Červenec 2015

20.júl - Najväčším rozruchom v našom živote je láska. Všetko ostatné je oproti nej obyčajné ticho.

20. července 2015 v 2:13 Diary
Okey, tak som prehovorila samu seba, a teda sem napíšem o jednej veci, o ktorej som písať EŠTE nechcela. Chcela som to napísať, až keď to bude ukončené. Alebo skôr ukončené po mojom. Ale už skoro mesiac čakám na pokračovanie tohto môjho absurdného príbehu, ale asi sa už nedočkám. Takže nastal čas, aby som sa s tým zmierila...
Ale najprv...
13.júna som bola na Seneckom lete. S Amber, Ellie, a Leom (niektorú z minulých nocí som rozmýšľala akú prezývku mu sem dám, a napadla mi jedna brutálna, ale zabudla som ju. to je tak, keď vás niečo napadne tesne pred zaspatím, a ráno si na to ani za boha nespomeniete). Zas a znova. A zas a znova bolo super. Obľúbila som si skupinu The Paranoid - tí chalani sú fakt svetoví. A spevák je hrozne zlatý, stále sa usmieva.:) Ale i tak sa mi viac páči gitarista.:D Ďalej tam boli Desmod, a HorkýžeSlíže. A Horkýže to tam samozrejme zasa roztočili.:D Takú atmosféru vedia vytvoriť asi len oni.:D Dokonca sa dosť mračilo, ešte predtým, než mali vystúpiť, a keď spievali, tak fajnovo pršalo, ale absolútne nikomu to nevadilo.:D A vychytali sme dosť dobré miesta, skoro pri pódiu. Vlastne vedľa nás bola voda a mokrí ľudia.:D Dvaja chalani sa nám tam s Amber prihovorili. Značne opití.:D Jeden tam začal rozprávať niečo o tom, že či vidíme na pódium, ja že nie, on že či on zavadzia, ja že nie on ale tuto kolega (bol vysoký a stál predomnou no, fakt som nevidela:D).:D Tak ohlásil Karola, a vysvetľoval mu, že nech sa postaví vedľa nás, potom takej babe, ktorá bola s nimi, hovoril, nech sa posunie, aby sa Karol zmestil, lebo že my nevidíme.:DDD Amber, že: ,,To čo? Zasadací poriadok?":D A potom keď už sa všetci postavili, ako mali, tak tento chalan vyhlásil: ,,No však, čo to tu mám ja organizovať?":DDD
Ale bolo fasa.:D Potom ako sme už čakali na polnočný vlak (chceli sme ostať do piatej rána, ale Ellie išla na rannú. Leo bol z toho dosť zničený), tak samozrejme tam plno ožratých ľudí, a ako už vlak prichádzal, tak všetci začali vrieskať.:D Hovorím Amber, že tí triezvi ľudia, ktorí sedia vo vlaku sa teraz dosť tešia, že my nastupujeme.:D A ako sme už boli vo vlaku, tak jeden zahlásil: ,,Smer Osvienčim.":DDD My s Amber sme kukli na seba, a potom ju napadlo, že snáď nepríde revízor, lebo netuší, kde má lístok.:D Ja jej na to, že ja mám lístok, peniaze, mobil a celú kabelku u Ellie (a Ellie s Leom niekde vo vedľajšom vagóne:D).:DDDDDDDDDD Lebo sa mi roztrhlo ramienko na kabelke, tak som si ju dala k Ellie do kabelky, a nejak som na to zabudla. Ale hlavná vec, že foťák som mala v ruke.:DDDDDDD Ešte Amber hovorím, že keď si revízor bude pýtať lístok, tak mu poviem, že nemám, ale že mu ukážem fotky zo Senca, že jak super bolo, že aj ohňostroj bol jedna báseň.:DDDDDDD


Nooo... a teraz tá ďalšia vec. Dopredu vás upozorňujem, že som úplne ale že úplne normálna. Prisahám.:D
Začali pred nami stavať nové domy. A tuto akurát oproti (no tak krížom oproti:D), stavali dom takí mladí robotníci. A hej, hádate dobre, jeden mi padol do oka. Najprv len tak jemne, ale potom totálne. Až mi ho vypichol. A potom aj druhé.:D
Ono... začalo to nevinne. Ako všetko podstatné a dôležité. Najprv som ich len tak zo zvedavosti čekovala, ono pôvodne som si všimla Blondiaka, a hovorím si, že hmmm celkom ujde. A na ďalší deň som si všimla toho druhého. A to som ostala nalepená na okne, že WTF? Ono vždy som si predstavovala, že keď náhodou raz pred nami budú stavať domy (lebo to bola len otázka času), tak dúfam, že dakto pekný, a že sa do seba zaľúbime a tak... A neviem, asi sa vážne plní to, na čo myslíme. Síce mne sa to splnilo len do polovice, ale aj to sa počíta. Či?

