Leden 2014

26.január - To, čo prežívate v peknom okamihu, je šíre ako oceán. Ak to rozum komentuje, z oceánu urobí vedro vody. Veľké pocity vtesná do primalých slov...

26. ledna 2014 v 19:17 Diary
Dlhšie som sa neozvala... Stalo sa toho dosť, ale dokopy vlastne nič. Tento článok mal byť úplne o niečom inom, ale to je teraz jedno. Lebo som v takom divnom rozpoložení. Včera som bola na oslave. A bol tam taký jeden, ako zo začiatku mi bol trochu divný, pozerala som stále naňho a čudovala som sa prečo má také kruhy pod očami. Ale nejak som to neriešila. Až neskôr, pri konci, mi bolo povedané, že má rakovinu... Neznášam takéto informácie, lebo ich neviem stráviť, a je lepšie keď takéto veci neviem. Lebo odvtedy som sa naňho pozerala inak. Tak teda tie kruhy pod očami mali dôvod. Potom som si všimla, že nemá ani mihalnice. Hej, je divné, že som si to za celý večer nevšimla, ale ja som voči ľuďom dosť nevšímavá. Ja kým si niečo všimnem tak si to ani nevšimnem:D Proste neskenujem tak ľudí.

A proste celé to bolo divné. Čojaviem. Neviem vyjadriť to, čo mám práve na mysli.
Poznáte ten pocit, keď vás niekto ovplyvní za pár hodín, čo s ním strávite?
Lebo ja som ho videla prvýkrát (myslím) a... nejak sa mi dostal pod kožu.
Hneď jak tam prišiel a sadol si oproti, tak som ho registrovala tak inak ako ostatných.
Aj to, ako tam vtipkoval s bratom a proste to aké záchvaty som chytala:D
Ako dal čašníčke polku svojho srdiečka (bol to taký papierik, kde mal napísané meno, akože zasadací poriadok, chápete (bola to rodinná oslava mojej nevlastnej babky, preto som tých ľudí tam viac nepoznala ako poznala:D)) a keď odišla, tak povedal, že už spolu chodia:DDD A potom začal rozprávať, že to sa tak robí, lebo keď sa stretnú po rokoch a priložia k sebe tie dve polky srdiečka, tak zistia, že presne k sebe pasujú a že osud:DDD A neviem kto mu na to povedal, že veľa filmov pozerá:DDD Alebo povedal, že on sa nesmeje, len na pohreboch:DDD Alebo vysmieval jedno dievča (mohla mať tak 14?:D), že sa stále fotí:D Že človek keď išiel na Mesiac, tak spravil 5 fotiek a že ona ide do kúpeľne a spraví 47:DDD Alebo ako jej povedal, že raz napísala jednému tučnému na fb, že mylujem ta, a on jej na to odpísal, že aj ja teba:D A ona, chúďa, že to on mu napísal v jej mene, keď išla na záchod:DDD A potom sa jej opýtal, že ako sa vlastne volal ten chalan, a ona taká, že neviem, to už bolo dávno, a on úsmev, a vraj dávno, ešte pred 20timi rokmi a že to už je dávno za ňou, stará historka:DDD Alebo keď sa spýtal, že: Kto bude toto všetko vynášať? Ty. Pozrel na ňu. Ona taký nevinný pohľad: Ja nie. Nemôžem. Bolí ma ruka. A on rehot:DDD Alebo keď tá baba odišla na záchod, lebo sa urazila, lebo si z nej robili stále srandu:D A dosť dlho tam bola, a neviem kto sa opýtal, že čo robí tak dlho na wécku a on že fotí sa, tam je to veľké zrkadlo:D Alebo keď povedal Bbb. že jakto že má stále toľko energie, či si chodí na wécko čiarky dávať:DDD Alebo jak povedal, že: Tá cola je tak dobrá, celý večer ju pijem:DDD (lebo nemohol piť alkohol lebo šoféroval:D) Alebo keď sa jeho brat pýtal takého malého chlapčeka, že čo vie povedať po anglicky, lebo predtým mu hovoril, že sa učia angličtinu v škole, a chlapček ticho, a on na to: Džastin Bíííbr!:DDD Alebo ako mi povedal, že som slepá:D Alebo ako sa vrátil z vonka (lebo bol fajčiť, chvalabohu vnútri sa fajčiť nemohlo:D), zahľadel sa na dve prázdne stoličky a opýtal sa ma, kde sedí:DDD Alebo keď ma babky volali, že nech si prídem k nim prisadnúť (a dedkovci tam spievali) a on na to, že no choď si tam zabliakať:DDD Alebo keď mi núkali likér, a on že ona už dve fľaše stiahla:DDD Alebo keď mi povedali, že som ešte netancovala, a on na to, že ona nechce:D Alebo mi povedali, že nech zaspievam, ja že preboha nie, a on že daj niečo po francúzsky, tak z brucha:DDD Alebo mi povedal, že likér rozťahuje cievy a nohy, že on raz spal celý rozťahaný na posteli:DDD Alebo ešte na začiatku, ľudia tlieskali (neviem už prečo) a on že či Bbb. spravila salto, keď tlieskajú?:DDD

