Duben 2014

6.apríl - To, či ideš po správnej ceste spoznáš podľa ľudí, ktorých na nej stretávaš. :)

6. dubna 2014 v 17:08 Diary
Strašne dlho som nič nenapísala... ale nemala som čas a ani chuť. V poslednej dobe sa mi nechce písať. Blogovanie ma nejak prestáva baviť, ale to nič, snáď je to len prechodné...:D


Takže, behom marca som zistila:

- že nenormálne milujem východ Slnka (čo nie je žiadna novinka:D), tú ružovú oblohu a štebotanie vtáčikov. čiže to skoré ranné vstávanie má len predsa niečo do seba:D
- že milujem jar. konečne, konečne, konečne sme sa neprehupli zo snehu do tropikany, ale konečne je niečo medzitým vhodné na mikinky,svetríky a tak. :)
- že som veľmi rada, že túto zimu moc nesnežilo. moje modlitby boli vyslyšané.
- že milujem ten pocit, keď poobede neviem čo od dobroty, nevydržím len tak sedieť, a musím niečo robiť, a najradšej by som celý deň len lietala hore-dole.:D
- že som si kúpila dokonalé čižmy.:D
- že milujem nakupovanie. raz zo mňa bude poriadna nákupná maniačka:D čo sa týka oblečenia aj topánok.:D
- že nechápem, ako som si mohla v minulosti kupovať tak oničom oblečenie...:D
- že milujem svoje červené vlasy. a konečne sú dlhé.
- že ma dokáže potešiť, keď mi ich niekto pochváli. že dobre ukážu, keď teraz svieti slniečko:) príjemným spôsobom ma tie slovká dokážu nabudiť.:)
- že mi prišlo milé, keď mi jedna teta doniesla červenú farbu na vlasy. lebo ona ju nechcela, neviem prečo, a nechcela ju ani vyhodiť, tak si spomenula na mňa a priniesla mi ju:)
- že mi strašne rýchlo ubiehajú dni. rýchlejšie ako v zime.
- že sa teším, keď pôjdeme na strašidlá do Bojníc.
- že sa nehorázne strašne prestrašne mega ultra maxi teším na leto.
- že sa dokonca teším aj do Srbska... :-O
- že milujem niektorých ľudí, ktorých mám na rajóne.:D fakt mi niektorí dokážu zlepšiť deň, a som povznesená, keď od nich odchádzam:D
- že vždy pri pohľade na jedného konkrétneho človeka sa na pár sekúnd zamyslím, ako môže byť niekto tak pekný:D
- že som celá bez seba, keď sa mi ten konkrétny človek prihovorí...:D (čo moc nevnímam, keďže sa stále zamýšľam nad tým, aký je pekný:D)
- že mám rada ľudí, ktorí používajú slovká "ďakujem, nech sa páči, prosím..."
- že on k nim patrí.
- že je zaujímavé, že pracujem od septembra, a všimla som si ho až v marci (a pritom tam bol aj predtým)... čo mi pripomína jednu myšlienku, ktorú som nedávno našla: Rada by som vedela, na koľko ľudí som sa v živote pozerala a predsa som ich nevidela.
- že jeho pondelkové ,,čo čo čo?" bolo zlaté :D:D:D
- že jeho akčnosť mi príde milá...:D
- že vždy keď odtiaľ odídem, tak sa ešte hodinu usmievam ako nepríčetná:D (okoloidúci ľudia si musia myslieť, že mi hrabe...noačo!:D)
- že si musím kúpiť letné oblečenie. tričká a tak. konečne keď som si nakúpila zimné, tak sa musím zamerať na letné. super.:D
- že milujem bicyklovanie (keď nebicyklujem kvôli pošte:D). a vietor vo vlasoch:D
- že autobusový sa ostrihal. dohola. mala som sto chutí zakričať z plných pľúc niéééé nienienienienienienie nijéééé. lebo... sa mu to nehodí. mala som ho radšej, keď mal vlasy. (akoby ho zaujímal môj názor:D) ale tak oukej, berem ho aj bez vlasov, však dorastú.:D (nie, nestretla som ho, len pridal fotku na fb. nie, JA som neklikla na jeho profil. to samé od seba. neviem ako sa to stalo. proste žmurkla som, a zrazu - jeho profil. nejaké čary sa tu dejú. no naozaj. verte mi.:D)
- že pre niektorých ľudí nebudete nikdy dobrý. nech robíte čokoľvek. vždy si nájdu niečo, čo sa im nepáči.
- že keď spravíte A, je to zle, lebo ste mali urobiť B. keď urobíte B, aj to je zle, lebo ste mali urobiť A. kto sa v tom má už vyznať?!
- že ma to už mierne dosť nebaví, ale snažím sa to ignorovať.
- že takto o rok budem na celé toto obdobie spomínať, ako na staré dobré časy:) takže neklesám na duchu.
