Listopad 2013

17.november - Nehľadáme lásku, hľadáme spôsob, ako ju v sebe zažať. A ten druhý nie je tvoja láska, je len palivom tvojej lásky.

17. listopadu 2013 v 22:27 Diary
Dosť dlho som sa neozvala... Ale vec sa má tak, že posledné tri týždne na tom psychicky nie som bohvieako...

Posledný článok, ktorý som písala, bol dosť no... plný otáznikov. A veľa z vás ho ani nepochopilo... Napísala som, že to všetko, o čom som v tom článku písala, vysvetlím. Ale rozhodla som sa, že nič konkrétne o tom písať nebudem. Hlavne nie na blog. Lebo nechcem aby o tom vedelo zbytočne veľa ľudí... Lebo je to dosť osobné.

Prvý týždeň po tej mojej PNke bol celkom fajn. Aj keď celý svet mi vracal to, že som si dovolila byť dva týždne doma... pretože som mala balíkov jak nasratých. A nevedela som sa zmestiť na bicykel...

A uvedomila som si, že Kelly má taký život aký chcem ja... Už sa ma to myslím, niekto pýtal, že koľko má rokov. Ona má nejak 37 a Holly má 36. No a Kelly... má dve najlepšie kamarátky, s ktorými behá na kávu, a všade inde... Stoja pri nej. Sú tu stále pre ňu. Opora jak delo. Má manžela, deti... Stále má nejaké plány. Buď s mužom, alebo s deťmi, alebo s kamarátkami. Minule bola na bowlingu. Má plno známostí. Vie si hocičo vybaviť. Má o čom rozprávať...

A ja? O čom mám rozprávať? Že každý piatok, jak dojdem domov z roboty, tak zaľahnem a spím jak zabitá, lebo ma celý môj život ubíja. Nikam nejdem. V sobotu spím celý deň tiež, potom skočím na net, pýtam sa sama seba, na čo to bolo dobré a zas idem spať. Nikam nejdem. A ešte riešim to, že nemôžem pozerať Duel Farmy. Bože, nechcem sa v sobotu večer rozčuľovať nad tým, že telka je obsadená!!! A v nedeľu? V nedeľu obvykle nemám náladu... a mám nervy. Ani sama neviem na čo. Asi na to, že víkend rýchlo ubehol. Ale aj keby víkend trval 7 dní, tak ja ich proste prespím.

Ano, ja viem, že by to chcelo zmenu. A že by som sa mala posnažiť. Ale ja som sa už toľko snažila, že nevládzem... Nevládzem už viac. Preto sa len prizerám ako mi život preteká pomedzi prsty. Lebo aj tá snaha je dobrá tak na dve veci. Nikdy sa nič prevratné nestane, aj keď mám oči otvorené dokorán, a očakávam ju s otvorenou náručou. Nič. Nikde nič.

Ja: ,,Spadla mi kopočka."
Kelly: ,,Niekedy kopočka ostane stáť, keď sa na ňu škaredo pozrieš. Ale musí to byť fakt škaredý pohľad. Fakt. Mám s tým skúsenosti za posledné dva týždne, keď si chýbala..."

Kelly: ,,V horoskope mám, že mám ísť do prírody."
Ja: ,,Choď cez les. Máš ich po ceste aj dva."
Kelly: ,,Aj môj manžel má v horoskope, že má ísť do prírody. Musíme v prírode niečo poriešiť."

Kelly: ,,S Hollyným svokrom sa spolu vždy nežne porozprávame."
Ja: ,,Čo znamená nežne?"
Kelly: ,,Vždy sa ma tak milo opýta, ako sa mám, a povie mi, že druhého ma čaká. Občas sa opýta aj na Holly, aby sa nepovedalo..."

Ja: ,,Čože? Ja dnes nemám balíky? Ako je to možné? Niekde sa musela stať chyba. Kde mám zavolať? Do Gg. alebo do Ba?"
Kelly: ,,Hej, zavolaj tam. Že na teba zabudli."

Alebo raz dávnejšie... Kelly: ,,A Emily dnes nemá balíky. Povedala, že sa bude cítiť ako bez ruky."

Ja: ,,Ty máš len dve tašky?"
Kelly: ,,No, ale v jednej sú letáky."
Ja: ,,Takže máš len jednu tašku?!!!"