Jeden týždeň som len tak pozerala na nich, cez okno, ešte to vtedy bolo len v začiatkoch, nemalo to také grády, ako potom.:D A raz keď som išla do vedľajšieho mesta, bol akurát tento Môj vonku, a ako som vychádzala z brány, tak sa nám stretli pohľady. A wau. Volačo sa vo mne pohlo. A od toho dňa... som bola mimo.
Na ďalší deň som ich už pozorovala intenzívne, vkuse som stála v okne, lebo akurát im priniesli materiál, ďalšie tehly, tak im to tam vykladali, tak som naňho mala perfektný výhľad.:) Teraz si spomeňte na to, že ma ľúbite, a že som normálna. No. Potrebovala som si ho prehliadnuť do detailov, to snáď chápete. Ale to sa nedalo len tak. Možno z diaľky bol fešák, ale čo ak zblízka nie? Tak som šla pre ďalekohľad.:D A teda ako im vykladali tie tehly, ja som stála pri okne, teda pomerne dosť skrytá za stenou a za záclonou, a sledovala som ho (tajný agent:D). A áno, aj vtedy bol pekný. Ach. Teraz na to spomínam ako na staré dobré časy.:D
Potom na ďalší týždeň znova... ja v okne.:D A dosť rýchlo stavali inak, chytali ma infarkty, že však oni to raz-dva dostavajú a čo ja potom budem...?:D Ale tuším jeden pondelok neboli, v utorok pršalo, tak celý deň sedeli pri tom dome v aute.:DDD Akože štýl... by ma zaujímalo, či aj dostali zaplatené za tie hodiny, čo presedeli v aute.:D


A potom streda 24.6. ... Ellie mala dovolenku tento týždeň, tak som ju volala, že musíme sa ísť bicyklovať lebo robotník... ako no pôvodne sme sa išli bicyklovať z toho dôvodu, že ideme chudnúť. Ale samozrejme... lepšie sa chudne, keď je pre koho.:DDD Vyšla som na ulicu... naša brána dosť vŕzga... Blondiak a Tretí boli akurát vylezení hore (no jak to vysvetliť, už ukladali vysoko tie tehly:D), obaja na mňa kukli že Häää, akože počuli bránu, tak naraz asi na sekundu zdvihli hlavy a pokračovali v práci. Môj tam nebol. Hovorím Ellie, že: ,,Zle je. Ideme akože okolo a musíme sa sem vrátiť lebo je niekde vzadu a proste musíme sa vidieť.:D" Tak sme sa tam bicyklovali dokolečka. Druhýkrát keď sme išli, zasa tam nebol. Do p***.:D Ellie, že kde je? Ja na to, že vidíš, keby si prišla o tretej, to mali akurát pauzu a sedel vpredu "v okne".:D Na tretíkrát sa pýtam Ellie, že či nechce piť, jesť, cikať, alebo hocičo, proste musíme na chvíľu zastať u nás. A ona, že ok, tak je smädná. Tak sme šli k nám. Medzitým sa Ellie zakecala s mojou maminou, dosť na dlho, ja som čekovala robotníka. A odrazu ho vidím. Hovorím Ellie: ,,Ideme." Ona rehot.:DDDDDDD Vyšli sme von, on akurát niečo umýval (už upratovali lebo odchádzali), ja som si veľmi spomalene ukladala kľúče do kabelky, medzitým som nenápadne hovorila Ellie, že to je on to je on.:D On potom chcel zájsť za ten dom, už som ho videla len tak trošičku, keď odrazu sa otočil, zbadal ma, dal krok späť, a pozeral na mňa. Ja naňho. On na mňa. Ja naňho. On na mňa. Hovorím Ellie: ,,On sa na nás pozerá!!!" Ellie: ,,Na teba. Na mňa nie. Ja mám Lea.:DDD" No a potom sme odišli, lebo však nemôžem tam stáť tri dni a pozerať naňho.:D Aj keď ak by záležalo odo mňa tak v pohodičke, mne by to nevadilo, ja mám čas, ale asi by to bolo blbé.:D No nič. S Ellie sme sa dohodli, že ideme "chudnúť" aj na druhý deň, ale v skoršiu hodinu, aby som ho videla dlhšie.:D