- že naša rodina nemôže mať nikdy kľud. do decembra to bola pohroma, od januára do konca februára konečne zaslúžená pohoda, a teraz znova opletačky... síce, netýka sa to toho, čo vtedy, ale aj tak. tajne som dúfala, že tento rok bude pokojný, ale to by potom nebolo ono, keby sa niečo nepoondilo. a keby sme nemuseli niečo stále riešiť. ach jaj.
- že ľutujem jednu vec. a spomeniem si na to vždy, keď sa pozriem na maminu.
- že milujem svoje živé sny:D minule sa mi snívalo, že boli hody, a vystupoval tam Majk Spirit:D bohužiaľ ma akurát v tom momente zobudil ocino:D
- že to značí jedine to, že sa neviem dočkať hodov u babky:D, a ešte Seneckého leta (už len necelé tri mesiace!!! tri!!!) :D
- že to značí ešte to, že mám minulosť ešte v každej bunke svojho tela... čo už. naučila som sa s tým nejak žiť. nič iné mi totiž nezostáva...:D
- že sa mi niektorú z minulých nocí zasa snívalo, že som bola na koncerte Iné Kafe...:D
- že veci nikdy nie sú tak zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá.
- že všetko je zvládnuteľné.
- že som prevelice šikovná keď chcem:D
- že keď niečo robím, a aj keď sa mi strašne prestrašne nechce, dokážem sa do toho celá obuť, kým to nie je dokonalé.
- že som sa dva týždne cítila ako školopovinná, lebo som mala D.Ú. z pošty...:D
- že som si robila online školenie, a zvládla som všetky tri testy:D
- že na to, ako milujem svoje sny, sa ich občas bojím. už nejaký ten mesiac (bolo to vo februári a začiatkom marca-tento článok som totiž dávala dokopy celý marec:D) sa pravidelne skoro každú noc budím okolo pol druhej v noci, a sníva sa mi o duchoch. v tom sne (?) som úplne paralyzovaná, neviem sa hýbať, a mám pocit, že niekto je v izbe. niekde okolo mňa, nadomnou alebo tak. minule to bolo dokonca tak, že ten duch sa priblížil k mojej tvári... a teraz: sú to sny, či skutočnosť? už keď sa v noci zobudím, ani sa nemusím pozerať na hodiny, viem že bude okolo jednej-pól druhej. aj pred tým, ako idem spať, som zmierená s tým, že ZASA sa TO stane. aj keď už asi 3 týždne mám od toho voľno (konečne:D), a aj keď sa náhodou v noci zobudím, tak je to jedine z toho dôvodu, že sa mi chce cikať:D
- že ma každý deň dokáže niečo prekvapiť... niečo príjemne, a niečo nie.
- že som si konečne kúpila korčule: ) (a vďaka Džejn som na ne dostala 9 eurovú zľavu:D)
- že sa na tie korčule ani postaviť neviem, a nie to sa ešte korčulovať!:D:D:D 10 ročná pauza urobila svoje...:D snáď sa do toho znova dostanem:D lebo voľakedy som s korčuľami behala v pohode aj po schodoch bez držania:D
- že už presne viem, prečo mi bolo súdené mať tento rajón... naozaj všetko, čo sa deje, má nejaký dôvod... a nič nie je len tak bez príčiny.
- že som skoro buchla šampus, keď zverejnili prvé sčítané hlasy, a Kiska vyhrával o nejaké dve percentá:D a potom sa náskok len zväčšoval a zväčšoval...:D neviem prečo, ale ja Kiskovi verím. a myslím si, že nás nesklame...:)
- že mi v poslednej dobe až priveľmi chýba mesto, kde sme bývali... aj minule keď som išla z vonka domov, som myslela na to, že teraz by som radšej išla domov do toho mesta... a že čo by bolo keby sme tam ostali... viem, už to nezmením, a po skoro 8.rokoch by som už mala byť s tým zmierená, a vlastne aj som, ide len o to, že som to tam veľmi milovala, mala som tam okruh dobrých kamarátok a celkovo kamarátov... a bola som z toho celého odrazu kruto vytrhnutá:D... proste len... v poslednej dobe mám stále viac pocit, že všetko, prečo sa mi páčilo tu v tejto dedine, zmizlo... a najradšej by som bola v tom meste... ale ok. dokážem vyťažiť aj z toho, že som tu... iba mi to tam chýba... to je celé.
- že som pre niektoré veci dotknutá, a neviem či sa cez to prenesiem…
- že už nejakú dobu mám v sebe taký divný nedočkavý pocit:D