Šmarila som letáky do košíka na bicykli.
Kelly: ,,Čo si to dovoľuješ k tým letákom?!"
Ja: ,,Veď som bola jemná..."
Kelly: ,,Jemná? Musím varovať dvojičky. Zničíš im ich pekné tváričky."

(keď bolo 29teho)
Kelly: ,,Podľa mňa máš najlepší rajón." (irónia, lebo som zas bola nabalená)
Ja: ,,Podľa mňa tiež."
Potom vonku, keď som sa snažila uložiť na bicykel.
Ja: ,,Nevymeníme si rajóny? To len tak vyzerá, že toho mám veľa... Inak to vôbec nie je pravda. Pohoda to je."
Už aj ľudia sa na nás smiali, jak som sa snažila uložiť si letáky a balíčky do košíka:D
Kelly: ,,Nejak ti to tam nevychádza..."
Ja: ,,Boh mi bol toto dlžný. Čo som zas komu urobila?"
Po dlhej chvílke.
Ja: ,,Už som. Konečne. Už je určite aj tridsiateho:D"

Kelly: ,,Môžeš brať aj na môj rajón letáky. Si chcela meniť, tak aby si si zvykla."
Ja: ,,Aj na tvoj aj na môj?... No môžem, len ma potom nájdete niekde obesenú."

Ja: ,,...a ja cez prázdniny..."
Chcela som povedať, že na PNke:D:D:D:D aj som sa po sekunde spamätala, a začala som si klopkať po čele: ,,Že prázdniny...":D:D:D:D:D Kelly sa len usmievala, a zakývala hlavou, že chápe čo som myslela:D
Poštové prázdniny:D:D:D:D:D:D:D Prázdniny na pošte:D:D:D:D To nič, že sa smejem vlastnému fóriku:D

Ja: ,,Koľko máš tašiek?"
Kelly: ,,Dve."
Ja: ,,Ja tri..."
Kelly: ,,O jednu vyhrávam."
Ja: ,,Ty vždy o jednu vyhrávaš. Keď ja budem mať jednu tašku, ty nula."
Kelly: ,,A čo budem roznášať?"

Ja: ,,Budem taká milá, pomôžem ti, a zoberem poštu pre dvojičky."
Kelly: ,,Ježiš, ďakujem."
Ja: ,,Ale fakt, len ten jeden dom."
Kelly: ,,To mi inak strašne pomôže."

______________________________________

Ďalší týždeň... no začalo to gradovať. Nálada na bode mrazu. Zas som mala plno balíkov, a už som sa to moje zúfalstvo nesnažila ani skrývať. Kelly to na mne videla. A ľutovala ma. Teda nepovedala to, ale je to na nej vidno. Vidím na nej, že vidí (:D), ako veľmi odtiaľ chcem odísť. Dokonca mi dovolila vo štvrtok aby som si kúpila Emmu ja:D Lebo nám chodí vždy len jedna. A deň predtým sme sa pohádali, ktorá si ju kúpi. A vo štvrtok jej hovorím, že však zober si ju ty. Mala som proste v piči nejakú Emmu. A ona potom, že zober si ju ty, že ona aj tak pôjde do mesta ešte dnes, tak si ju kúpi tam.

Jaj ozaj, a celé dva týždne, čo som nastúpila po PNke chodili politické letáky. Čiže dva týždne vkuse sme to vláčili, zastavovali sa pri každom dome... A to je dosť ubíjajúce. Každý deň. Stáť pri každom dome. Plakala som z toho.

A ten piatok som mala 60 doporučených... Super, nie?
A vedúca tam mala dcéru, ktorá nám rozprávala vtipy. A fakt sme asi blbé alebo čo:D lebo ani jeden vtip sme s Holly nepochopili:D Dcéra nám musela vysvetľovať obsah, my nič a potom aj pointu a my nič:D Zničujúci týždeň to bol. Hlavne kvôli tým letákom. Proste som bola mimo po fyzickej aj po psychickej stránke.
A potom v sobotu som spala do pol piatej... Myslím, že to hovorí samo za seba.