Štvrtok 25.6. Dosť divné... lebo o druhej sme boli dohodnuté s Ellie, že ideme, ale ako som vyšla von, to bolo nejak pred druhou, tak pozerám, že do riti, oni balia. Už odchádzajú? Tak skoro?! Niééé!!! Tak som schmatla bicykel, a upaľovala pred dom, nech sa vidíme.:D Aspoň na dve sekundy.:D Ale kým som vyšla von, on už sedel v aute, a akurát Blondiak bol ešte vonku a ten sa na mňa pozeral. Už tak inak a dlhšie ako deň predtým. Či si to namýšľam? Neviem.:D Každopádne už keď som stála vonku aj s bicyklom, tak reku nebudem za blbú, idem zavolať Ellie, nech si nemyslia...:D Kým som ju hľadala v kontaktoch, tak oni odchádzali. Zdalo sa mi, že On šoféruje. Ellie zdvihla. Ja: ,,Do riti. Akurát odišli." Ellie: ,,Hrozné.:D" Tak ale aj tak sme šli, veď chudneme, aj keď som bola mierne dosť sklamaná, ale čo už. Išli sme aj do poľa, a hocikam, potom sme išli okolo dedinskej krčmy, a koho som tam nezbadala? Ich troch. Do oka mi hneď padol Blondiak (proste je výrazný typ, jeho som si zapamätala, a to ja si nepamätám ľudí do tváre) a Môj vedľa neho. Dobehla som Ellie a začala som jej vrieskať, či ich videla, teda opakovala som niečo ako: ,,Oni sú tam. Oni sú tam. Videla si?" A ona už rehoty, že áno. Ja že: ,,Musíme sa tam vrátiť. Bude to blbé? Bude. Nevadí. Musíme sa tam proste vrátiť." Ona že ok, aj tak je smädná, že si môžeme dať kofolu a sadnúť si tam na druhú stranu pri kostol. Ja: ,,Ľúbim ťa.":DDD Tak sme si dali kolečko a na hanbu sveta sme sa tam vrátili. Noačo. Môj nás už pozoroval. Sedeli vlastne hneď pri dverách, čiže sme museli prejsť okolo nich, a... ach. Celý čas sme sa na seba pozerali. S Ellie sme si teda kúpili piť, a šli na druhú stranu pri kostol. On vkuse pohľad na nás. Ja vkuse pohľad na ňom. Celý čas som bola mimo. Pýtala som sa Ellie, že čo mám urobiť, ako sa mu prihovoriť, alebo čo. Ale ona je tak isto hanblivá ako ja, takže...
A on je asi tiež hanblivý. Alebo... neviem. Potom ako oni dopili kofolu (lebo asi si spomenuli, že treba aj stavať:D), tak prechádzali okolo nás. Ja pohľad na ňom. On už nič. Sa tvárili všetci traja, že oni nič. A kóóóónečnéééééé som ho videla tak naozaj zblízka. Do detailov. A ach. Bože. Môj. Na to, že sa mi nikto tak intenzívne nepáčil od čias autobusového, a na to, že všetci, ktorí sa mi za tie roky aj páčili, tak to bolo len také, že... hľadáme náhradu za autobusového... tak tento robotník dohnal celé tie roky... Vážne. Niečím vo mne pohol, niečím ma totálne zaujal, a ja už pomaly mesiac naňho neprestajne myslím, a modlím sa, aby sme sa ešte stretli. Uvedomila som si, že všetko to, čo sa mi stalo za tie roky, tie sklamania a revania za autobusovým... že všetko to smerovalo do tohto okamihu, keď som stretla robotníka. Fakt to bolo zvláštne, ja... ja neviem to opísať. Ale od toho dňa je všetko iné. Ale tiež zostanem asi sklamaná, lebo ho už zrejme nikdy neuvidím... Ale (ne)vadí. Presvedčila som samú seba, že sa ešte dokážem zaľúbiť, a to riadne. A že autobusového už nechcem. Hej. Kokos. Nechcem ho. Neuveriteľné. Po piatich rokoch som to povedala nahlas. Teda napísala nahlas. Už sa za ním nebláznim, a teraz to myslím fakt smrteľne vážne. Stále si myslím, že je pekný ale... všetko ostatné vo mne, čo sa týkalo jeho, zhaslo. Nečakane. Odrazu. Aj ja som z toho v šoku. Je čudné pri pohľade na jeho fotku necítiť nič... 5 rokov bolo 5 rokov... /Príde čas, kedy uveríš, že všetko skončilo. A to bude začiatok./

Aj keď už toho robotníka možno nikdy nestretnem, tak... nevadí. (Vadí to moc, a všetci sa povinne modlite, nech sem ešte príde stavať.:D) Lebo mi pomohol zabudnúť. Vďaka nemu už nemyslím na autobusového. Vďaka nemu som si uvedomila, že mám na viac. Spojil moje rozbité kúsky vnútra do novej podoby. Nie do tej istej, ako bola predtým, ale inej. A páči sa mi to. Bože, nech ho ešte stretnem. /Ak to má byť, bude to... Keď si ten pravý, tak osud zariadi aby sme sa ešte stretli.../
No... ale pokračujeme... ako odišli, tak som ostala nijaká.:D Ellie: ,,Teraz sa možno vrátili stavať." Ja: ,,Hiiiiiiiii." Ellie rehot až jej zabehlo. Ja: ,,Dopi to. Rýchlo. Ideme pred nás. Akože ideme na prechádzku s Menomôjhopsa.":DDD A tak sme teda bicyklovali k nám. Oni tam. Bolo to trápne? Bolo. Vadilo mi to? Nie. Zobrali sme môjho psa a išli sme. Aj za Leom. No ale robotníci medzitým odišli.


