Červen 2015

30.jún - Myslím, že je veľmi zdravé, tráviť čas osamote. Potrebuješ vedieť ako byť sám a nie definovaný inou osobou.

30. června 2015 v 1:23 Diary

Našla som pesničky svojho života.
Prisámbohu.
Zaľúbila som sa do nich na prvé počutie.


Neviem, či ste zažili taký pocit, aby o vás nejaké pesničky vypovedali tak hrozne veľa, že asi až všetko.
Nemyslím tým to, že počujete nejakú pesničku v rádiu, poviete si JÉÉÉJ a idete ju stiahnuť, týždeň ju počúvate, lebo je "presne o vás", po týždni nájdete inú JÉÉĚJ pesničku, ktorá je o vás, potom ju týždeň počúvate, po týždni nájdete ďalšiu... a tak dookola.


Ja som našla svoje naozajstné pesničky, naozajstnú lásku som k nim objavila (neviem, dá sa naozaj naozajstne ľúbiť pesnička, takou naozaj naozajstnou čistou láskou?), a našla som v nich naozajstnú seba.


Kokos.
A to som si len tak na nete pozerala teórie o PLL, že kto by mohol byť "A" a odrazu...
Začali hrať tieto skladby...
Že udrel blesk do mňa.
A láska.
Naozajstná.


Tá hudba, ten text, to celé ako to je mierne psycho...
Tá JA v tom...


Tá speváčka to nahrala pre mňa.
Určite.
Som si tým istá.


A tak už fičím na tých pesničkách stráááášne dlho.
Pár dobrých dlhých týždňov.
A ešte aj pár dobrých dlhých týždňov na tom pofičím.


Lebo...
Ach.
Láska.



(Hej, viem. Málo animiek. Mohla som dať viac.:D)



29.jún - Nezabudnite sa najprv zaľúbiť do seba.

29. června 2015 v 2:15 Diary

Mám nové vlasy.:D
Staronové.:D
Od 18.mája.:D
Teda tak to mám zapísané v diáry...:D
Chcelo to zmenu.
Každý mi hovoril, že červené vlasy mám dlho. Nooo 3 roky aj bolo dlho.:D A to som sa vtedy dala z trucu prefarbiť pre jednu vec, čo sa udiala... a to som prisahala, že tá zmena účesu, teda farby vlasov s ničím nesúvisí... Ale súvisí. Zmena vlasov vždy s niečím súvisí.:D
Teraz som chcela mať krátke vlasy (po plecia, ako má Hanna z PLL-namotala ma:D), hnedé... ale nie čisto hnedé, lebo to je nudné.
Tak mám ombre.:D
Teraz sa bijem do hrudi a tvrdím, že zmena vlasov s ničím nesúvisí, že je to len náhodička, že mi išla červená na nervy. A že faaaakt naozaj to s ničím nesúvisí. Ale súvisí. Zmena vlasov vždy s niečím súvisí.:D


A tak sme si teda toho 18.mája, v pondelok, urobili s maminou výlet ku Glorií. Išli sme autobusom. Zistila som, že takýto výlet dokáže človeku veľmi uľahodiť. A to, že moja mamina je svetová. A že rada s ňou výletujem.


V jednej dedine, kde sme čakali na druhý autobus (lebo ku Glórií nejde priamy bus. fňuk.) sme si dali zmrzlinu u pekného zmrzlinára.:D Proste... objavil sa tam odrazu za tým pultom ako spasiteľ sveta, ja som padla na riť, on sa usmial, ja som urobila kotrmelec, ale inak v pohode.:D
Na otázku mojej maminy, či je dobrá zmrzlina s príchuťou turecký med (fakt prvýkrát som videla takúto zmrzlinu, neviem, asi žijem pod kameňom alebo len nechodím často na zmrzku) odpovedal: ,,Nie.":D My s maminou rehot, on sa usmial a dodal: ,,Moc sladká je. Normálne. Ako turecký med." A to už sa smial aj on.:DDD


U Glorií, keď sme jej povedali, že sme boli v tej dedine na zmrzline povedala: ,,U toho pekného zmrzlinára?":D My, že uhm. Ona, že či chutila. My, že uhm. Ona, že: ,,No veď od takého pekného zmrzlinára bodaj by nechutila.":D
A tak ma Gloria farbila asi tri hodiny...:D Tmavohnedá mi perfektne chytila, ale tam, kde som chcela bledú, tak tam mi musela vytiahnuť vlasy peroxidom...:D a že mi peroxid fajnovo vysušil vlasy ani nebudem spomínať.:D
Nebolo, a ani to nie je také, ako sme si Glóriou predstavovali, ale výsledok nás viac než potešil... wáááá:D
Vlasy mi stále mierne hrajú do červena, je vidno odlesky... a na tej preperoxidovej časti, ktorá mala byť bledohnedá, ale je medená, a je to úžasné. Mne osobne sa to veľmi páči. Som spoko.:D Moc moc moc.:D