A bola som na tom tak... že ma ani nepotešilo to, že som stretla tú moju susedku, s ktorou sa chcem zoznámiť... A že sme sa aj "rozprávali". Teda, bolo to tak, že bola na pošte, a medzičasom sa pošta zamkla, a potom som jej odomykala...
A nepotešilo ma ani to, že som stretla jedného chalana, s ktorým som sa dosť bavila na základnej. A mala som ho rada.

Nabalená Kelly: ,,Už viem, ako sa cíti Ježiško."

Kelly spievala. Ja: ,,Vydaj cédečko."

Kelly: ,,Hééj, ja ti spievam, a ty ma nepočúvaš!"
Holly: ,,Ale ja som sem pre iné prišla."
Kelly: ,,Ale mohla si si vypočuť moju pesničku."

Holly: ,,Ježiš. Tento má doporučený. Možno bude doma, možno nie."
Kelly: ,,Tak ľudia väčšinou buď sú doma, alebo nie sú."

Ja: ,,Kelly, teraz sa modli. Nech toto všetko napchám to jednej tašky."
V tom tam prišla Holly, a začala nám, teda Kelly, niečo rozprávať.
Kelly: ,,Počkaj. Teraz nemôžem. Modlím sa."

Holly: ,,Hneď som tu. Potom mi otvorte."
Ja: ,,Nie. Ja nie. Ja nemôžem. Ja mám veľa práce."
Holly odišla…
Kelly: ,,Mám ju prefackať?"
Ja: ,,Budeš taká zlatá?"
Po chvíli sa Holly vrátila, mala so sebou aj kľúče, čiže si odomkla a hovorí: ,,Poistila som sa.":D

Ja: ,,Zistila som, že aj druhá dvojička má frajerku…"
Kelly: ,,Vidíš. Zaváhala si."

______________________________________


No a tento týždeň... Už hneď pondelok ráno bol nahovno. Po ceste do roboty som zistila, že mám defekt... A vyhŕkli mi slzy. Z toho zúfalstva. Mala som chuť otočiť sa a ísť domov, a prerevať celý deň. Z toho, aká som už vyčerpaná, a ešte sa mi stane taká maličkosť, ako defekt na kolese. Ako keby som toho nemala dosť aj bez toho. Ako keby som si ani nemala vydýchnuť. Poznáte to, čakáte, že ďalší týždeň bude v pohode, že ste si už odsrali to svoje. Ale nie. Nešťastie pokračuje.
Holly na mňa v ten deň viackrát strašne vybehla.
A ja, ako som si triedila poštu, som sa snažila zadržať slzy ale nešlo to... Cítila som ako červeniem a ako sa mi začínajú lesknúť oči. Stále som mala chuť ísť domov revať... A bola som presvedčená o tom, že od decembra dávam výpoveď... Že to tam ďalší mesiac už nezvládnem... Ale to by mi potom nevyšli plány. Nemala by som peniaze. A tak. Takže tam trpím ďalej.
Kelly to na mne zas musela vidieť. Pretože mi potom hovorila, že nech serem na to. Nech serem na pocity:D

A čakajú ma asi najhoršie týždne... Už by som mala byť na to zvyknutá. Pretože sú dovolenky, a ony dve si to tak rozkúskovali, že stále bude niektorá z nich chýbať... Takže do konca decembra bude ešte sranda...

Ale v stredu som potom rezignovala. Povedala som si dosť. A začalo mi byť všetko ale že všetúčko jedno... A hneď sa veci zmenili. A boli ako tak znesiteľné a prežiteľné. V rámci možností. A v rámci toho, že som si stále opakovala, že pohoda, to zvládaš.
A tentoraz ma potešilo, že som stretla toho môjho kamaráta zo základnej. Aj keď sme sa len pozdravili... Debata žiadna. Ale nevadí. Aj to príde.

Kelly: ,,Dnes som ti ešte nespievala…"
Ja: ,,Nemám náladu dnes."
Kelly: ,,Ale dnes som ti ešte nespievala."