To bola svetlá časť príbehu. A rozpisujem to detailne preto, lebo si chcem všetko pamätať, a zrejme už o ňom písať nebudem, tak... keď má byť o ňom len jeden článok, tak riadny.:D

Ellie mi potom hovorila, že jej Amber písala, že s ňou máme isť o piatej na pizzu. Ok. Síce nejak mi moja intuícia hovorila, že pádluj domov, na dnes to proste zabaľ. Ale chcela som pizzu. Tak som teda išla. Osudová chyba. Amber sa hneď pýtala na robotníka, lebo o ňom vedela, písala som jej o ňom aj deň predtým /osudová chyba/, ale mi na to neodpísala, lebo na konci som jej tam pripísala, že nech mi nekazí radosť, tak ona v tej pizzérke vyhlásila, že mi teda neodpísala, lebo mi nemala kaziť radosť. Dík. Rozprávala som jej teda o dnešnom dni, o tom, ako robotníci sedeli v krčme a pili kofolu, aká som z toho natešená a tak /osudová chyba/. Ona ma hneď začala zadupávať do zeme. Že aký to malo význam. Že čo si mohli myslieť. Že načo to bolo dobré. Že či sme sa len preto išli bicyklovať. Že som sa mu mala prihovoriť. A keď som jej povedala, že som nevedela ako, veď nebol sám, a čo som mu mala vlastne povedať? Kokso. Nemôžem za to, že ona je odvážna a dá sa do reči s každým. Ja poznám svoj zoznam odmietnutí (a je fest dlhý) a som proste opatrná. A hanblivá. Potom som jej povedala, že veď mohol prísť on za mnou, prečo neprišiel? Ona: ,,No tak prečo asi." Dík. /Rešpektuj pocity druhých. Aj keď pre teba nič neznamenajú, pre nich môžu znamenať všetko./ Ešte mi povedala, že či by sa mne páčilo, keby ma niekto sledoval (pomyslela som si, že vlastne áno, konečne by som po nejakom človeku nepátrala ja, ale on po mne). Ale ona to povedala takým tónom, ako keby som bola posadnutá a špehovala ho až do sprchy, alebo čo (mile rada...:D). Potom sa pýtala Ellie, že či vlastne ten robotník za to stojí. Chápete? Pýtala sa to Ellie! Ellie!!! Snáď to ja rozhodujem, kto mi za to stojí a nie ďalších desať ľudí. Na to mi tam začala núkať svojho nápadníka (špatného. naozaj. ona má dosť divný vkus. a ble.), keď som jej povedala, že sa mi nepáči, tak povedala, že podľa nej by sme sa k sebe hodili. Super. Teším. Keď to ona rozhodla. Čo tam po mojom názore? A proste robila mi nervy. Vyslovene ma provokovala a robila to náročky. Ďalej vyhlásila, že to s tým robotníkom aj tak nemá význam. (to je presne to. pokazila môj príbeh. nemusela to hneď na mňa takto vybaliť, keď videla, aká som mimo z toho. nepýtala som sa jej na názor. nemala ho hovoriť, keď videla, že nemám záujem.) A ďalšie a ďalšie veci. Ja nervy. Ale krotila som sa. Nechcela som sa hádať. Nechcela som si pokaziť skvelý deň, ktorý síce ona aj tak dojebala v jednej sekunde. Keby nemáme s Ellie spolu zamknuté bicykle, tak idem do piče už po piatich minútach. Potom už okolo pól siedmej im hovorím, že ja idem, lebo chcem ísť maminu čakať z roboty, chcem jej ísť naproti. Amber: ,,A načo?" Na kokot. Normálne ma nechcela pustiť. Hovorím jej: ,,Ale Amber. Ja som vonku už od druhej. Unavená som. Mala si ísť s nami vtedy..." Ona: ,,No jasné. A sledovať robotníka nie?!" Ja: ,,Vždy lepšie ako sedieť tu na sucho." Už sme mali zjedené. Dopité. Proste sme tam len sedeli. A keď mi tam nepílila uši s robotníkom, alebo s tým jej nápadníkom, ktorého mi vo veľkom vynukovala, tak s tým, že nechcem ísť s nimi na druhý deň na diskotéku. Hej, nechcela som ísť. Kvôli nej. Lebo ma nasierala každou sekundou viac a viac. Potom som si tam už hlavu položila na stôl. Jednak som bola nasratá, dosť zúfalá z jej rečí, a tá hlava ma aj dosť začala bolieť. Tak sa potom Amber teda zmilovala, a zavelila, že sa ide domov. A ešte na mňa pozerala, že ja som tá piča, ktorá sa hrabe tak skoro domov.