Aj môj psík (čítaj-môj syn) sa bol strihať. Prvýkrát som išla s ním. Chudátenko moje malé.:D Tak sa bál. Prvýkrát som videla aj ten stôl, na ktorom ho strihala. Vyzeralo to, ako keby išiel na popravu.:D A ako ho strihala, a on sa klepal od hlavy až po päty, a vkuse sa otáčal a pozeral na mňa, či tam som, tak mu jeho kaderníčka hovorí: ,,Áno. Neboj. Maminka tu je.":DDD Ja vtedy záchvat, že som maminka.:DDD
Inak to bola milá teta (nooo teta ani nie, mala len okolo 30), a konečne sme s mojím synom našli kaderníčku, ktorá ho bude strihať už fakt vždy, lebo doteraz sme behali od jednej k druhej, alebo som sa ho snažila strihať ja, ale to vždy dopadlo tak, že... no nekomentujem.:D
Párkrát tam prišiel aj jej manžel (strašný sympaťák. také dlhé vlasy má. a to sa mne osobne dlhovlasý nepáčia, ale on je mňam.:D) a hovorí jej: ,,Maminka, a to do vankúša striháš?":DDD (lebo plno srsti bolo na zemi.:D).
O pol hodinku zas prišiel a hovorí: ,,Ale to je fakt do vankúša...":DDD (lebo tej srsti bolo omnoho viac. v podstate by som si z nej mohla poskladať ešte asi 10 ďalších psov.:D)


28.jún - Priateľstvo nie je veľká vec. Je to milión maličkostí.

28. června 2015 v 1:01 Diary
Tak som zavítala na tento môj opustený blog.:D Ani som si neuvedomila, že už to znova budú dva mesiace, čo som nič nenapísala. Nejak mi nejde do hlavy, že čas tak strašne rýchlo letí. Vždy si to uvedomím v stredu, keď sťahujem nový diel Pretty Little Liars, a vtedy sa tak na dve sekundy zamyslím, že znova je týždeň fuč a ja vlastne ani neviem ako ubehol. Myslela som si, že toto týždňové čakanie na nový diel PLL ma bude zabíjať, ale zisťujem, že si to ani neuvedomujem, že čakám týždeň.
No nič. Musím sa vrátiť ešte k pár veciam, čo sa udiali, takže čakajte pár článkov za sebou.:D Nechcem ich šupnúť do jedného (zázrak, čo?:D) lebo mám aj pesničky, ktoré sa mi s tými udalosťami spájajú, a nechcem, aby bol jeden článok zaprataný asi milión pesničkami (teda okrem toho, že by mal asi 150 kilometrov a vy by ste ho čítali tri dni:D). Asi v tom odrazu potrebujem poriadok. A súrne už potrebujem napísať niečo nové, lebo ten článok o mojich chorobách mi tu už trhal žily...:D