Ja: ,,Chcem sa zabiť!"
Kelly: ,,Aby ti dvojičky dávali umelé dýchanie? Musíš ísť ale tou trasou, kde oni bývajú. A možno ani nie oni ti budú dávať umelé dýchanie:D Dvojička pôjde zavolať tučného suseda, že: Klepla u nás, čo s ňou? Pomôžte.":DDDDDDDDDDDD

Ja: ,,Nemôžem si dať ani dole čiapku. Budem mať ščapnuté vlasy."
Kelly: ,,Noa? Kto ťa tu vidí? Dvojičky tu nie sú.":D

Ja: ,,Ja viem, že mi závidíte môj rajón."
Kelly: ,,Hej, po ničom inom netúžim, len po tvojom rajóne."
Ja: ,,Podľa mňa ja by som v pohode stíhala chodiť aj do Hs. a Ds."
Kelly: ,,No veď, ja neviem prečo tam nechodíš."

Holly: ,,Inak zas mi chýbajú perá."
Kelly: ,,Jak zas? Ja som ti ich nebrala."
Ja už otočená na Kelly, lebo sme akurát odchádzali do ulíc (ale Holly nás počula): ,,Ja som jej tam včera jedno vrátila, lebo mi ho dala jedna baba, že si to u nich zabudla. A ona povie, že nemá perá, chápeš to?:D"
Kelly: ,,Veď bohvie kde ich dáva a potom sa na nás vyhovára:D"

V stredu som stretla tak zlatého chalana:D Ako neni pekný. Ale hrozne hrozne hrozne zlatý:D Mala som k nim doporučený a to je vlastne firma… A ich otec, teda konateľ tej firmy zomrel… Čiže ja ani nejdem dnu, lebo vždy podľa áut viem, že či tam sú alebo nie, lebo ak tam nemajú autá, to znamená, že len robotníci tam sú. No a teraz som videla tohto chalana, akurát keď som tam zastavila, tak on vošiel do dvora s autom. Ešte si hovorím, že však ma videl, o chvíľku vyjde von. A on, dilino, išiel až úplne dozadu do dvora. Hovorím si, serem naňho, nebudem ho naháňať, veď vyjde. Snáď. Ako potom začal aj tak pomaly cúvať z toho zadku odtiaľ:D Ale skôr to vyzeralo, že nevie čo chce:D Ale nakoniec sa otočil, dupol na plyn, a pri mne, teda pri bráne zabrzdil, ešte ani auto nezastavilo, on už bol vystúpený z auta (ja neviem, či som zaspala dobu, ale fakt neviem, kedy stihol vystúpiť:D) a úplne priateľský bol, mi hovorí, že to je bratova firma (ten doporučený:D), a že nech nechám lístok, lebo on to zrejme nemôže podpísať:D Skoro ma ani k slovu nepustil…:D A tak. Jujky:D

Doobeda.
Ja: ,,Dúfam, že bude Priezvisko doma, lebo má balík.
Holly: ,,Nebude. On pracuje."
Ja: ,,Ale ja keď som tam bola, tak mne vždy otvoril."
Holly: ,,Ano? Mne nikdy."
Kelly: ,,To lebo Emily sa mu páči."
Poobede.
Ja: ,,Tak ste ma nabláznili s Priezviskom:D Otvoril mi, a mne sa chcelo smiať:D Hovorím mu, balík vám prišiel, tuto mi to podpíšte. Podpísal a už chcel odísť, a hovorím mu, počkajte ešte letáky, on že dobre dobre. A potom mi zaželal pekný deň:DDD A ja som už záchvaty chytala:D Kútikmi mi trhalo:DDD"
Kelly: ,,No, no, vravela som:D"

Kelly mi klopkala na okno. A jak vošla hovorí: ,,Chcela som ti vyklopkať nejakú melódiu, ale nešlo to, hm."

Holly: ,,Dnes som chcela odísť skôr."
Ja: ,,Mne hovor. Ja aj keď mám krátky týždeň tak mám dlhý týždeň."

Ja: ,,Tento si čo objednal z Číny? Paličky?"
Kelly: ,,Tak nemal s čím jesť."
Ja: ,,Vlastne tu je len jedna palička. Aha."
Kelly: ,,Tak jedna sa mu zlomila no. Musel doobjednať."
Ja: ,,:DDDD to všetko kvôli jednej paličke?"
Kelly: ,,Vidíš. Kvôli jednej paličke bol ochotný platiť poštovné z Číny."