Rozdiel medzi pizzou a tvojim názorom je, že pizzu som chcela.

Doma som dookola počúvala jednu pesničku. Sedela som po tme vo svojej izbe a pozerala som si tri fotky robotníka, čo som si odfotila (hej. odfotila som ho. ešte predtým ako sme mali ísť s Ellie von. ale mám ho len od chrbta a z diaľky, tak kľud.:D proste sedel hore na tom vysokom múre, Blondiak mu podával tehly, a tak nevyužite príležitosť, no.:D proste som si len chcela pamätať celú tú robotnícku atmosféru. aj keď to bola fuška, odfotiť ho, lebo sa vkuse otáčal dozadu. a vo výhľade som mala stĺp.:D) A tuším som aj plakala. Z toho celého. Že v podstate mala Amber pravdu, že aj tak sa nič neudeje, lebo sa nikdy za ním neodvážim ísť. Bola som skôr nasratá na seba, že som mala príležitosť, tam v krčme, a nevyužila som ju. Mohla som im proste len povedať, že: ,,Tak čo, už vám padla:)?" A potom by to možno šlo samé. Ale mne takéto veci nenapadnú hneď... Ale dosť ma inak Amber vyhecovala. Bola som odhodlaná na ďalší týždeň sa mu prihovoriť. Že by som šla so psom, lebo Ellie mala na ďalší týždeň poobednú... a vlastne sa aj tak človek môže spoľahnúť len sám na seba. A na psa.:D


V piatok sme sa zase išli s Ellie bicyklovať. Aj keď robotníci neprišli. Dosť som sa bála, že už to dokončili a neprídu vôbec. Síce Ellie som dokopy o nich/o ňom nič nehovorila, lebo som ju už nechcela otravovať, a nemala som náladu ešte zo štvrtka, kvôli Amber. Ale Ellie sa sama na nich pýtala. Inak nato, ako sa mi vôbec nechcelo bicyklovať, tam sme boli vonku dosť dlho.
Celý víkend som bola doma. Zúfalá. Celý víkend som sledovala ten dom oproti a prehodnocovala, že či to ešte teda prídu dokončiť, alebo či je to už dokončené a neprídu už vôbec. Po dvoch dňoch som zhodnotila, že to ešte nie je dokončené. A že prídu. Cez víkend som si dosť vyčítala, že dovoľujem ľuďom, aby ma ich názory ovplyvňovali. Že som si myslela, že som za tým, ale asi ešte nie. Ale potom mi prišlo, že mi Amber skazila náladu len teda na dva dni, čo je super u mňa, rekord.:D Lebo v sobotu u mňa driemalo slovíčko možno (ešte príde) a v nedeľu som už bola plná nádejí a odhodlania, že to dám, a prihovorím sa mu a je mi jedno, ako to dopadne.
/Nenechajte ostatných, aby ovplyvňovali vaše myšlienky. /Stačí jeden negatívny komentár na to aby si zabil sen. Pamätaj si to nabudúce. /

V pondelok som celé ráno chodila k oknu a pozerala, či neprišli. Ale nie. Nevidela som ich. Povedala som si, že ok, tak asi v utorok už prídu. Len potom mi mamina povedala, že tu ráno chvíľku boli, že sedeli a rozprávali sa a potom odišli. Že podľa nej nemajú materiál a nemôžu robiť. Ja infarkt.
V utorok sme sa od suseda dozvedeli, že naozaj nemajú materiál. Že sa s nimi rozprával, lebo že sú z jednej firmy (čo mi odľahlo, lebo som sa bála, že sú zďaleka, lebo mali na aute značku ZM. ale doteraz presne neviem odkiaľ sú. ale usúdila som, že asi nebudú z vedľajšieho mesta.), a že ten, ktorý tu teda bude bývať, pre ktorého to stavajú, zabudol objednať materiál.:D A že sa na tom smiali.:D Tak super. Len nemajú materiál. Keď sa materiál objedná, prídu. Ufff.
Lenže... materiál nie je do dnešného dňa. A ani ich nie je do dnešného dňa. A zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec.
Môj momentálny názor je, že oni sú už na inej stavbe, veď nebudú čakať mesiac na nejakého magora, ktorý neobjednal materiál. Takže keď to sem ešte niekedy v živote príde niekto dokončiť, už to nebudú oni traja. Ani ten Môj, ani Blondiak, a ani Tretí. Čo už. Bolo to pekné, ale krátke. Leo ma utešuje, že príde ešte krajší robotník.:D
Neviem, čo si o tomto celom myslíte, asi som vážne na hlavu.:D Mňa asi takéto situácie s pozeraním sa a s trapošením nikdy neprestanú baviť. Nikdy z toho asi nevyrastiem. Ale verte, alebo nie, boli to pekné dva týždne. V horoskope som mala, že koniec júna bude milý. Aj bol.:) Možno máte ten istý názor, čo Amber, ale... napísala som sem o Ňom preto, že dúfam, že tu nájdem pochopenie aspoň u jedného človeka...:D
/Občas si myslím, že som šialená len preto, že vidím veci inak ako ostatní./


