michel: ,,Ja som ho volal Trampie. Myslíš, že to použije proti mne?"
Lorelai: ,,Tak poď nadvihneme posteľ a vyberieme ho odtiaľ."
Michel: ,,Nemôžeme len tak nadvihnúť posteľ."
Lorelai: ,,Chceš radšej aby Sookie našla Trampieho zaseknutého pod posteľou?"

Lorelai: ,,Bol si na večierku. A mal si spoločnosť."
Jason: ,,Hej. Mal."
Lorelai: ,,Emily hovorila, že nemala spodnú bielizeň."
Jason: ,,Emily nemala spodnú bielizeň?"
Lorelai: ,,Nie. Tá žena s ktorou si tam bol."

Jason: ,,Mám ľahký spánok. Knihy, televízor alebo pekná žena v posteli by ma rušili."
Lorelai: ,,Pekná žena je až po televízore?"
Jason: ,,Bol drahý."


10. apríl - Nádej, to je tichý hlas v našom vnútri, ktorý stále šepká možno a to aj vtedy, keď už celý svet kričí nie...

10. dubna 2013 v 22:15 Diary
Hneď na druhý deň, po tom mojom poslednom článku, sa mi nálada zlepšila o 180stupňov. Asi som sa len potrebovala vypísať a dostať to všetko zo seba von. A teraz mi už náladu nič nepokazí, lebo vyšlo konečne slniečko, je teplo, a ja konečne nemusím nosiť zimnú bundu a čiapku. Aleluja. Snáď sa to už nepokazí. Teda, dúfam, že snežiť už nebude!

Tento článok sa chystám napísať už asi týždeň, tak sa nezľaknite toho, že je moc dlhý. Je viac vecí, ktoré chcem napísať, aj keď nie sú až tak moc dôležité:D (píšem ho dnes už druhýkrát, lebo sa mi vypol notebook, pretože som ho nedala nabíjať, aj keď ani ma na to neupozornil, že by bol príliš vybitý. a samozrejme, word sa mi neuložil. do kelu. ale dostala som možnosť ho aspoň skrátiť, lebo predchádzajúci bol moc moc moc dlhý).

- V minulom článku som spomínala jednu Kávičku. Že ma ohovárala. Ale ona asi bude aj napriek tomu v mojom tíme:D Pretože včera ma upozornila, že jeden ujo sa sťažuje, že mu chodia príliš neskoro noviny, a to len kvôli tomu, že ja ich občas dávam druhému ujovi, aby ich tomu prvému odniesol, lebo sú susedia. A vraj, ten druhý ujo ich najprv prečíta a až potom odnesie tomu prvému (uff. snáď som to napísala zrozumiteľne). Ja som od začiatku tušila, že tá jeho ochota má nejaký zádrhel. Lebo sa mi sám ponúkol, že ich odnesie. Ja som ho zo začiatku aj podozrievala, že vôbec nie sú susedia a klame ma a tie noviny si necháva, lebo som ho videla vychádzať z iného domu. Ale na ďalšíkrát som ho sledovala, a odbočil do ulici, do ktorej mal. Ja som tej Kávičke teda povedala, že ich už tomu druhému ujovi nebudem dávať... ale neviem. Bolo fajn, keď ich bral. Lebo ísť do tej ulice kvôli jednému domu sa mi niekedy vážne nechce. A neviem prečo sa tak hrnú čítať ráno noviny. Nie je to jedno kedy?
A včera sa ku mne pripojil ďalší pes. A zasa akurát keď som išla na hlavnú, kde chodí 321532654 áut. A zasa som tŕpla, že ho zrazí auto. Neviem prečo mám ja stále šťastie na psov. Tento so mnou dokonca išiel až pred dom, odišiel až keď som zavrela bránu.