Kelly hovorí bicyklu: ,,Prosím ťa, len nepadni. Ľúbim ťa, hlavne nepadni."
Ja hovorím bicyklu: ,,Prosím ťa, nedostaň defekt. Tento týždeň sme ho mali už dvakrát a už viac nechceme."
Po chvíli.
Ja: ,,Ale inak sme v pohode. Sa tu rozprávame s bicyklami."
Kelly: ,,Veru. Keď nás niekto počuje, tak si musí myslieť, že sme jebnuté."

Ja: ,,Pozri nemám balíky. Ani letáky. Dajte mi nejaké papiere, bude mi divné, že sa nezastavujem pri každom dome. A aha, mám prázdny košík. Čo si tam mám dať…?"
Kelly: ,,Aj tvoj bicykel sa čuduje."
Ja: ,,Celý wtf je."

Ja: ,,Už viem čo si dám do košíka!!! Fľašku!!!"
Kelly: ,,Jéééééj."

Ja: ,,Za mesiac mám meniny!"
Holly: ,,Môj syn má vtedy narodeniny."
Ja: ,,To neni podstatné… Podstatné je to, že ja mám meniny!"

Ja: ,,Zas mám aha koľko balíkov. Osem. Kam to mám napchať? Napíšem Ježiškovi, že chcem soba a sane."

Ja: ,,Aký mám horoskop?"
Kelly: ,,Že sa dnes vrátiš na miesto, kde máš pekné spomienky."
Ja: ,,Myslia tým Jk.?"
Kelly: ,,Ja neviem."
Ja: ,,Lebo dnes sa potom už nikam nechystám. Len spať."
Kelly: ,,Spomienky Ako som spala…"

______________________________________

A proste... jednoducho povedané nevládzem.
Cítim ako začínam mať v piči celý svet. Cítim to zo seba. Že len fungujem. Nežijem, len prežívam a začína mi to byť jedno. Proste celý týždeň pošta... Ráno vstanem, idem tam, roznesiem si čo mám, prídem domov, idem si ľahnúť. Cez víkend nonstop spánok, lebo ma bolia aj také časti tela, o ktorých som nevedela, že môžu bolieť, a aj také vnútornosti, o ktorých existencií som ani netušila.

Nemám tu nikoho. Ehm. Toto je ďalšia vec, ktorá na mňa každým dňom dolieha viac a viac... Nemám tu oporu. A nechce sa mi byť na nete, ja už proste nevládzem, nevládzem zapínať notebook a fejsbúk alebo skype, len pre to, aby som sa vyrozprávala. A aj keď to už zapnem, tak nemám náladu sa o ničom baviť... Chcem niekoho, kto bude reálne vedľa mňa. Sedieť, stáť, to je jedno. Len ho chcem vidieť, a cítiť jeho prítomnosť. Nechce sa mi sedieť v kresle a ťukať do poondenej klávesnice. Chcem byť s niekým na káve. Chcem ísť s niekým nakupovať vianočné darčeky.


To máte tak, keď celý týždeň nemáte čas na počítač, tak si od neho odvyknete. Aj keď ho zapnem, že na hodinku, no taký kokot. Po 20.minútach ho vypínam. Lebo tých desať minút pozerám, kto má čo nové, a ďalších 10 minút si ťukám po čele, že načo som sem vôbec išla...

Dlhý a zmätkársky článok. Nemá hlavu ani pätu. Presne ako moje pocity. A moje posledné trojtýždňové bytie.

A neviem prečo, ale už druhý deň intenzívne myslím na autobusového... Vždy v takýchto vyhrotených situáciách, keď mi je nahovno, a neviem čo robiť... tak sa utiekam k myšlienkam k nemu. Že čo by bolo keby... A ach. Mám chuť o ňom hovoriť. Celé dni a celé noci. Ale už to nikto nechce počúvať.