Inak... keď sme už pri Leovi, tak to je ten, čo mi asi pred rokom písal, že sa mu páčim. A teraz chodí s Ellie. (ale ak ste môj otec, tak predpokladáte, že si to s ním rozdávam ja.)
Prvýkrát som s ním teda bola vonku na seneckom, ale ľady sa medzi nami prelomili 1.júla. Písali sme si totiž o Amber (ohováranie zbližuje:D). Písala som mu, že sa na ňu hnevám, ale nepoviem mu prečo, lebo sa bojím, že on zareaguje tak isto, ako ona. A na to mi napísal, že nech mu to kľudne poviem, lebo aj on sa na ňu hnevá... Ja som si totiž myslela, že oni sú silná trojka, a že proste ja som tam ten príživník.:D Ale zistila som... že to tak nie je. Vraj vtedy v piatok ani Amber nešla na tú disko (hlavne, že mňa išla za to, že nechcem ísť, upáliť na hranici). Vraj jej v robote niečo spadlo na nohu a asi ju má zlomenú. Pol hodinu na to ju Ellie videla ako sa prechádza s mamou a so psom. A Leovi nebolo viac treba.:D Proste... zhodli sme sa na tom, že Amber je čudná povaha. (večne má sprosté výhovorky, ale dáva to na iných ľudí, že klamú, hlavne na mňa, a mňa to už nebaví.)
Asi za dva dni si nás Amber všetkých troch vymazala z priateľov na fejsbuku a ešte si nás aj zablokovala (načo takéto prázdne gestá? čo máme 13 rokov?), aby sme jej nááááhodou nenapísali, lebo všetci traja sme sa trhali, kto jej skôr napíše.:D Proste zistila, že sa na ňu hneváme (písala nám) a namiesto toho, aby sme si to vydiskutovali, tak si nás blokla. Veď ok. Ak je toto podľa nej riešenie, tak nie je o čom. Mne je to jedno, Leovi to je jedno, a Ellie tiež. Ellie má Lea, tak jej je momentálne jedno všetko na svete.:D

Ja už mám prax v strácaní ľudí, čiže mnou to ani nepohlo. Ja sa nikomu prosiť nebudem, tiež nikoho nebudem o ničom presviedčať a dokazovať mu niečo, a prispôsobovať sa. Keď ma má niekto rád, tak nech sa so mnou baví, a keď nie, tak dovidenia. Keď sa Amber zaviazala ma nechápať, a ničím som ju nepresvedčila, tak zbohom. /Nikdy nemíňaj svoj čas snahou vysvetliť, kto si, ľuďom, ktorí sa zaviazali ťa nechápať./ Ale ja som v podstate od Amber toto čakala... my sme sa totiž pohádali ešte vo februári. Keď sme spolu tento rok (či kedy presne, nepamätám), znovu začali chodiť von, tak sme si stále robili srandu z toho, že po 7.rokoch sme sa znova stretli.:D Lenže... problém bol v tom, že ona ma stále brala ako to naivné dievča zo základnej, a ja už dávno nie som tým človekom, ktorým som bola predtým. Ona si totiž myslela, že ma dokonale pozná, a začala hodnotiť môj život, a pritom hovno vedela o tom, čo sa mi za tých sedem rokov stalo, a čím som si musela prejsť. Zažila som štyri situácie, ktoré ma totálne zmenili /Niekedy veci, ktoré nedokážeme zmeniť skončia tak, že menia nás./, lenže ona o nich nevie. Nevie o nich preto, lebo som jej o nich nikdy nepovedala. Nikdy som jej o nich nepovedala, lebo sa nerada vraciam do minulosti, a beriem to tak, že čo bolo, to bolo. A ešte pre to, že som jej neverila na sto percent. Stále mi pri nej v hlave blikala kontrolka, že pozor, dávaj veľký pozor na to, čo jej hovoríš. Moja intuícia ma opäť nesklamala. No a vtedy vo februári, ako sme sa pár dní nebavili, kvôli tej hádke, tak mi znova napísala, a vyzeralo to tak, že to už bude v poriadku. Tento rok som totiž chcela začať s čistým štítom, proste vybudovať niečo nové a myslela som, že ona mi s tým pomôže. Potom tie mesiace boli fajn, chodili sme von, dopĺňali sme jedna druhej vety, vždy sme vedeli, čo si druhá myslí... ale... potom ma znova začala súdiť podľa minulosti. A nevedela som jej nijak vysvetliť, že ja už v tej minulosti nežijem. Vlastne o nej bol jeden z predchádzajúcich článkov, kde som písala o Glorií, že som rada, že ona mi nič nevyčíta a nerieši... lebo ostatní... prečo mi každý stále musí pripomínať moju minulosť?! Mňa to fakt nebaví už. /Nikdy nepoužívaj niečiu minulosť proti nemu. /Nesúďte sa podľa vašej minulosti. Už v nej nežijete./ Nedovoľte minulosti, aby vám hovorila čím ste boli, ale kým ste./ Nechaj minulosť v minulosti./ A z Amber som proste mala čím ďalej tým väčší pocit, že jej musím niečo dokazovať, aby sa so mnou bavila. Že ju musím dookola o voľačom presviedčať, lebo mi neverí... a mne vtedy vo štvrtok, v tej pizzérií, praskli nervy. Pohár pretiekol. Posledná kvapka. Ja nie som rohožka. Nie som tu od toho, aby som vkuse niekomu niečo dokazovala. Dovi dopo. Díkčau. Neviem, či sa s ňou ešte budem baviť. Teraz nechcem. Ale nechávam dvere otvorené, uvidím, čo sa stane v budúcnosti...
/Dôležitejšie ako to, čo si o tebe myslia druhí, je to, čo o sebe vieš ty./