A potom ako mi povedali tú infošku, tak mi napadlo jedine to, že čo keď ho najbližšie stretnem na jeho pohrebe... Že teraz tu je, ale najbližšie už nemusí... Hej, je to divné, občas mám fakt desné myšlienky... Už viete prečo je lepšie, keď sú mi takéto veci zatajené.
A celé mi to prišlo také... že teraz tam vtipkuje, vkuse sa smeje, a má fakt dobrý zmysel pre humor, taký čo mne sedí... Ale čím všetkým si musel prejsť, alebo teda, čím všetkým stále prechádza a čím ešte bude musieť prejsť... Že čo ak je toto celé len maska? Lebo si myslím, že je. Viete, čo tým myslím?...
Niečo som potom aj zachytila, že choroba ho zmenila. Ale tak koho by nezmenila...

A tak hrozne zlatý bol. Neviem, fakt to neviem opísať.
Aj pri konci, ako sme odnášali veci a podával mi tašku, alebo ako som mu podržala dvere keď vynášal fľaše lebo sa stále zatvárali... Také tie maličkosti, ktoré som si všímala len preto, lebo som o tom vedela. A chcela som si zapamätať všetko z toho večera. Aj preto o ňom píšem, lebo ma tak zvláštne zaujal (od samého začiatku).
Ale nakoniec som sa dozvedela, že už je s tou chorobou na tom dobre... Takže aspoň niečo pozitívne na koniec:)

P.S.1: Hrozne som sa tešila na túto oslavu. Celé dva týždne. A minulý týždeň som bola ako na ihlách lebo som sa nevedela dočkať piatku. Až včera, ako som sa chystala, mi napadlo, že keď sa tak teším, tak asi to nedopadne búhvíjak, lebo poznáte to, dakde sa tešíte a ono je to nakoniec úplne na hovienko. Ale táto obava prišla tak na dve sekundy a potom odišla, lebo ja som nejak vnútorne cítila, že bude dobre, nebolo to také tešenie-dúfanie v niečo, ale taká istota, že sa neteším zbytočne a bude to wau. A tak aj potom to moje tešenie sa bolo obhájené:)
P.S.2: Ešte veľmi dlho mi bude moje nové tričko, ktoré som mala včera prvýkrát na sebe, pripomínať ten večer a jeho... Aj teraz ho mám ešte na sebe. Ach.
P.S.3: Je úplne na nervy, že zajtra sa zasa musím vrátiť do mojej reality, a spomienky na ten večer budú čím ďalej tým bledšie. Zažiť ešte aspoň jeden večer s ním...

2.január 2014

2. ledna 2014 v 23:03 Diary

Rok sa s rokom stretol a ja už tradične, druhého, idem napísať rekapituláciu toho predošlého roku.
Fór je ale v tom, že si z neho nič nepamätám a nebudem to vedieť písať z hlavy, tak ako som to robila doteraz, a budem musieť používať ťaháky, čo znamená, že si musím prečítať predchádzajúce články a to sa mi nechce. Blééé.
Ale tak ok. Keď už som sa na to dala. Poďme teda na to.