Stále si predstavujem o čom by sme sa rozprávali, kam by sme chodili... a tak. Je to jediný chalan, s ktorým si viem predstaviť všetko. A tým myslím fakt VŠETKO. Ani so sss, ani s hociktorým iným chalanom, ktorý sa mi páčil, som si nevedela predstaviť to, čo pri autobusovom beriem ako samozrejmosť. A jasné, viem, že ho nepoznám. A že si ho idealizujem (ale ktorá baba si neidealizuje chalana, ktorý sa jej páči? nech do mňa hodí kameňom). Dala by som mu všetko. A ešte viac. Rozštvrtila by som sa kvôli nemu. Zmenila všetko, celý svoj život, všetko by som prispôsobila jemu. Preňho by som sa vzdala svojej lenivosti a svojej pohodlnosti. Naučila by som sa variť. Zabudla by som na svoj stereotyp, a vecí, ktorých sa nechcem vzdať by som sa kvôli nemu vzdala.


Je to ťažké na vysvetlenie. Možno si hovoríte, že je blbosť, čo hovorím. Že je volovina meniť sa kvôli nejakému človeku. Ale mne by to práveže vyhovovala. Lebo som ešte nenašla samu seba. Neviem ešte presne aká som, a kam patrím. Možno pri ňom by som sa našla. Čiže mne by to bolo jedno, ja vlastne celý život čakám na niečo, čo ma zmení...
Všetko čo robím, robím pre to, lebo dúfam, že ma to k nemu privedie.
Proste už chcem aby sa vrátil z toho vydrbaného Anglicka, aby sme sa stretli. Lebo ja sa postarám o to, aby sme sa stretli.
Lebo to potrebujem.
Hej, možno mi to uškodí. Ale ja ho potrebujem vidieť...
A myslím, že mi to možno aj prospeje.
Tak ako mi prospievajú myšlienky naňho.
Cítim sa kľudnejšia, keď si prezerám jeho fotky, a predstavujem si, čo bude keď sa stretneme.
A je mi jedno, kto si čo myslí... O tom. O ňom. O mne.


Jaj. A včera sme boli nakupovať. Kúpila som si dosť oblečenia:D Dosť peňazí som otrieskala. Ale to budú už veci pod stromček. Lebo sa stavím, že skôr ako pred Vianocami ich nevyužijem. Vďaka môjmu spoločenskému životu a tak. No to je jedno.
A kúpila som si taký pekný pulovrík. Neni ružový, ani oranžový, ale taký... no niečo medzi tým. Neviem identifikovať tú farbu:D A je z tak dobrého materiálu, že ach... A ľutujem, že som si nekúpila aj biely. :( Ježiško, zachráň to nejak, nech si pod stromčekom nájdem aj biely O:-)
A plním ďalší bod môjho zoznamu, tých 101 vecí a nakupujem si inteligentné oblečenie:D
Bola som urazená na maminu, keď mi ukazovala mikiny, a ja som jej hovorila, že nech svetre pozerá!:D Ona že veď dobre, že v minulosti len mikiny som chcela, o svetroch ani počuť som nechcela:D
A inak som si na sebe všimla... že to ako som si v minulosti vkuse kupovala čierne veci, tak teraz sa obzerám len po bielych. A farebných:D
(Dúfam, že ten pulover ešte budú mať, keď tam skončíme aj cez moju dovolenku. Ktorú mám ten týždeň, keď mám meniny... a cez ktorú mám už toľko plánov, že až. Ale teraz vážne mám plno plánov:D Nie je to irónia:D)

Toť všio. Hej, za tri týždne sa toho nazbieralo dosť. Čo už. Aj keď neverím, že sa niekto dostal až sem:D

Liebster Blog Award

15. listopadu 2013 v 15:28 Reťazáky
Konečne som sa dostala k tomu, aby som vyplnila tento reťazák:D Mám rada takéto vecičky, ale skôr sa fakt nedalo... V poslednej dobe som videla notebook len keď som okolo neho prešla.
Tak prepáč Lexi, že až teraz...:)

10 vecí o mne... písala som už o sebe TU aj TU...:) ale niečo zo seba vypotím aj teraz:D

1. Dosť dlho som si hrýzla nechty. Prestala som s tým až v prvom ročníku na strednej, keď mi raz spolužiačka, ktorú som neznášala, lakovala na ekonomike nechty, a ja som ich mala celé ohlodané a hanbila som sa jak pes:D Od toho dňa som si začala objednávať laky z avonu a nechty som si začala lakovať, najlepšie každý týždeň ináč:D čo mi pomohlo prekonať moje absťáky, lebo mi bolo ľúto toho laku:D

2. Som veľmi háklivá na to, keď niekto konzumuje jedlo v posteli. Ja som to nikdy nerobila, ani robiť nebudem:D A nikomu to v mojej posteli ani nedovolím:D Lebo nemienim spať na omrvinkách. Taktiež sa vždy, VŽDY pred spaním musím okúpať, alebo osprchovať. Aj keď som nikde celý deň nebola. A nech je hocikoľko hodín - či polnoc alebo päť ráno... Proste nezaspím neumytá.