A momentálne sa skoro každý deň stretávam s Ellie a s Leom. Myslím, že oni sú tí ľudia, s ktorými vybudujem niečo nové, čo plánujem od začiatku roka, len mi to dajak nevychádzalo prvé mesiace. Nečakala som, že Leo je taký, aký je, lebo Amber ho dosť ohovárala (a dozvedela som sa, že aj mňa ohovárala pred nimi)... Momentálne sa snažím žiť neplánovane. Vždy keď mi napíšu, či niekam idem, tak ja ani nerozmýšľam a píšem, že idem. A potom ako sedím u Lea v aute si hovorím, že kokos, žena, takto spontánne si sa nikdy nerozhodovala. Ale zistila som, že takéto neplánované akcie sú najlepšie. Ja som vždy potrebovala mať všetko do bodky naplánované, a keď sa stalo niečo nečakané, tak som panikárila, lebo veď to predsa nebolo v pláne! Nie som pripravená! Ale už to takto nerobím. Nikdy neviem, kde skončím na druhý deň, alebo ešte v ten deň, a vlastne ani vtedy, keď som u Lea v aute, tak netuším, kde si zaumieni ísť...:D

Minule nás Leo oblieval s vodou pred jeho domom.:D A odrazu... znenazdajky... z čista jasna... z vedľajšieho domu vyšla moja najlepšia kamarátka z detstva, s ktorou sme sa ako decká hrávali každý deň s bárbinami.:D Tak som sa tešila, normálne druhé Vianoce.:D Najprv som si myslela, že sa mi to sníva, že čo by tu už len ona robila? Už kdekoho som tu postretávala, ale ju som tu fakt nečakala.:D A tak sme pokecali. Obe sme si obzerali tú druhú, kukali sme po sebe, oči sme si išli vyočiť, a stále sme mrmlali o tom, ako sa tá druhá zmenila...:D A tak no. Šťastná som bola kvalitne.:)

Minulý piatok sme potom boli (ja, Ellie, Leo) v jednej dedine, na... no dajme tomu, že to bola diskotéka. Pôvodne sme mali ísť na pizzu, ale Leo odbočil do tohto podniku... skôr krčmy. Lebo jeho kamarát tam hral. Dídžejoval.:D My sme ale s Ellie aj tak odbehli na pizzu, lebo som celý deň kvôli tomu nejedla, lebo tam robia bohovskú pizzu.:D Ale Leo celý čas volal Ellie, že kde sme, a že či sa vôbec ešte vrátime.:D Tak sme sa vrátili a... sedeli. Lebo ja netancujem.:D Ale čo bolo najlepšie, boli tam skoro samí rómovia.:DDD Ja v šoku, ale ok, bolo dobre.:D Ten kamarát dobre hral.:D Zvyšok som ignorovala. Aj róma, ktorý sa mi prihovoril, že odkiaľ som a s kým tu som, a keď som ukázala na Lea, tak sa pakoval preč.:D Tento večer som si tak viac všímala Lea. Neviem prečo. Asi to bolo tou tmou, alebo tým, že je ostrihaný, alebo tým, že mal modré tričko a ja mám rada modrú farbu, alebo tým, že som bola hladná... ale uvedomila som si, že je vlastne zlatý. Nie nepáči sa mi.:D Kľud. Stále som v tíme s robotníkom.:D Ale pred rokom som sa zhrozila, keď mi napísal, a v piatok pozerám, že veď nie je škaredý...:D A nie, neľutujem to. A nechcem ho Ellie prebrať, to by som jej nikdy neurobila, a nepáči sa mi, len je zlatý. A to je rozdiel.:D Hlasujem za robotníka stále.:D Len ten večer bol zvláštny, to som tým chcela povedať, nič viac, a už radšej končím.:D