Hneď začiatkom januára som šla k babke, a nakúpila som si tam pár dobrých vecí. A začala som roznášať noviny. Čo bol zo začiatku horor a chcela som to hneď po 4 dňoch vzdať:D Ale dobre, že som zotrvala. Vo februári fakt nemám šajnu, čo sa dialo, dočítala som sa len, že mi prvýkrát vadilo, že sneží:D A mala som nejaké plány na rok 2013, ktoré som nikomu nepovedala a nikde si ich nenapísala:D To vysvetľuje fakt, prečo si ich nepamätám a neviem o nich:DDD Jáj a začala som pozerávať Gilmorky. V marci som bola na káve so svojimi bývalými spolužiačkami zo základnej. A bolo mi s nimi viac než fajn, lebo si s nimi rozumiem tak inak, ako s inými ľuďmi. Ale hold, keď niekoho poznáte od mala, je to iný vzťah. Inak toto obdobie si presne pamätám, bolo mi neskutočne super, bola som zaláskovaná do Jessa - Mila Ventimiglia z Gilmoriek a bolo mi sveta žiť. Mamina bola na PNke a pozerávali sme 5 proti 5. A chodila jej dávať infúzie jedna ženská. A náladu mi kazili len ľudia, ktorým som nosila noviny a vadilo mi to ich sťažovanie, a to, že im nikdy nič nevyhovovalo. V apríli som si kúpila brutálnu voňavku:D Ktorú mám doteraz (hej, veľmi, veľmi dôležitý fakt:D) a dala som sa na cvičenie - 30 dňovú výzvu. Vydržala som nejak po 11.deň:D Začiatkom mája bolo zle s dedkom. A potom som začala robiť na pošte, teda chodiť do Jk. Teda ráno rozniesť noviny a na desiatu utekať na poštu. Kokos. Len si na to spomeniem a už mi je zle. Nečudo, že som vtedy rozmýšľala ako sa tomu vyhnúť. A ako sa vyhnúť aj tomu augustu, keď som tam mala ísť robiť na stálo. Škoda, že mi to nevyšlo... V júni som sa dozvedela, že autobusový išiel do Anglicka. A sníval sa mi o ňom veľavravný sen. Hmmm. No a čo sa týkalo pošty (bože, kedy prestanem používať to slovo?!) tak tento mesiac som tam robila len týždeň. A prvýkrát som sa priznala k psíčkarovi:DDD A kvôli nemu ma mrzelo, že tam končím. Nevedela som ale, že len na krátko... Ďalšia udalosť - Srbi prišli na Slovensko - Dan, Riči a Jim. A najväčšia udalosť bola samozrejme tá, že sme šli so S. na Senecké leto!!!:D To bol pre mňa asi najlepší deň v roku 2013. A veľmo rada naňho spomínam. :) A ešte v ten mesiac som si nakúpila pár vecí ako obliečky, knižky, mobil a moju milovanú trojkulmu (ktorú nepoužívam, lebo sú neni príležitosti, a pritom ju tak milujem...). A môjho psíka sme dali ostrihať:) Myslím, že jún bol najlepší mesiac pre mňa. V júli som zistila, že naháč je krát dva:D A teda som sa ešte rozjímala nad ich telami, lebo som mala tú česť ich oboch vidieť hore bez:D (toto inak vyznelo:D mám na mysli dvojičky, a videla som ich raz pri aute hore bez, ale na to si už zrejme nikto nespomína, len ja to mám zarámované vo svojej mysli:D) A pozerávala som svoj milovaný seriál - Rodinná válka. V auguste som zasa začala robiť na pošte, a zasa som chodila len do Jk. A zistila som, že od septembra tam budem nastálo, a na rajóne, ktorého som sa bála ako čert kríža. A do Jk. som chodila po najväčšom teple, presne o dvanástej, a prvýkrát v živote mi to nevadilo. Záhada. Dokonca som sa tešila tomu teplu. Asi úpal alebo čo:D Lebo je o mne známe, že nenávidím leto, ale v tomto roku sa to zmenilo:D Ďalej, stretla som psíčkara a ľutovala som, že som sa s ním nedala do reči, lebo som na to mala skvelú príležitosť. A hmmm jasné, ďalej sa stalo to, že sme sa ja a mamina strašne pohádali s ocinom... Ale to je jedno. Je to už za nami. Nechcem to už ani riešiť... Ďalej sme boli so S. na hodoch v Hs. kde môj vyvolený nebol. Ale on sa asi kolotočoval v Anglicku. A potom sme ešte so S. šli na Rytmusa a Bena. A to bol pre mňa druhý najlepší deň v tomto roku:D A stretli sme sestru autobusového...:D Asi ju autobusový vyslal, aby na mňa dohliadala:D A to obdobie od júna do augusta ma veľmi bavilo. To som aj písala do jedného článku. Že toto leto bolo super. Lebo bolo.