3. Mávam silné migrény. Už niekoľko rokov. Asi odkedy som začala chodiť na strednú. Ale už to pomerne dosť ustúpilo (klop klop klop). Bola som kvôli tomu ako 18 ročná na CT mozgu. Ale nič mi nezistili, chvalabohu (klop klop klop). Nikomu, vážne nikomu neprajem zažívať tie bolesti, a pocity na zvracanie, a potom aj samotné vracanie, čo som mávala ja. A potom nech sa mi ľudia čudujú, že berem ibalgin. No nedaj si ho, keď je to jediná tabletka, ktorá ti zaberá (odskúšané, overené) a ideš skapať...

4. Milujem hrušky. Dokázala by som ich jesť na kilá:D

5. Je to záhada, ale to jak väčšina ľudí miluje filmy, ja som totálny antisledovačfilmov. Keď sa ma opýtate na hocijaký film, tak na vás budem kukať jak na debila, lebo ani neviem, že taký film vôbec natočili, aj keď ho videl už celý svet, a premiéry mal aj vo vesmíre. Proste mňa to nebaví, a tým pádom to ide mimo mňa. Hej, jasné, rada si pozriem nejaké filmy... Ale nevyhľadávam to, a vôbec nemusím vidieť všetko... Neláka ma to. Prežijem bez toho úplne v pohode.

6. Neni dňa aby som sa nezababrala. Hocičo jem, alebo pijem, skončí to na mne. Alebo na zemi.:D A to najmä vtedy, keď som oblečená v čistom, alebo keď máme akurát umytú dlážku...:D Som šikovná, čo už.:D

7. Podobné je aj to, keď na sebe objavím modrinu. Alebo viacej modrín. A ja nemám ani šajnu, kde sa tam objavili, lebo sa nepamätám, kedy a kde som sa udrela...:D Preto ja mám všade, hlavne po nohách, vkuse modriny:D Aj teraz mám pre zmenu dva škrabance na ruke, ale také riadne, štípu, a netuším odkiaľ:D

8. Ďalší podobný bod: vkuse zakopávam, všetko mi stále padá... A aj keď som bola malá, vždy sa mi podarilo spadnúť z gauča, alebo potknúť sa na metle, ktorá si len tak nevinne ležala na zemi, a ja som ju aj videla, a idem, že reku preskočím ju... no a nezdrbala som sa na nej?:D Rozrazené koleno a pančuchy na ňom prilepené tak, že som ich dala dole, až keď som sa išla kúpať a namočila som sa:D Doteraz si pamätám to, ako som revala, a ako som si myslela, že tie pančuchy na mne ostanú už navždy a vyrastú spolu so mnou:D

9. Neznášam reči typu ,,nepijem kávu, nejem čipsy, nejem hranolky, lebo to všetko je škodlivé". Podľa mňa je škodlivé už len to, že dýchame tento vzduch. Nejaké čipsy na veci nič nezmenia... Ja svojmu telu vždy doprajem to, na čo má chuť:D Keď mám chuť jesť o druhej v noci čipsy, tak si ich dám. Keď mám chuť na 5 káv v jeden deň, tak si ich dám a poriadne vychutnám:D Seriem na celý systém:D Nikdy neviete, čo sa stane, či to nie sú vaše posledné čipsy, alebo posledná káva...:D A to, že to škodí... mám viete kde a dobre hlboko:D

10. Odkedy zomrela moja babka (mala som 13 rokov) nie som schopná vojsť do jej domu... Aj keď ideme k dedkovi (čo nebýva často, lebo mamina je na tom s pocitmi tak isto ako ja), tak už len keď vojdeme do tej dediny je mi divne... Ešte do dvora vstúpim... Ale jakmile mám vojsť do domu, do kuchyne, hrnú sa mi slzy do očí a nejde to zastaviť...