- Inak, človek by povedal, že za tie tri mesiace prechádzania sa po celej dedine, cca 2 hodiny (minimálne), schudnem. Ale ja som pribrala. Neviem presne či kilo alebo dve, lebo ako som na váhe zbadala, že tá ručička ukazuje viac ako má, tak som rýchlo zliezla dolu. Akože, je pravda, že v poslednej dobe veľa jem... a stále... ale... myslela som si, že tým prechádzaním sa to vyrovná. Chápete. Že to jedlo sa tou chôdzou vyparí. Aj s tukmi. Ale nie je to tak. A aj mi prišlo čudné, že na jedných rifliach sa mi ťažko zapína gombík, a pred pár mesiacmi to problém vôbec nebol. Ale myslela som si, že sa mi to len zdá. Ale nezdá. Je to krutá realita. Som tučná:D

- Minulý týždeň, zo štvrtka na piatok, sa mi sníval taký pekný sen. Že sa o mňa snažil nejaký chalan. A ja som ho najprv odmietala, ale potom som povolila. Lebo bol hrozne milý a zlatý. Vlastne tento sen bol dosť dlhý, ale ja si podrobnosti vôbec nepamätám. Mamina hovorila, že sny zo štvrtka na piatok sa splnia (teda, že sa to tak hovorí). To mi mohla povedať už skôr, pred takými 2-3 rokmi:D Istotne by som si zapisovala, ktorý sen sa mi v ktorú noc sníval:D Ale nemuselo by to tak byť, lebo v tú noc sa mi ešte aj snívalo, že ocino zbil maminu. Čo znamená, keď máte v sne strašné nervy na rodiča?:D

- Inak s maminou sme mali v sobotu deň farbenia vlasov. Ja som farbila vlasy jej, ona mne. Obávala som sa, ako to dopadne, lebo ja som farbila niekomu vlasy prvýkrát v živote:D Ale dopadlo to nad moje očakávania. Podarilo sa mi to. Dokonca som mamine kúpila aj peknú hnedú farbu, a to keď som ju kupovala, tak asi polhodinu som rozmýšľala, ktorú mám zobrať, aby nebola moc tmavá, ale ani moc bledá. Ale trafila som. Aj ocino ju pochválil. A ja som znova červenááá:D

- A fičíme momentálne na Anne zo zeleného domu. Už sa teším na nedeľu, lebo som zvedavá ako to dopadne. Gilbert je teraz na vojne, a Anna išla za ním, a ja sa bojím, že Gilbert zomrie. Ak náhodou viete, ako sa to skončí (čo predpokladám, že viete) tak mi to nepovedzte. Chcem sa nechať prekvapiť.
V Sultánovi teraz všetky deti vyrástli, a ja sa teším:D Mehmed vyzerá ako playboy:D Pripomína mi chlapov, ktorý fotia spodnú bielizeň. Totálne tak vyzerá:D Ale mne sa aj tak najviac páči Mustafa:D Pozerávate niekto Sultána?
A v Gilmorkách ma štve, že tam už nie je Jess. Som zvedavá kedy sa vráti.

- Minulú noc sa mi sníval sen s autobusovým. A bol to jeden z tých super živých snov. Začalo to tým, že som mu stále sledovala profil na fb, kde dosť vecí pridával, aj svoje fotky, a potom som objavila takú akokeby stránku, kde písal články, tak som ich čítala. A pokračovalo to tým, že fb mi sám od seba spravil takú zákernosť, že dal možnosť, že sledujem autobusového (viete čo myslím. tá funkcia sledovania čo tam je) a ja som to nevedela zrušiť. Potom som sa ocitla u nich na dvore:DDD Bola som schovaná za takým múrikom (nemyslite si, bola som tam pre to, aby som zrušila tú funkciu sledovania, lebo sa to dalo len z jeho počítača a z jeho fb účtu. čo neviem prečo a ako, ale však sen) a aj autobusový bol akurát na dvore, neviem či si bol zapáliť, či dával psom jesť, alebo čo robil, fakt neviem. Len viem, že ma zbadal, a ja som utiekla preč. On išiel za mnou na bicykli:D Dobehol ma a potom ani neviem čo sa dialo, len viem, že sme mlčky sedeli dosť blízko seba a bolo to dosť... fúúú. A ja som sa ho nakoniec opýtala, či sa na mňa hnevá (za to, že som bola u nich na dvore) a on, že nie. A tým aj sen asi skončil. A ja som sa zobudila celá povznesená:D