2.mája sme boli v Bojniciach. S Gloriou, jej synom, bratom Jasperom, mamou Sookie a otcom. A bolo fasa. :) Boli sme tam vlastne na strašidlách, bol tam aj jarmok (zasa som si kúpila novú kabelku s motívom Paríža:) a šatky. dve. juj.:D nejak začínam byť šatková:D), a dokonca som išla po sto rokoch aj do zámku. Téma bola Mŕtve nevesty. :) :D Nebolo to strašidelné (bola som pripravená, že sa pototo:D), lebo keď sme tam chodievali, keď som ešte bola malá, hlavne, keď téma bola Dracula, tak to pre mňa bola cesta smrti a myslela som si, že sa odtiaľ už živá nedostanem.:D Ale zasa to bolo veľmi pekne urobené, teda spracované, aj kostýmy, všetko. Páčia sa mi takéto veci. Na chvíľku som sa zamyslela, že by bolo fajn pracovať na Bojnickom zámku a strašiť ľudí.:D Mňa by ani maskovať nemuseli.:D A do tejto témy by som akurát zapadla.:D Lebo tie predstaviteľky boli strapaté a ja som strapatá skoro stále.:D Dokonca mi jedna z nich chytila vlasy a povedala: ,,Ty by si inak horela pred 500rokmi".:DDDDDDDDDDDD (neviem, či 500 rokmi, zabudla som už po dvoch mesiacoch aký časový úsek povedala:D)
Ďalej sme sa boli nažrať, lebo sme zo zámku vyšli úplne vyhladovaní, a so Sookie aj poriadne zničené, lebo zdolať naraz 150 schodov, keď máte kondičku v p*** dá zabrať.:D Chvíľku som si už ani necítila nohy, zabúdala som dýchať a myslela som, že tam na tých schodoch dokonám svoj život...:D
Takže som si objednala rezne, doniesli mi dva dosť veľké, ešte ocino mi hovorí, že URČITE ich nezjem, a nech mu ich potom posuniem.:D Ale tie rezne zmizli z taniera ani som sa nenazdala.:D Na to sme si ešte s Jasperom objednali smotanový pohár (kokso, iná mňamka to je - smotana, jahody, piškóty, naspodku čokoládový puding a banány).
Ešte Jasper mi hovorí: ,,Objednáme si aj ten pohár, čo si vravela?"
Ja: ,,Jasné. Už keď mi má byť zle, tak poriadne.":D
Na to Gloria: ,,Nezabudni, že ja vedľa teba sedím v aute!":D narážala na to, aby som ju neoblinkala.:D
Ale dali sme to, a zle mi nebolo. Skôr som bola stále hladná.:D Inak mala by som prestať. S jedením. Tak celkovo.:D Lebo môj zadok bude čoskoro potrebovať vlastný občiansky.:D
Ale nie o tom som chcela. No... po jedení sme rozmýšľali, či ideme aj do ZOO, ale už bolo dosť hodín, a v ZOO by sme sa určite dlho zdržali, lebo Gloriin syn... fotenie a tak:D A potom sme sa nejak už po sebe všetci unavene pozreli a odpoveď bola jasná.:D Druhý raz.:D
Jasperovi sa páčili vysielačky, cez ktoré sa dorozumievali s mojím ocinom. Detičky.:D Jasper potom celý deň nepustil tú vysielačku z ruky, a rozprával sa cez ňu s kadekým, lebo chytal signál aj iných ľudí.:D
Najviac ma pobavilo, keď sme ešte len išli do Bojníc, a z diaľky videli zámok. Ešte z veľkej diaľky.:D A mamina do vysielačky povedala: ,,Ako je možné, že ten zámok bol pred chvíľkou naľavo a už je napravo?"
Jasper: ,,Premiestnili ho." :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Inak by som vám sem hodila aj fotky, ale to by som ich musela najprv zmenšiť a upraviť... a už len tá predstava ma zabíja.:D Lenivá som. A neni času.:D


Páči sa mi, keď si nemusím dávať pozor na to, čo poviem. Vtedy jednoducho viem, že som s tými správnymi ľuďmi.

V tento deň som sa nejak... zamýšľala nad ľuďmi. Vlastne sa nad nimi zamýšľam už nejaký ten piatok. Teda nad vzťahmi a tak. Chápete.
Vždy ma udivuje, že Sookie a Gloriu poznám od vždy a proste... vždy si k sebe vieme nájsť cestu a nájsť spoločnú reč. Teda mamina so Sookie, ktoré sú najlepšie kamarátky už asi dvadsať rokov, a aj keď sa nevidia každý deň (hlavne odkedy bývame od seba) ale vždy, keď sa stretnú... tak vždy sú najlepšie kamarátky. Stále. Aj za ten dlhý čas, čo sa nevidia. Ani jedna o druhej nikdy nepochybuje ani nepochybovala. Pýtala som sa maminy, či sa spolu niekedy pohádali a mamina, že nikdy. Hovorím, že neverím. Ľudia sa zvyknú pochytiť dosť často, proste, ja to beriem tak, že je to súčasť vzťahu. Ale mamina hovorila, že nie, že nikdy sa nepohádali. Že vždy boli na jednej lodi, a vždy si vedeli všetko vydiskutovať a nikdy to nevyústilo v hádku.
Obdivujem to. Vážne. Lebo ja sa hádam. Aj keď to nemyslím v zlom, ale hádam sa. Snáď neexistuje človek, s ktorým som sa nikdy nepohádala. Ale ako som písala, ja to beriem ako súčasť vzťahu... neviem, nemôžu mať dvaja ľudia až tak rovnaké názory na život, alebo na situácie, aby sa nikdy nepochytili... Ale vlastne, zistila som, že môžu. Hm.

A ďalej... ja a Gloria. My sme nikdy neboli najlepšie kamarátky. Teda kamarátky sme boli vždy, vždy som s ňou rátala, aj keď sme do školy chodili, vždy bola pri mne. Ale nikdy som ju nebrala ako najlepšiu lebo som jej nedôverovala. Lebo často klamala a vymýšľala si, a tak...
Ale... minule mi napadlo, že pred rokom som ju potrebovala ako soľ. A vlastne minulý rok ma zachránila.
Ja na nej obdivujem to... že s ňou je všetko tak strašne jednoduché. Proste... aj keď sa poznáme tristo rokov, v poslednej dobe o sebe prakticky nič podstatné nevieme. Vieme len tie základné veci... viem, ako to má teraz s priateľom, s domom, so synom... ale len tak teoreticky, akože medzi rečou mi niečo málo povie. Ona o mne tiež dokopy nič nevie... Vie len to, čo jej v tej sekunde poviem. Ako to nazvať? Nevieme o sebe tak naozaj... duchovne. Alebo neviem, ako to mám nazvať.
Ale... kamarátstvo s Gloriou ma baví. Veľmi. Pretože... ona sa nepýta. Ona ma nesúdi. Ona nerieši. Mňa, ani nič okolo mňa... Ja sa nepýtam jej.
Asi to znie dosť povrchne, ale nie je to tak. Vôbec. Asi to ani nepochopíte, ale to je jedno. A vlastne to ani nečakám.

