Listopad 2014

11.november - Jediné, o čo má v živote cenu sa snažiť, je vnútorný mier.

11. listopadu 2014 v 0:27 Diary

Minule som sa zhrozila, keď som si pozrela na blogu, že kedy som písala naposledy nejaký článok... a druhého septembra? Čooože?:D Musela som si ho aj prečítať, lebo som nemala šajnu o čom bol...:D A je úplne hrozné, že som naposledy písala o Srbsku, lebo strašne veľa vecí sa udialo za posledné dva mesiace a nie je moc fajn, že som o nich nepísala:D... A teraz ani neviem kde začať, a neviem vôbec či vlastne chcem niekde začať...:D
V poslednej dobe vôbec nečítam žiadne články na iných blogoch a ani nehádžem komentáre (som zlý človek), fakt ani si nepamätám, kedy naposledy som si niekde niečo prečítala... vôbec nenaháňam tak blogy ako v minulosti... A nebaví ma písať články ani sem. Teda, aby som bola presnejšia... za ten čas čo som sa neozývala som napísala asi štyri články, ale ani jeden som nezverejnila. Síce tri mám ešte stále uložené v notebooku, ale nikdy neuzrú svetlo sveta:D Aj keď sa mi strašne páčia a veľmi dobré myšlienky som vtedy mala, neviem, ale podľa mňa veľmi pekne som dokázala pomenovať veci:D Samochvála smrdí:D Len škoda, že tie články nikto okrem mňa a môjho schizofrenického ja neuvidí:D (lebo hej, tie články boli schizofrenické, totálne:D) Jedine, že by ste sa mi nabúrali do notebooku a to nerobte:D Ale keď to urobíte, tak mi potom dajte vedieť, či sa vám tie tri články páčili alebo nie:D Ak áno, dáme päť:D


Ale teraz vážne... *poker face*... Nemám už dôveru v tomto blogu a to je zlé. Toto som presne nechcela. Nedokážem sa tu už tak zveriť a písať dopodrobna všetko to, čo sa mi stalo, alebo nestalo, len by som chcela aby sa stalo... proste nedokážem sem už písať otvorene svoje myšlienky. Bez hanby alebo ako to mám nazvať. Ale chápete čo myslím, nie? Neviem, či to ešte niekedy budem vedieť, ale modlím sa, nech áno. Lebo blogovanie ma kedysi veľmi bavilo a pomáhalo mi to prežiť. A tento blog veľmi ľúbim, prirástol mi k srdcu. Lebo tu bol vždy pre mňa. Keď sa všetko okolo mňa menilo, tak blog sa nemenil. Ani príbehy, ktoré tu mám, sa nemenia. Stále sú súčasťou mňa. Takže keby si mám vybrať, či si založím nový blog, alebo prestanem blogovať navždy, tak si vyberiem druhú možnosť. Lebo na zakladanie nového blogu nemám chuť.
Tak čakám a budem čakať, že obdobie sucha prejde, a ja sem znova budem prispievať pravidelne...:D
Lebo aj toto píšem s veľkým sebazaprením, ale už to musím nejak dať, lebo už by sa patrilo:D Už od septembra sa totiž chystám napísať článok, lebo v septembri bolo o čom:D Len vždy keď som si sadla za notebook, že FAKT idem niečo napísať, tak som skončila pri prvej vete, a radšej som sem pridávala pesničky (mám rada, keď mám ich preklady po ruke:D), alebo som si nejaké nové sťahovala, alebo som si sťahovala obrázky s citátmi, lebo ich proste milujem a vždy milovať budem. A potom už nikdy neostal čas na článok...:D

A načo zasa toto celé rozpisujem?:D Nieže by som sa ospravedlňovala alebo čo, ale skôr sa vyhýbam tým témam, ktoré chcem spomenúť, takže zasa sem nič poriadne nepribudne:D Lebo z tohto tu je už teraz mega článok, a to som sem vôbec nenapísala, čo som chcela:D
Asi si napíšem osnovu toho, čo chcem spomenúť alebo neviem čo mám už urobiť... aby som sa dokopala k napísaniu vážnemu, serióznemu, diplomatickému článku. :D
Aj keď toto písanie o ničom ma celkom baví:D Inak je kúl, čo som dokázala vyprodukovať po viac ako dvoch mesiacoch absencie:D Zaslúžim si potlesk:D

Budem končiť, lebo neviem o čom už mám písať, zase to je dlhé jak hovädo, a je škoda sa dostať k nejakej normálnej téme, lebo aj tú rozpíšem, však ma poznáte, čo si budeme klamať:D

Zasa ste sa o mne hovno dozvedeli:D Ale nabudúce už naozaj, NAOZAJ, sľubujem, že N.A.O.Z.A.J. napíšem niečo k veci. Len kedy bude to nabudúce, to nikto nevie:D Snáď vtedy, keď budem mať normálnu náladu:D Lenže ani to neviem kedy bude:D


Tak sa majte ... :)