- Keď sme už pri ňom... tak za týždeň tu bude taká diskotéka. Ale zrejme na ňu nepôjdem, lebo mi to príde hrozne drahé, a je mi ľúto za to vyhodiť toľko peňazí, keď sa tento mesiac chystám nakupovať. A okrem toho by som tam nemohla byť dlho, keďže je to v piatok, a ja v sobotu vstávam, a v ten deň potom ideme k babke na oslavu. Ale to je jedno. Ide o to, že si už nejaký ten čas predstavujem, že tu bude takáto akcia, a ja tam pôjdem a bude tam aj on a tak... A vlastne neverila som vôbec tejto mojej predstave, že by sa splnila, lebo v našej dedine takéto akcie nebývajú... Teda ani som nerozmýšľala nad tým, či by sa to mohlo alebo nemohlo splniť... Len som si to proste predstavovala. A ako som predvčerom objavila túto udalosť na fb, normálne som ošťastnela:D Lebo sa mi naplnila predstava. Bude tu akcia. Len s tým rozdielom, že ja na nej nebudem. Ale to je jedno. Ktovie či tam bude vôbec on, ale pri mojom šťastí... Mne v podstate bude stačiť aj jeho nová fotka:D Kľudne mi dajte facku:D (ale neberte mi ilúzie:D aj tak vás nebudem počúvať:D) Ale sny sa plnia. Tu je dôkaz. A ani nemusíte veriť tomu, že vaša predstava sa naplní. Ono, tá vec, ktorej neveríte, tak sa splní. Je to taký humor osudu, alebo niekoho tam hore, že všetko je možné:D

- A dnes. Dnes mi jeden postarší ujo povedal, že vyzerám pekne. Fór je v tom, že som mu neuverila, a ešte v tom, že ma to ani nepotešilo. Lebo mám takú sprostú vlastnosť, že neverím komplimentom. Mám pocit, že mi vtedy ľudia klamú. A tými komplimentmi sa mi vysmievajú. A dnes som sa vôbec ale vôbec necítila pekne (vlastne sa tak necítim nikdy). Mala som mastné vlasy v cope, a na vrchu hlavy som mala látkovú šatku aby to nebolo tak vidno. A okuliare, v ktorých som vyzerala ako cecemucha (btw. ktoré keď som si kúpila, tak som ich milovala... ale teraz... treba mi nové okuliare). A preto som mu neuverila.:D
A minule ma jeden dedko zastavil, a začal mi rozprávať, že ide do Hs. (to je skratka pre jednu dedinu) pre mobil. Lebo ho tam zabudol. A nemôže sa "dovolávať":D. Vlastne mi najprv povedal, že ide "pre všetko do Hs.", čomu som nerozumela lebo to povedal po maďarsky, a keď mi to preložil, tak som to aj tak nepochopila, ale čo už. Ale keď to potom povedal jednej tetke, tak tá sa išla pošťať od smiechu, čiže to je po maďarsky hrozne vtipné (asi preto, lebo sa to rýmuje) ale bohužial v slovenčine je to odveci. A ešte mi povedal, že si mám nájsť muža, ktorý si ma bude vážiť.:):D

- A posledná vec je tá, že som si kúpila super skvelú voňavku. Z avonu. V poslednej dobe sa mi žiadna voňavka nepáčila, a nie len z avonu, ale aj z obchodov. Ale táto... Ako som listovala predchádzajúci katalóg, tam som pri nej mala pocit, že si ju mám objednať. A dobre som spravila. Hneď som sa s ňou navoňala a cítila som ju zo seba aj o tri dni (a to som sa každý večer sprchovala!:D). Všetko mi od nej teraz vonia. Aj zimná bunda, aj mikina, ktorú som mala posledné dva dni na sebe (a to som sa navoňala len včera, dnes nie), aj vlasy, a aj mamina mi hovorí, že keď okolo mňa prejde, tak ju cíti.
Ja mám totiž tendenciu stále meniť voňavky. Nikdy som nemala dve rovnaké (len raz). Lebo mňa jedna voňavka dosť rýchlo omrzí, začne mi smrdieť, niektoré prestanem po čase zo seba cítiť. A ani neviem čo je horšie. Lebo ja keď necítim zo seba voňavku, tak to je dosť zlé. Ale túto zo seba cítim až až, a páči sa mi to:D A ani si jej nemusím dať veľa.
Okrem tejto, ma zaujala tak moc už len jedna. Kúpila som si ju prvýkrát na Vianoce 2008 a pripomína mi sss-ho. Potom som si ju kúpila ešte o 2-3 roky, a tak som si ju šetrila, že ju mám doteraz. Len, keď si ju dám, tak ju zo seba už necítim. Takže, už ju ani nepoužívam.:D
Prikladám aj fotky tých dvoch:D