(niekedy pred mesiacom)
Ellie: Ja by som sa aj chcela naučiť šoférovať. Ale so starým.
Ja: Čo? Najprv mi nedochádzalo, že so starým autom. Ja že s nejakým starým dedkom.:D
Amber: Ano. Veď aby keď havarujú, nevyhasol mladý život, preto so starým. Ellie proste musí prežiť. Musí.:D

(robotníci...)
Ellie: Ale to bude trápne, keď tam zas pôjdeme.
Ja: Trápne? Prečo? Ja tam predsa bývam. Môžem tam chodiť koľko chcem. :D

(Rozhovor s Amber, keď sme sa ešte bavili.)
Amber: Veď zober tehlu, na tú tehlu nalep lístok so svojím fejsbukom, telefónnym číslom, emailom alebo ja neviem aj bankové konto tam napíš a hoď to tam k nim.
Ja: Jasné. A akurát jemu do hlavy. A rozbijem mu ju. Potom mi zavolá, že: To si ty bola...?
Amber: ...tu máš účet za chirurga. :D

(Vo štvrtok. Ako som sa vrátila domov s mojím psom. Teda až potom, ako som sa vrátila nasratá, kvôli Amber.)
Ocino: Pozdravuje ťa...
bumbumbumbumbumbum (moje srdce išlo vyskočiť)
Ocino: ...vodítko.
bum (odrazu prestalo biť)
Whaaaaaaaaaaaat?! On sa volá Vodítko? No nič. Aspoň, že je pekný. Pán Vodítko.
/lebooo som hodila vodítko na zem, ako som prišla domov, a nezavesila som ho, no je tam toho.:D/

(S maminou sme sa voľačo rozprávali o tom, ako som šla von so psom, a že ma akurát vtedy začal spoznávať.:D Narážala na to, že s ním málo chodím na prechádzky.)
Mamina: Už viem, prečo ste boli včera vonku. Zoznamovali ste sa.
Ona to vie.
Ja: S kým?????????????????????????????????? :-O
Ona to vie. Odkiaľ?
Mamina: Veď s Menomôjhopsa.
Uf. Nevie to. Odkiaľ by aj?
Ja: Jaj. Heh. :D

Mamina: Ráno tu boli chvíľku robotníci. Prišli, sedeli, rozprávali sa a odišli. Nemali materiál, nemohli robiť.
Ja: Čože???? Kedy?
Mamina: Čojaviem? Ráno. Keď som vstala a pila kávu. Dosť dlho sa rozprávali.
Ja: A boli to tí istí, čo aj minule?
Mamina: Neviem. Takí mladí boli.
Ja: Takže ano. Ale čooo??? Kedy presne tu boli? O koľkej?
:DDDDDDD nenápadnosť prvoradá. :DDDDDDDD

(Ja, Ellie, Leo, večer pred mojím domom.)
Ja: Poďme sa pozrieť dozadu. Ešte som nevidela, aké to majú zozadu.
Ellie: No určite. Ešte tam na mňa vyskočí nejaký robotník.
Ja: Veď práve. :D
Leo: :D:D:D ...Také ako spredu. Otoč ten dom.:D

Leo: ...a minule ako ste sa bicyklovali okolo nich. :D
Ja: Ty o tom vieš?
Leo: Ellie mi hovorila.
Ja: :D:D:D
Leo: Ale čo si mohli myslieť, že sa okolo nich stále bicyklujete? :D
Ja: Že som chorá. :D

(prechádzali sme sa. bola už tma. a bola som zapozeraná do jednej izby, v ktorej sa svietilo.)
Ja: Rada pozerám ľuďom do domu. Vy nie?
Leo: Veď za chvíľu aj tebe budú. Budeš zaťahovať rolety. A ešte keď sa tam prisťahuje robotník...
Ja: Také šťastie mať nebudem. Ale keby áno, tak to by som všetko pootvárala dokorán a ešte by som tam dala taký veľký nápis WELCOME.:D
Ellie: :DDDDDDDD

Ja: Podľa mňa už ani nepríde. Ach. Mám depku.
Ellie: Nevyzeráš na to.
Ja: Čo ty vieš? Čo ak v noci plačem do vankúša?
Ellie: Nevyzeráš na to.
Leo: Nebuď ako Amber.
Ja: Ona v noci plače do vankúša?
Leo: Neviem.
??? :DDDDDDDDDDDDD

Teraz ešte pridám hudbu, a potom, ak dovolíte, tak sa idem učiť písať krátke články.:D Alebo aj nie.:D
Bože, keby mi tak niekto platil za dĺžku článkov, tak už som dávno za vodou. A písala by som články zo svojej vlastnej jachty, ktorá by parkovala na mojom vlastnom ostrove.:D