V septembri sa to celé začalo. Aj pracovanie na pošte na dobu neurčitú a aj moje zlé obdobie. Prvé dni na pošte boli viac ako desné. Jedine to ma držalo nad vodou, že som zistila, že Kelly pozná dvojičky a tak mi o nich pravidelne dávala hlásenia:D Vtedy som napísala, že ma nebaví už hľadať si slamky (ako bol napr. psíčkar) ale to by som nebola ja, keby som si zasa nejaké nenašla...:D (čo je neviem či hodné úsmevu alebo plaču) A boli sme s rodičmi na trhoch... keby som vedela vtedy, že... V októbri som bola cca 2 týždne na PNke. Ach. Krásne sa mi na to spomína:D A potom som sa dozvedela niečo o ocinovi. A proste. Skoro sa moji rodičia rozviedli... November, detto zlý. Incident s ocinom pokračoval. A fuj. Nechutné obdobie. Teraz s odstupom času mám pocit, akoby som to ani neprežívala ja, ale akoby som o tom len pozerala veľmi veľmi zlý film, ktorý sa mi vryl do pamäti. Myslím, že tento mesiac mi dal život najväčšie facky. To, že som to celé s poštou nezvládala už od septembra bolo nič oproti tomu, čo sa mi potom rad za radom stávalo v októbri a novembri. A ani sa nečudujem, že ma nič nebavilo a že ma celá radosť zo života a celý môj optimizmus behom pár dní nadobro opustili. Lebo inak to ani nešlo. A mnohí by na toto celé, čo sa u nás dialo, reagovali aj horšie. Alkoholom a tak, čo je teraz v móde, že keď sa to dojebáva v rodine tak treba piť. A samozrejme treba potom toho človeka hrozne poľutovať a ospravedlňovať, že preto sa utieka k alkoholu. Ja som sa vo svojich zlých dňoch, keď mi bolo totálne na kokot (lebo to som pocítila len tento mesiac, že ako hrozne sa človek až môže cítiť), stiahla do svojej ulity, a utiekala som sa k myšlienkam k autobusovému (čo som tento rok robila v pravidelných intervaloch) a pomohlo to. Je to zvláštne, ale fakt to na moju náladu zaberalo... Možno je autobusový aj liek na rakovinu a iné choroby:DDD Mal by poskytnúť svoj vlas, alebo necht lekárom a výskumníkom, nech to použijú na výrobu lieku a hneď bude svet krajším miestom:DDD Asi jediné pozitívne v tomto mesiaci bolo to, že sme boli nakupovať... Ocino si to všetko zrejme žehlil. Nužžž. V decembri moja zlá nálada pokračovala, aj keď u nás doma to už bolo v norme. Ale ľudia ma neskutočne ubíjali, a radšej som bola sama so sebou a s nikým som nekomunikovala, lebo každý mi len bral energiu (ktorú som mimochodom nemala) a čakal odo mňa zázraky (ktorých som fakt po tých mesiacoch toho, čo som zažila, nebola schopná). Ale koncom mesiaca sa to zlepšilo. Stretla som po dlhej dobe psíčkara, a vyzerá to byť fakt super chalan. Tak isto, ako vyzerá byť super chalan aj jeden z kvetinárstva... Vianoce ubehli rýchlo a vôbec som ich nevnímala, ale boli fajn. Konečne sme mali pod stromčekom dostatok darčekov (nakúpila som si po sto rokoch oblečenie, aj kabát, ktorý mi pochválil aj ocino, a to už niečo znamená, lebo on skôr všetko ohovorí:D) a potešila som maminu (a to pre mňa znamená najviac). Silvester. Prvýkrát som mala na Silvestra plány, tešila som sa, že nebudem doma, že vypadnem niekde do preč, ďaleko od pošty (to je to najhlavnejšie), že sa niečo wau stane (mal to byť môj tretí najlepší deň v starom roku a zároveň prvý najlepší v novom)... a zrejme preto sa to dosralo. Dostala som migrénu jak hovado. Na celý deň, na silvestrovskú noc a ešte aj prvý deň v novom roku mi bolo nevoľno. Dúfam, že tu nebude platiť - ako na Nový rok tak po celý rok lebo si rovno môžem ísť hodiť mašľu. Takže rok 2013 sa skončil presne tak, ako si zaslúžil, a bola to fakt nádherná bodka. Posteľ, ibalgin, tma, paplón na hlave. Čo viac si priať. Už nič. Toto je strop. Nebo. Raj. Blaho. Vyššie to nejde. :D