To je tá nová. :) Dúfam, že ma tak skoro neomrzí...:D


Nová a tá, ktorá mi pripomína sss-ho:D


Kiež by to tak bolo... myslím, že je to skôr opačne.


P.S. 1: Minulý mesiac som sa čudovala, že už je marec. Teraz sa čudujem, že už je 10.apríl. Strašne rýchlo mi letí čas. Strašne. A začína ma to iritovať.
P.S. 2: Náhodou som si vymazala z pokecu všetky emaily. Snáď som v nich nemala uchované niečo dôležité...
P.S. 3: Začínam si myslieť, že som zubárke dala zlé číslo, lebo mi má volať a ešte stále nevolala (už je to týždeň).
P.S. 4: No moc som článok neskrátila:D... Ale mám pocit, že tento som napísala lepšie ako ten predtým.

No two persons ever read the same BOOK.

7. dubna 2013 v 14:30 Gallery

Podstatné v mojom živote bolo to, že som vždy mala všetko a nič. Doslova.
Boli všelijakí muži a poviem priamo, bolo ich viac ako VEĽA, ale ten jeden môj sa mi zrejme zďaleka vyhýbal. Je to, ako keď sa zobudíte ráno po strašnej opici a trápi vás hrozný smäd. Hlcete vodu priamo z kohútika, hlcete ako besné, ale stále ste ho neuhasili. A už ani nevládzete piť, no aj tak vás trápi ten desný smäd. Ostatné baby na mňa strašným spôsobom žiarlili, lebo zdanlivo to vyzeralo, že sa o mňa trhá celý mužský svet. Aj sa trhal.
Ale kde bol ten pravý, ani čert netuší. Spokojnosť a naplnenie v mojom živote žiadne.
Večne som rozmýšľala, kde sa stala chyba. Otec ma ani nebil, ani netýral, takže som nemala pocit, že musím silou-mocou hľadať chlapa, ktorý mi akože nahradí to, čo som celý život mala doma ako zakódovanú mustru. Nepotrebovala som nikoho, kto ma bude otĺkať alebo udupávať vlastným egom a ja budem skalopevne presvedčená, že to je to správne.

Kľúčové zóny tváre a ich pridružené orgány.

6. dubna 2013 v 15:07 Zábava
Veľmi ma to zaujalo a preto som sa rozhodla, že to sem dám. Neviem síce, či je to pravda alebo nie, ale viackrát som už čítala podobné veci, takže na tom určite niečo bude.:)

Btw. nehodí sa to do rubriky Zábava, ale nevedela som kam to mám dať, a vytvárať kvôli tomu novú rubriku som nechcela, tak isto ako som nechcela aby to ostalo nezaradené...


Aké zmeny si všímame a čo naznačujú?
Kľúčové zóny tváre a ich pridružené orgány:

Čelo: tenké črevo, pankreas, pohlavný systém
• Začervenanie alebo suchá, šupinatá pokožka - je prejavom nedostatku tekutín v zažívacom trakte.
• Akné - v tejto zóne predstavuje zažívacie ťažkosti (nedostatočné vyprázdňovanie - intoxikácia).
• Hlboké vrásky na čele (ktoré nie sú procesom prirodzeného starnutia) - môže naznačovať poruchu funkcie čriev z nesprávnej životosprávy.
• Vrásky medzi obočím (ktoré nie sú procesom prirodzeného starnutia) - môže označovať problémy v oblasti pečene.
• Spánková oblasť - poukazuje na poruchy slinivky brušnej (pankreas).