Hm. Tak v skratke. Minulý rok, keď sme sa začali s Gloriou často vídať... som presne potrebovala... takýto vzťah. Ju. Vrátila sa mi do života, keď aj mala. Naozaj je zaujímavé, ako udalosti a veci do seba vážne zapadnú, keď sa ohliadnete dozadu. Všetko sa pre niečo deje. Pretože vlani som presne potrebovala kamošku, ktorá nerieši. A nemá potrebu rozoberať, analyzovať, šprtať sa vo všetkom... Týchto vecí som mala po krk. Naozaj. Veľmi. Asi by som vybuchla, keby mi ju vtedy osud (náhoda, vietor, alebo hocičo:D) nezaveje späť.

Dostala som sa do takého obdobia svojho života, keď už nerozoberám s každou kamarátkou dookola to isté. Svojho času som myslela, že bez analyzovania situácií a ľudí nedám ani deň, a teraz neviem pochopiť prečo a načo som to robila. Načo som všetko riešila. Dopodrobna. Len ma to ničilo. A zabíjalo. Zvnútra. Teraz som na tom tak, že keď sa niečo udeje, a či je to maličkosť alebo dačo veľké... nechám si to pre seba a nechám to prehrmieť. Nech sa to samo vyvinie, a tak... veď potom uvidím. Pri maličkostiach to je obvykle tak, že nakoniec zistím, že to bolo úplne nepodstatné a bolo by zbytočné keby to s niekým rozoberám, a celkovo, keby do toho zapájam ďalšieho človeka. No a pri väčších veciach... :) tie potom poviem kamarátkam so všetkým, s úvodom, s jadrom aj so záverom. A nemáme šancu si domýšľať, namýšľať, preberať... lebo situácia je v celosti... nie je čo riešiť. Nikdy nie je čo riešiť. Všetko nejak dopadne, všetko sa nejak vyvinie.

Ja som jednoducho zistila, že je zbytočné zaoberať sa nepodstatnými vecami... alebo aj podstatnými. Zaoberať sa celkovo nejakými vecami. Rozmýšľať nad nimi do hĺbky. Rozoberať to s ľuďmi, ktorí s tým nič nemajú. Ono je fajn s niekým o niečom pokecať, poradiť sa a tak, to nehovorím, že nie. Ale keď do toho zasvätíte druhého človeka až moc, tak to nemusí dopadnúť dobre. Ono každý jeden človek má na každú jednu vec iný pohľad. A keď vám začne rozprávať, čo si myslí on a tak, tak vás zaveje ďaleko od vášho sveta, a od toho, čo si o veci myslíte vy, čo chcete aby sa stalo... začnete nad vecami príliš uvažovať, a to sa nemá. Je fajn, keď máte svoj svet a keď vám doňho nikto neondí.:D Vtedy sa dejú zázraky. :) Všímam si to každým dňom viac a viac.

Asi som sa rozpísala o tom viac, než som chcela.
A pritom som chcela povedať len to... že pri Glorií som to ja... lebo nevie, čo sa dialo za tie roky, čo sme sa nestretávali... nevie to, a nepýta sa... a ani ma nesúdi podľa toho, čo bolo vtedy, ešte pred tristo rokmi, keď sme spolu chodili na základnú... s Gloriou je to vždy tu a teraz... pri Glorií neexistuje minulosť... ani budúcnosť... existuje len prítomný okamih... a tak to má byť... s Gloriou vždy začíname od momentu, keď sa uvidíme a povieme si Ahoj... každý deň nanovo... každý deň s čistým štítom... mám to rada a páči sa mi to... mám ju rada... a mám rada toto naše zvláštne súznenie duší.:D Pri Glorií som to proste ja so všetkým, čo sa mi stalo... a o ničom ju nemusím presviedčať... a dokazovať jej niečo alebo zahmlievať... som to JA s minulosťou aj s budúcnosťou... som to JA tu a teraz... a nesúdi ma podľa minulosti... to je to najhlavnejšie... to milujem. naozaj....


Ľudia, ktorí ťa súdia podľa tvojej minulosti, nepatria do tvojej prítomnosti.