Otázky od Lexi:

1. Aký je príbeh tvojho prvého bozku ?
- Budem trápna, a poviem, že sa to stalo v škôlke:D Bolo to od chlapca, ktorý sa mi ani nepáčil, lebo sa mi páčil iný, ale tak no, tento dvoril:D A si pamätám, že keď sme chodili na prechádzky, vkuse sme sa držali za ruky a každý nás už k sebe spájal a tak:D A potom ma aj požiadal o ruku:D Ako decko som mala viac nápadníkov a bujarejší život než teraz:D

2. Aký/á je tvoj/a najlepší/ia kamarát/ka ?
- Hm. Toto je dosť zvláštna otázka... Nemám najlepšiu kamarátku. Mám len dobré kamarátky z netu, s ktorými si rozumiem lepšie, ako s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa... Ale neni to také TO, lebo sa nestretávame...

3. Z čoho máš strach ?
- Fúúú... No tých vecí je veľa:D Bojím sa skoro všetkého... A skoro stále:D

4. Čo ťa dokáže najviac naštvať ?
- No mňa dokážu najviac vytočiť obyčajné maličkosti... Stačí nejaké krivé slovko od niekoho, ktoré mi zle padne, a už som vytočená:D A plno iných drobností...:D

5. Ako tráviš najčastejšie svoj voľný čas ?
- V poslednej dobe nemám vôbec voľný čas. Ale ak ho mám, tak spím:D

6. Si zamilovaná ?
- Hm. Som. K tomu asi viac netreba dodať:D Ale momentálne som už na tom tak, že sa mi páči každý druhý chalan:D Teda, nie tak, že bum, ale tak, že si poviem, že uhmmmm:D To bude asi preto, že som si dlhé roky nikoho nevšímala a mala som oči len pre jedného:D A teraz zrazu objavujem, že ono existuje na svete plno pekných chalanov...:D Objavila som Ameriku, čo vám poviem:D

7. Ako by mala vyzerať tvoja budúcnosť ?
- Fu. Rada by som si našla inú prácu, takú, ktorá ma bude baviť. A rada by som odišla bývať preč z tejto dediny:D A chcela by som chlapa, neskôr aj deti... ale fakt neskôr, to má kopu času:D Ale vlastne ani nechcem klásť podmienky... proste... chcem byť v budúcnosti hlavne šťastná... A to všetko okolo toho mi je aj jedno, teda tie okolnosti, ako ku mne to moje šťastie príde:D... Lebo moja minulosť a teda aj prítomnosť nie je nič moc...

8. Akú hudbu počúvaš ?
- Počúvam všetko... od Rytmusa, Majka Spirita cez Desmod, IMT Smile, Elán, No Name, OneRepublic, Calvina Harrisa, Davida Guetta, Lanu Del Rey, Lady Gagu, Katy Perry, Akona, Miley Cyrus, Aviciiho, Ellie Goulding, Pink až po Blink182, Good Charlotte a Nightwish... Proste od slovenských vecí, rapu až po rock a po to, čo teraz letí:D Podľa toho na čo mám náladu a čo sa mi práve zapáči:D A mám hrozne rada hudbu z 90tych rokov... Alebo také tie vecičky, na čom vyrastali naši rodičia.

9. Aký si mala deň?
- Dnes konečne taký voľnejší, a mala som aj dobrú náladu. Od rána. To už je čo povedať:D Lebo posledné dva týždne som na tom nebola psychicky práve najlepšie. Ale teším sa, že je konečne piatok!:D

10. Aká je tvoja najväčšia trauma ?
- Trauma?:D Hm... Prvý ročník - stredná. Alebo ako napísala S. - telesná. Nebolo pre mňa väčšieho utrpenia, než volejbal, basketbal, teda loptové hry, až po skákanie cez kozu... Keď aj moje deti budú takéto drievka ako ja, tak ich už teraz úprimne ľutujem, a snáď tie muky zvládnu...:D

Ďalší bod tohto reťazáku nesplním, lebo neviem koho by som ďalej nominovala, všetci to už vyplňovali, a ani sa mi nechce vymýšľať otázky...:D