Takže, aký bol teda pre mňa tento rok? Do augusta super, dokonca som mala pocit, že sa u mňa všetko na dobré obracia, a že konečne budem mať nejaký spoločenský život... A že môžem byť rada, že škola skončila, lebo pracovať je lepšie. Ale obdobie od septembra ma presvedčilo, že sa mýlim, a pekne krásne sa to každý mesiac zhoršovalo. A doslova ma tento rok ubil. A na spoločenský život som nemala vôbec čas. Vlastne nemám čas na nič. A na seba už vôbec. Cítim sa dosť zle vo svojom tele, odkedy robím na pošte. Preto to musí rýchlo skončiť. To celé obdobie s poštou... Myslím, že už mám dosť a že fakt stačilo...
Ale nebudem si dávať žiadne predsavzatia. Lebo to nevyjde. Tak isto, ako som pred rokom písala, že rok 2013 musí byť super a nevyšlo to, tak teraz nenapíšem radšej nič o roku 2014.
Len toľko, že na pošte musím urýchlene skončiť. To jediné viem. To jediné chcem. To jediné spravím. A bude bohate stačiť, ak mi toto jediné tento rok aj vyjde. Ostatné nechám na osud a na hviezdy a tak...


Inak posledné dni som rozmýšľala, ako bol tento rok ukrutne zlý a tak... Ale po tejto rekapitulácií som zistila, že zlé boli len posledné 4 mesiace. Že dovtedy som bola celkom šťastná, hlavne v lete... Hm. Čo dokážu urobiť 4 mesiace. Ako dokážu pokaziť dojem z celého roka. Úplne ma položili na kolená. Ale fakt som sa posledné týždne len plazila na kolenách a prosila o milosť...
Inak... si spomínam na to, ako sme si s maminou v januári čítali horoskop na rok 2013 a ona tam mala, že sa jej môže rozpadnúť rodina... Ešte som ju vysmiala, že tuto to máš, vidíš a obe sme sa na tom zabávali... Kokos... Kto by bol vtedy povedal, že sa to naozaj celé dokašle a že to bude skoro pravda. V živote by som toto nepovedala. A keby mi niekto v minulosti povedal, že moji rodičia v budúcnosti nebudú mať ďaleko do rozvodu, tak chytím záchvat smiechu, poklepkám ho po pleci, poviem mu, že je hrozne vtipný a pobavená odídem. Celý život som každému tvrdila, že nám sa to stať nemôže. Ale tento rok ma, okrem iného, naučil aj to, že istoty nie sú také isté, ako ich človek berie, a že všetko sa môže v sekunde pokaziť. A môže sa to pokaziť aj takou nepodstatnou a úplne nebadateľnou vecou. Ktorá sa ale nakoniec rozvinie tak, že ... (smutné je to, že mamina má podobný horoskop aj na rok 2014... to o rozvode a tak... ach jaj. pevne verím, že to nebude pravda...)
Ďalej ma tento rok naučil to, že človek nikdy nezistí, aký je silný, dokým byť silným nie je jeho posledná možnosť...
A že v pohode dokážem fungovať a zvládať situácie celkom sama... Že sa nepotrebujem vykecávať, a že o niektorých veciach vôbec nechcem ľuďom hovoriť... Čo je u mňa zmena, lebo som ľuďom kvačkala na nos aj to, kedy a ako často chodím na záchod. Ale neviem, proste čím ide život ďalej, tak tým viac sa mi nechce o všetkom rozprávať a rozoberať najmenšie detaily a tak. Nechýba mi to. Síce sa občasne cítim sama, teda vlastne skoro stále sa cítim sama, ale ignorujem to, čiže občasne to celé na mňa doľahne... Ale ja už si želám človeka, s ktorým sa budem reálne stretávať zoči voči a nie len virtuálne...

Zhrnutie roka 2013 - najprv pohodlie, dobrá nálada, sloboda, dni, ktoré sa oplatí pamätať si navždy, potom lekcie, siahanie na dno vlastných síl, vyčerpanosť či po fyzickej ale hlavne po psychickej stránke, problémy, samota, pocit bezradnosti... nádych, príučky, zmierenia, a dúfanie, že sa všetko zmení k lepšiemu. Výdych.